Autosportfoto

2007/ 29. ročník Rallye Euromilhôes Lisboa – Dakar I.: Dejiny slovenskej účasti prepísané!

Slávnostný štart je opäť v Lisabone, rallye mala medzi Portugalcami značný ohlas. Šéfovia stávkovej kancelárie Euromilhôes, hlavného sponzora posledného ročníka, pri pohľade na tučné bankové účty taktiež jasali, a tak stávky po troch dakarských kráľoch sa môžu naďalej veselo uzatvárať. Tentoraz ale o týždeň dlhšie – tak ako v roku 2000, i teraz sa štart odohraje až na Troch kráľov. V najzápadnejšom výbežku Afriky, v senegalskej metropole, sa najúspešnejší z úspešných a najschopnejší zo schopných objavia 21. januára 2007. Ku štartu sa napokon dostaví 250 motocyklistov, 187 osobných áut a 88 truckov. „Dosiahli sme maximálny možný počet účastníkov, čo opäť raz dokazuje veľký medzinárodný záujem o túto rallye,“ povie Étienne Lavigne. „Mediálne pokrytie je najväčšie od vzniku súťaže. Televízie ju prenášajú do stosedemdesiatich štátov sveta, za dva týždne sa odvysiela 600 hodín,“ dodáva hlavný šéf pretekov.
                                                                                                 

I keď na druhej strane... „Zdá sa mi, že sa z Dakaru stáva mašinéria ľudí a peňazí,“ vraví Martin Macík a pokračuje: „také tempo akým pretek prebieha, je až veľmi rýchle a možno si ho väčšina ľudí a tímov ani nepraje. To je môj názor. Je to asi prirodzený vývoj, ktorý je vidieť v každom športe. Je to komercializované, všade sú vidieť turisti. Než sme prešli hranice z Maroka do Mauritánie, nevedel som, kto je turista a kto pretekár. Je to biznis, asi to tak má byť. Len neviem, či mi to tak vyhovuje.“

Konvoj čítajúci neuveriteľných 2500 ľudí píše ďalšie riadky v kronike dakarského dobrodružstva – bohužiaľ i tie tragické. Viac než tridsaťosem miliónov obyvateľov planéty prostredníctvom všetkých možných medializovaných prostriedkov štrnásť dní opäť dychtí po senzáciách zo zákulisia súťaže. Zaujímavosťou je, že 13 600 účastníkov (ktorí od roku 1978 vyrazili na dobrodružnú púť magického mena Dakar) už prebrázdilo dvadsaťjeden z päťdesiatich troch afrických štátov!
                                                                                                     

Portugalsko, Španielsko, Maroko, Mauritánia, Mali, Senegal – v nich sú nové trasy starého geografického rámca štátov, niekoľkoročných tisícok pneumatikami odkopírovaných terénov. Mauritánia bude opäť rozhodovať: všetky tváre Sahary v jednom štáte, tri farby piesku na jednom kilometri! Krátery ako na Mesiaci a nekonečné kilometre „ťavej trávy“ – tradičné menu, ktoré svojim nevítaným návštevníkom naservíruje africká príroda. Tagantský útes a priesmyk Nega, Slonie skaly a Aratanské studne – i tie sú súčasťou dakarského scenára. „Kto nebol pri Aratanských studniach, nevidel ešte Saharu,“ podotkne legendárny navigátor Josef Kalina.

O Dakare 2007 sa začne hovoriť dávno pred Vianocami: organizátori zrušia dve etapy. Učinia tak na základe informácií francúzskej spravodajskej služby, podľa ktorej sa počas desiatej a jedenástej „erzety“ plánujú do preteku „zapojiť“ radikálne alžírske milície. Spravodajská služba sa domnieva, že v prípade konania etáp by bol súťažný konvoj vystavený nebezpečenstvu únosov, a to počas prechodu cez Mali. Až po skončení súťaže sa pretekári dozvedia, že tu americké komando „rozprášilo“ na začiatku roka výcvikový tábor teroristov z Al-Káidy.
                                                                                                 

Jaroslav Katriňák strávi väčšinu roka 2006 viac v nemocnici ako na motocykli. Dôvodom však nie sú zranenia z posledného Dakaru, ale problémy so štítnou žľazou. A sužuje ho aj vírus, ktorý si doniesol pravdepodobne z dakarskej účasti v roku 1998 alebo 1999. Dôležité však je, že sa rýchlo zdravotne zotaví a všetky svoje sily sústredí na prípravu svojho štvrtého púštneho dobrodružstva. Dakar 2007, rovnako ako ten predošlý, absolvuje vo farbách Slovnaftu a ako člen regionálneho Dakar teamu skupiny MOL. „Keď sa dnes pozerám na zábery z minuloročného Dakaru, spomínam si, aké trápenie to v tom piesku bolo. Na to však treba zabudnúť. Musím to skúsiť znovu, musím sa do Afriky vrátiť,“ vraví. Ako vidieť, najošľahanejšieho slovenského motocyklistu od účasti neodradí skutočne nič: „Rodina ma berie ako nepolepšiteľného,“ smeje sa pätnásťnásobný účastník Medzinárodnej šesťdňovej motocyklovej súťaže enduro. „Jazdím dlhé roky, baví ma to. Tak to je a inak už nebude.“

Pokiaľ však ide o prípravu, je trochu skeptický: „Môžete byť aj stopercentne pripravení, ale príroda a šťastie vás prekvapia. Nedá sa pripraviť na sto percent.“ Práve preto sa svoje schopnosti rozhodne pred Dakarom otestovať v púštnom prípravnom kempe v Maroku (kde sa zídu len najlepší svetoví jazdci a zamerajú sa predovšetkým na tréning púštnej navigácie, rýchlostných časoviek a jazdy v dunách), ktorého organizátorom je „Katrov“ dobrý priateľ, bývalý účastník rallye a šesťnásobný majster sveta v endure Fín Kari Tiainen. „Na vlastnej koži som si mohol vyskúšať jazdu v piesku a v terénnych dunách a aj modelované rýchlostné vložky. Verím, že je to presne tá príprava, ktorú potrebujem,“ uvedie po návrate z marockých terénov dvojnásobný majster Československa a deväťnásobný majster Slovenska v endure (i v country crosse), ako aj šesťnásobný majster Slovenska v motokrose. A jeho ambície pred štartom? Dvadsiaty deviaty ročník nielen dokončiť, ale získať aj popredné umiestnenie... Pokiaľ by ho dosiahol, nemala by ho minúť aj neurčená cieľová odmena od hlavného sponzora Slovnaftu.
                                                                                                

Po prvýkrát v histórii bude mať Slovensko na extrémnom púštnom dobrodružstve hneď dvoch motocyklistov. Jarovi Katriňákovi bude sekundovať vicemajster Európy pre rok 2004 v triede E2, Ivan Jakeš. „Na Dakare som nováčikom, nepopieram, že sa budem musieť ešte veľa učiť a v tom sa spolieham aj na skúsenejšieho Jara Katriňáka. Rád by som prišiel na svojom motocykli až do Dakaru, na konkrétne umiestnenie pritom nepomýšľam,“ hovorí druhý Slovák za riadidlami na štartovacej čiare v histórii rallye.
                                                                                              

Zdá sa však, že desať rokov po štarte Jaroslava Katriňáka, prvého Slováka v histórii, by sa na štartovacej rampe slávnej súťaže mohla objaviť aj prvá Slovenka. Zatiaľ čo z Českej republiky sa o premiérový štart nežného pohlavia zaslúžila v roku 2004 Jana Tylšová, Slovensko svoju priekopníčku zatiaľ nepozná. Z púšte sa pritom okrem Jara Katriňáka a manželov Ulrichovcov z Bratislavy (ktorí po prvej víťaznej kapitole napísanej v saharských pieskoch premiérového ročníka Rallye Budapešť – Bamako realizujú víťazné ťaženie aj v jeho druhom pokračovaní) vrátila aj známa topmodelka Adriana Karembeu-Sklenaříková, ktorá sa zúčastnila púštnej Rallye Aïcha des Gazelles v Maroku. „Bola to obrovská skúsenosť,“ povedala po návrate. A nepočínala si vôbec zle, nebyť blúdenia v Alžírsku, skončila by v prvej desiatke: „Blúdili sme tam celý deň a báli sa, že na nás budú strieľať, lebo je to tam nebezpečné,“ poznamenala. Ani to ju však neodradilo od ďalšej účasti. „Najprv som si povedala: Nikdy v živote! Ale asi pôjdem znovu, lebo v roku 2008 by som chcela ísť na Paríž – Dakar, tak si ešte trochu zatrénujem,“ dodala. Ambície štartovať na Dakare má však aj spomínaná Bratislavčanka Daniela Ulrichová, ktorá sa – hoci neoficiálne po trase preteku – Dakarskej rallye už zúčastnila. Alebo to bude niektorá tretia? (To sa tu fakt nenájde dievčina alebo žena, odhodlaná vyraziť do boja s púšťou?)
                                                                                                  

V prípade českých motocyklistov volanie dakarskej divočiny doľahne hneď na šesť (!) borcov: v tíme Gauloises Suzuki idú deväťnásobný účastník súťaže (sedemkrát na motocykli a dvakrát v novinárskom aute) Ivo Kaštan (ktorého najlepšie umiestnenie je 27. miesto spred desiatich rokov a ktorý sa po skúsenostiach so strojmi Triumph, Honda a KTM opäť vracia ku Suzuki – v roku 1996 s ňou na Dakare aj začínal) a debutanti Dušan Randýsek („Táto rallye je finálna méta pre ľudí, ktorí robia cross country. Absolútne ide o najväčšiu a najťažšiu výzvu,“ tvrdí) a Pavel Kubíček, ktorému známi nepovedia inak ako Kuba. Je to zapálený endurista, ktorý sa v roku 2005 objavil na tomto podujatí v úlohe doprovodu Iva Kaštana.

Ďalším nováčikom je liberecký jazdec David Pabiška (majster ČR v endure z roku 1999 a niekoľkonásobný účastník Šesťdňovej motocyklovej súťaže), ktorý mal na súťaži štartovať už v roku 2002, avšak až doteraz sa mu nepodarilo zohnať dostatok finančných prostriedkov. Debut si odbije aj dvojnásobný majster Európy v endure (ktorý niekoľko rokov štartoval v majstrovstvách sveta, pravidelne zbieral tituly majstra ČR a zúčastňoval sa Šesťdňovej v reprezentačných aj klubových farbách) Martin Macek. „Som na vrchole endurovej kariéry a už som v tejto disciplíne nemal ďalšiu motiváciu,“ hovorí. „Hľadal som novú výzvu, chcem skúsiť niečo extrémneho a Dakar to spĺňa,“ uvedie 38-ročný jazdec. On i Josef Macháček – ktorý sa podľa vlastných slov „vracia na Dakar, aby si oddýchol od celodenného stresu“ – pôjdu na strojoch zn. Yamaha.
                                                                                                    

Pripomeňme, že päťnásobný účastník Macháček je „štvorkolesovým kráľom Dakaru“ medzi quadmi (vyhral v rokoch 2000, 2001 a 2003) a zatiaľ čo do roku 1986 jazdil v reprezentácii za Československo, od toho nasledujúceho až do roku 1992 za reprezentáciu Talianska! Keď však manželke oznámil, že sa rozhodol znovu postaviť na štart súťaže, šli na ňu mdloby. „Doma je slovo Dakar horšie než spojenie vtáčia chrípka,“ vraví niekdajší endurista, ktorý štartoval aj na niekoľkých Šesťdňových a v minulosti sa venoval taktiež autokrosu – aj preto občas uvažuje, že by si Dakar vyskúšal s buginou.
                                                                                                 

To, že Dakar za riadidlami motocykla nie je len bravúrne riadenie a technická dokonalosť stroja, ale aj športový fyzický výkon, psychická odolnosť, technická zručnosť a vynaliezavosť, vie celá „armáda“ (či už známych alebo neznámych) fantastov. V boji o prvenstvo sa stále angažuje len jedna továreň, ktorá síce podporuje niektoré skutočne špičkové tímy, sponzorované svojimi národnými partnermi, ale ide len o jedného výrobcu. Hovoríme samozrejme o KTM, pre ktorú obdobie rokov 2001 – 2006 bolo tým najžiarivejším v histórii. Rakúska továreň opäť nasadí plejádu vynikajúcich jazdcov: za KTM-Gauloises idú obhajca prvenstva Marc Coma a vlani bronzový Giovanni Sala, k najvyšším priečkam chcú prehovoriť aj Cyril Despres a David Casteu. Ďalším do partie bude Istride Esteve Pujol, desaťnásobný účastník. Na sošku Tuaréga za víťazstvo však pomýšľa aj „mladá puška“ z americkej stajne Red Bull KTM Chris Blais. „Súkromne“ sa do piesočných presypov pustia Pal Anders Ullevalseter a Jean De Azevedo, Davide Frétigné opäť osedlá unikátnu Yamahu pohonu 2×2.
                                                                                                 

Na štarte sa objaví aj 46 žien, zastúpených vo všetkých troch kategóriách. Víťazstvo medzi motocyklistkami (v Lisabone sa ich za riadidlami objaví sedem) obhajuje Nemka Patricia-Watson Miller (tentoraz skončí s KTM medzi ženami až tretia), suverénne prvenstvo z roku 2005 naopak obháji vlani dolámaná Ludivine Puy. Medzi nich sa s Yamahou vkliní Holanďanka Gesina Pol. V klasifikácii dôjdu ešte Švédka Annie Seel (KTM) a Anna-Charlotta Tilliette z Francúzska na Honde.

Ten muž si splní najväčší motorkársky sen. Trikrát ho púšť porazila, no tentoraz slávi víťazstvo on. Jazdec, ktorý sa zapíše do kroniky slovenského motocyklového športu zlatými písmenami. Jaroslav Katriňák, deviaty najrýchlejší motocyklista Dakaru. Naviac víťaz kategórie kubatúry nad 450 ccm a druhý v triede OPEN netovárenských jazdcov! Fenomenálne. „Som nesmierne šťastný. Prežívam jedno z najkrajších období svojho života,“ vyzná sa po návrate z rallye na tlačovke v Bratislave. „Naplnil sa môj profesionálny sen – prišiel som do cieľa a navyše so skvelým výsledkom. Okrem toho sa mi narodila dcérka, moja radosť je o to väčšia,“ podelí sa s nami o dojmy 40-ročný Martinčan.
                                                                                                 

Deviaty január 2007 však má s narodením jeho dcérky Veroniky bohužiaľ aj horkú príchuť: ako prvý objaví juhoafrického motocyklistu Elmera Symonsa, 42-ročného debutanta, ktorý na 142. kilometri štvrtej etapy z Er Rachidie do Ouarzazate ostane ležať na trati mŕtvy. Príčina nie je známa, ale zrejme ide o zlomenie väzov. „Katro“ aj napriek prejavu hlbokého zmyslu pre ľudskosť (privolanie pomoci a zotrvanie pri ňom až do príchodu záchranárov) mu však život zachrániť nedokáže. „Podľa nášho názoru by bolo správne oceniť morálny aspekt Katriňákovho činu a pri udeľovaní Ceny fair-play by sa na neho nemalo zabudnúť,“ napíše deň po tragédii slovenský denník Šport. Jaro Katriňák dokáže, že nie je len výnimočný jazdec. Je to aj výnimočný človek, ktorý bez ohľadu na vlastný výsledok hodlal zachrániť život spolubojovníka na trati.

Pod jeho 9. miesto sa podpíšu aj vyrovnané výkony, keď vo všetkých etapách skončí v najlepšej dvadsaťpäťke. „Tentoraz som jazdil s chladnejšou hlavou ako v minulých rokoch,“ vraví. „Trati som prispôsobil štýl jazdy. Snažil som sa ísť aj rýchlo a prinajmenšom si udržať náskok pred súpermi, prípadne skrátiť stratu na tých lepších predomnou.“ Lenže jeho cesta k vytúženému úspechu nie je vôbec jednoduchá: už v druhej špeciálke inkasuje desaťminútovú penalizáciu za prekročenie rýchlosti, v siedmej „vyfasuje“ dokonca dvojhodinové penále, keď jedno z elektronických stanovíšť nezaznamená jeho prejazd! Chyba je v anténe na „Katrovej“ motorke. On však podá protest a jury mu penalizáciu neskôr anuluje. V malijskom Kayes, v cieli 12. etapy, je pre zmenu po dvojnásobnom páde doudieraný a okrem narazených rebier sa ohnú aj riadidlá motocykla. Ale nič ho nezastaví.
                                                                                                   

A tak 21. januára 2007 s radosťou môžeme vo vysielaní Eurošportu zahliadnuť meno Jaroslav Katriňák na onom vynikajúcom 9. mieste. Meno prvého Slováka v histórii Dakaru, ktorý dokáže toto slávne peklo pokoriť. Jazdca, ktorý prepíše dejiny slovenskej účasti. Naviac jeho umiestnenie v desiatke najlepších dokazuje, že výkony pri jeho predošlých troch štartoch v rokoch 1998, 1999 a 2006 neboli náhodné a že má i na to, postaviť sa raz na stupne víťazov. „Dúfam, že Jarov skvelý výsledok otvorí širšie dvere pre tento šport na Slovensku,“ praje si ďalší manažér tímu Marián Novikmec. „Nejaká tradícia motocyklového rallye športu by sa tu mohla udomácniť.“ Pripomeňme, že druhým Slovákom v pelotóne, ktorý dorazí až do hlavného mesta Senegalu v časovom limite, je na 27. priečke v klasifikácii kamiónov (ako druhý vodič v posádke maďarského MOL Dakar Teamu) Pavel Faško.
                                                                                               
A debutant Ivan Jakeš? Svoje si užije už v prvej etape. V hlbokom piesku spadne, poškodí elektroinštaláciu a porucha ho stojí vyše hodiny opravy. „Mrzelo ma to, lebo som mal na viac ako 211. miesto,“ zverí sa 32-ročný jazdec. Organizátori ho naviac za prekročenie rýchlosti penalizujú piatimi hodinami. Ale aj napriek tomu sa nevzdá. Po vstupe do Afriky začne zbierať prvé skúsenosti a dosahuje aj pekné výsledky (jeho najlepším umiestnením je 22. miesto v piatej „erzete“).
                                                                                                    

Ibaže 6. etapa, vedúca z Maroka cez Západnú Saharu až do Mauritánie, sa mu stane osudnou. Jej predohrou je nepríjemná piesočná búrka, ktorá poriadne skomplikuje situáciu v nočnom bivaku. Najdlhšia etapa 29. ročníka vedie mínovým poľom, naviac fúka taký silný vietor, že motocyklisti majú čo robiť, aby sa udržali za riadidlami. Potom začne pršať a púšť sa zmení na bahenné peklo. „Odštartoval som do etapy ešte za tmy a po 44 kilometroch mi zhasli svetlá a následne aj motorka. Naokolo bláznila púštna búrka a nebolo vidieť na desať metrov.“ Ostáva mu jediné – prečkať búrku a čakať na asistenciu. Rasťovi Katriňákovi, bratovi nášho úspešného reprezentanta, sa síce motocykel podarí oživiť, ale na 218. kilometri sa opäť zo stroja zadymí a v tej chvíli už Ivan Jakeš vie, že je zle. „Chcem sa vrátiť,“ hovorí Jakeš. „Chytilo ma to, púšť je skvelá. Teraz to nevyšlo, snáď nabudúce,“ urobí bodku za svojou premiérou niekoľkonásobný majster Slovenska v endure.

Súboj na čele kategórie motocyklov patrí vždy k ozdobám jednotlivých ročníkov Dakaru. K víťazstvu za riadidlami motocykla je treba neobyčajných schopností a fenomenálneho výkonu. Vyhrať môžu len výnimoční jazdci, ktorí sa vedia obrniť železnou vôľou, dokážu zo seba vyžmýkať všetku energiu, využiť svoj talent, vedia dlhodobo podávať vyrovnané výkony a bezchybne zvládnu navigáciu. Marc Coma, víťaz posledného ročníka ako aj svetového pohára FIM v diaľkových motocyklových súťažiach 2006, predvádza jazdecký koncert, suverénne kraľuje a s chladnou hlavou kontroluje vedenie. Lenže koniec 13. etapy je neočakávaný: Coma sa do cieľa síce dostane, ale s ťažkým otrasom mozgu v helikoptére po páde a následnom bezvedomí. Cyrilovi Despresovi, ktorý po prehratom dueli so Španielom z roku 2006 túži po odvete, tak víťazstvo doslova spadne do lona. „Dlho som si prial, aby mal posledný deň súťaže túto skvelú príchuť víťazstva! Asi som jediný, kto tomu po všetkých tých problémoch, ktoré som mal na začiatku rallye, veril. A to je najskôr to, na čo som najviac hrdý,“ vyhlási. Za dvojnásobným víťazom skončí ďalší Francúz David Casteu, vicemajster svetového rallyeového šampionátu z vlaňajška. Prvý veľký úspech s bronzovým odtieňom si pripíše vychádzajúca hviezda USA Chris Blais.
                                                                                                 

Z dlhého zoznamu havárií favoritov profitujú súkromníci. Sedem z nich sa dostane do elitnej skupiny a sú najrýchlejší v piatich etapách: napríklad Helder Rodrigues na Yamahe či Janis Vinters, ktorí vyhrajú každý dve „erzety“. Portugalec Rodrigues, celkovo piaty, vyhraje triedu motocyklov do 450 ccm pred majiteľom korzickej reštaurácie Michelom Marchinim (Marchini tiež posunie značku Yamaha do prvej desiatky) a trojnásobným víťazom Touquet endura Thierrym Bethysom (tak ako on, aj desiaty v cieli Henk Knuiman sedlá značku Honda). Víťaz francúzskeho endura a kráľ preteku FFM Dakar Enduro Fabien Planet končí dvanásty.
                                                                                                     

Z 13 quadov na štarte súťaž dokončí sedem, triedu (už po štvrtýkrát!) ovládne 50-ročný Josef Macháček, celkovo na 65. priečke. Na trati si však prežije veľa útrap, či už vyletením mimo cesty ešte v Portugalsku, alebo veľmi nepríjemným zranením v podobe rozleptanej kože na ľavej nohe pod kolenom od benzínu vytekajúceho z prasknutej nádrže. Hnisajúca rana veľmi bolí a zrastajúca sa koža stále praská. Rad iných súperov by preteky zrejme vzdal, nie však Josef Macháček. „Dakar na štvorkolke som šiel naposledy, to viem stopercentne!“– zaprisaháva sa pretekár z Heřmanovho Městce. Martin Macek sa v cieli pri svojom debute objaví na vynikajúcom 15. mieste a belgickú stajňu Yamahy zaujme natoľko, že mu ponúkne továrenský stroj aj servisné zázemie na Dakar 2008. Ďalších dvoch českých reprezentantov Davida Pabišku a Iva Kaštana odmávnu na 42., respektíve 51. priečke.
                                                                                                 

Pavel Kubíček a Dušan Randýsek však už toľko šťastia nemajú: Kubíček má po páde z prvej etapy pretrhané ramenné väzy tricepsu a rozbitú ruku (tri etapy odriadi motocykel iba jednou rukou!), Randýska zradí motocykel a musí nedobrovoľne prenocovať v púšti. Druhou obeťou 29. ročníka je opäť motocyklista: 42-ročný Francúz Eric Aubijoux, ktorý sa Dakaru zúčastní už po šiestykrát, v predposlednej etape s cieľom v Dakare zomrie na zlyhanie srdca. „Pätnásť kilometrov pred koncom prejazdu sa mu urobilo nevoľno, ešte stačil zastaviť a skolaboval. Oživovacie pokusy boli márne,“ uvedie Étienne Lavigne.

Na dve tohtoročné úmrtia opäť zareaguje vatikánsky denník L’Osservatore Romano, ktorý Dakar nazve „krvavým, nezodpovedným, násilným a cynickým pokusom rozširovať západné hodnoty a chute do rozvojového sveta“: „Rallye má pramálo spoločného so zdravým športovým súperením. Krvavá cesta zvyšuje počet svojich obetí z roka na rok. Jej stopa, ktorá sa každoročne predlžuje, len podčiarkuje násilnú vložku, ktorá sprevádza každý pokus o šírenie západných hodnôt a spôsobu života,“ uvádza sa v článku. „Sú to cynické preteky, ktoré ignorujú realitu v krajinách, cez ktorú prechádzajú autá, motocykle alebo aj kamióny. Nechávajú za sebou spúšť, ktorá len demonštruje bezohľadnosť celých pretekov.“
                                                                                                  

Dakar sa do hľadáčika pápežskej stolice nedostane po prvýkrát. Už v roku 1988 si Vatikán na adresu tejto rallye neodpustil poznamenať že ide o „vulgárnu demonštráciu moci a bohatstva na miestach, kde ľudia stále umierajú od hladu a smädu“. PANA, tlačová agentúra so základňou v Dakare uviedla, že tri úmrtia pri desiatom ročníku boli „bezvýznamné pre priebeh preteku“.

Oproti poslednému dakarskému „vydaniu“ dôjde medzi automobilovými konkurentmi v niektorých tímoch ku prestupovým rošádam. Jedenásťnásobného víťaza rallye, japonskú automobilku Mitsubishi Motors, nejaké extra otrasy v zmenách posádok nepostihli. Za stajňu Repsol Mitsubishi Ralliart, ktorej ambície sú len tie najvyššie, idú s novými pajerami MPR dvojice Peterhansel – Cottret, Alphand – Picard, Masuoka – Maimon a Roma – Cruz. „Naniho“ Romu už nenaviguje legendárny Henri Magne, ktorý svoje najväčšie úspechy slávil s Japoncom Shinozukom a Francúzom Schlesserom (2× vyhral, 2× skončil druhý a 4× tretí) – tragicky zahynul na marockej Rallye ORPI 2006. V stajni VW tomu je však inak. So 43-ročnou Juttou Kleinschmidt, ktorá vo wolfsburgských farbách absolvovala posledné štyri púštne „vydania“, prekvapujúco šéf stajne Kris Nissen nepredĺžil zmluvu – a tak sa následníčka Francúzsky Michele Mouton stane členkou ďalšieho nemeckého koncernu usilujúceho o úspech na rallye – BMW.
                                                                                                   

X-Raid BMW, predĺžená ruka továrne BMW (ktorý však nikdy nevystupoval priamo ako továrenský tím), tiež ohlási útok na pódium. Pozícia priekopníka dieselových motorov medzi osobnými automobilmi na tejto rallye je dnes o niečo ťažšia – pribudol veľký rival v podobe Volkswagenu, ktorý ide rovnakou cestou naftového pohonu a ako je vidieť, vypláca sa mu to. Ale X-Raid je už opäť späť, v plnej sile, s novými automobilmi, atraktívnou jazdeckou zostavou, pripravený zásadne miešať kartami svojej kategórie. Novú zbraň v podobe „špeciálu“ X3 budú pilotovať „katarský blesk“ v rallye súťažiach Saleh Nasser Al Attiyah, Guerlain Chicherit a predovšetkým spomínaná Jutta Kleinschmidt, ktorá si do kokpitu prizve svoju dávnu spolujazdkyňu, Švédku Tinu Thörner.

Veľký smäd po odvete má však predovšetkým Volkswagen. Vždy ide za svojim cieľom s nemeckou cieľavedomosťou, ale absolútne víťazstvo nie a nie dosiahnuť. K dobytiu dakarského trónu má prispieť najmä Ari Vatanen, 54-ročný fínsky pilot a veľká osobnosť, ktorý sa vracia po ročnej prestávke. Jeho aura síce žiari z úspechov pätnásť rokov starých, avšak štvornásobný víťaz nehodlá byť hodený do starého železa. „Automobil, tím a ja osobne máme šancu na víťazstvo,“ tvrdí. Po mnohých rokoch sa i on stretne s „rallyemankou“ – Taliankou Fabriziou Ponsovou (v roku 1994 spoločne absolvovali MS v rallye na Subaru). „Fabriziu som si sám vybral. Je to partnerka, ktorá sa v Afrike vyzná a ktorej stopercentne verím,“ zverí sa. A dodá: „Štart na Dakare pre mňa znamená, že žijem naplno. Pretože Dakar už dávno nie sú automobilové preteky. Je to dobrodružstvo, veľká objavná cesta a lekcia úcty k prírode.“ Šesťročné panovanie Japoncov sa spoločne s nimi razantne pokúsia zvrhnúť aj obhajcovia druhej priečky De Villiers s Von Zitzewitzom (ich túžba po odvete je priam neodolateľná!), skvelý výsledok sa však očakáva aj od Millera s Pitchfordom a Sainza s Perinom.
                                                                                               

Zdá sa, že tím Jeana-Louisa Schlessera (aj jeho opäť chytí pretekársky amok) s buginami Ford vlastnej konštrukcie, ktorý už patrí k inventáru tejto diaľkovej súťaže, po poslednom veľkom úspechu (3. priečka v roku 2004) ustupuje zo svojej pozície mamutej sily továrenských tímov. Ale nedajme sa mýliť, jeho modré kreácie – ktorých handicap pohonu len zadných kolies nahrádza mimoriadne nízka hmotnosť a práve v piesočných etapách (najmä v Mauritánii) obsadzuje najvyššie priečky v etapových výsledkoch – ako sa ukáže neskôr, majú ešte stále dostatok síl na to, vrátiť sa medzi trojicu najlepších. A to klobúk dolu, pretože dostať svoje automobily vôbec do prvej desiatky, to je nadľudský výkon pre mnohé továrenské tímy, nieto ešte pre súkromníka. Schlesser, päťnásobný svetový šampión v terénnych rallye súťažiach (z obdobia rokov 1998 až 2002; pričom triedu pohonu jednej poháňanej nápravy v rokoch 1993 až 2005 vyhral dokonca trinásťkrát!!!) okrem toho znovu nepotvrdí zvesti o svojom odchode do súťažného dôchodku.

Palmu (aspoň toho etapového) víťazstva túži vybojovať Robby Gordon, univerzálny pilot seriálu NASCAR, ktorý si rád odskočí do terénu a len tak tréningovo vyhraje napríklad slávnu Baju 1000 California. Netají sa prianím byť prvým americkým víťazom Dakaru s americkou bláznivou kreáciou Hummer, spektakulárnom stroji o pekelnom výkone. Obligátnu armádu terénnych Nissanov vysiela do boja známy francúzsky „ladič“ Dessoudé. V jednom z nich je možné vidieť i hviezdu pretekov seriálu zimnej automobilovej Andros trophy Yvana Mullera (po krajanovi Lucovi Alphandovi ďalší „zimný“ kráľ, ktorý vyrazí do boja s púšťou; vo WTCC jazdí ako člen továrenskej stajne SEAT). Jeho spolujazdcom je trojnásobný víťaz rallye, René Metge. Nechýba ani slávny syn ešte slávnejšieho otca – Paul Belmondo. S vozidlom tejto značky štartuje aj vynikajúci Kenjiro Shinozuka.
                                                                                                 

Veľkým magnetom pre divákov i médiá je bývalá hviezda továrenských stajní Lancia, Fiat a Toyota z MS v rallye Markku Alén, ktorý dal nadobro vale talianskemu trucku Iveco a ide (v zostave so štvornásobným motocyklovým víťazom Dakaru Eddim Oriolim, ako i účastníkom JWRC Albertom Lloverom) na pick-upoch I-suzu D-Max 4×4. Ďalšia ikona automobilových majstrovstiev, Massimo Biasion, sa tentoraz objaví (ako iniciátor celého projektu) v kokpite novovzniknutej talianskej stajne MB 16, ktorá do súťaže postaví (síce možno ešte surové) dva malé (len 1400 kilogramové) automobily Fiat Panda Cross 4×4 s dieselovými motormi. Dvojlístky Miki Biasion – Tiziano Siviero a Bruno Saby – Rudy Briani budia na štarte veľkú pozornosť: „Som si istý, že malá myška piesočných dún fanúšikov nesklame,“ uvedie Biasion. To ešte netuší, že automobily neprečkajú nástrahy úvodného týždňa afrického maratónu...
                                                                                                    

Prežiť niečo veľké, náročné a podmanivé však prídu aj Philippe Gache (s jednomiestnou americkou SMG Buggy s motorom Porsche napokon preteky dokončí na 31. priečke), Simon Jean-Joseph (alebo ak chcete „Jean-Jo“ – majster Európy v rallye z roku 2004 dovedie na štart ďalšiu buginu zvanú „ružový lúčny koník“), víťaz Svetového pohára FIA cross-country 2006 Rus Šmakov (jeho buginu pre zmenu názvu „Sadev“ poháňa motor BMW) i ďalší súťažiar Freddy Loix (tiež uprednostní autokrosový „špeciál“). Popri ex-okruhovej pretekárke Ellen Lohr (staví na Mercedes, no odstúpi už v priebehu 2. etapy) sa na štartovacej čiare objavia Isabelle Patissier, jej krajanka Carole Montillet-Carles (podobne ako Alphand a Chicherit, aj táto olympijská víťazka v zjazde zo Salt Lake City to pôvodne skúšala na snehu), Portugalčanka Madalena Cupertino De Miranda či známa Senegalčanka Syndniely Wade (posledne tri menované uprednostnia značku Nissan).
                                                                                          
                                                                                          
Z Čiech sa popri Petrovi Jeriem (za volantom prototypu Mégane) pokúsia dôjsť k senegalským bránam aj čerství majstri ČR cross country rallye – Miroslav Zapletal a Miloslav Janáček. Ich OFFROADSPORT CZ je piatym českým tímom, ktorý sa pokúsi uspieť na súťaži.