Autosportfoto

Zomrel dlhoročný motoristický novinár Ladislav Janků

V piatok ráno, 7. apríla 2017, nás celkom nečakane opustil dlhoročný motoristický novinár, priateľ, strýko, manžel, dedko, otec a hlavne, človek s veľkým srdcom, láskavým stisnutím ruky a večným úsmevom na tvári, Ladislav Janků. Pre kamarátov, známych, ale aj rodinu, známy skôr ako Vlado.

A tak sa aj predstavoval do telefónu, Vlado, prosím?! Bol svetový, jeho humor sedel situáciám ako dobre ušitá košeľa, bol pokojný a s pokorou miloval život, v dobrom, aj v zlom. Počas neho sa venoval hlavne televíznej žurnalistike, autám i koňom a i keď nechtiac, no predsa len, aj výchove mladej žurnalistickej krvi. Vyrástol som ako profesionálny novinár povedľa jeho chápajúcej a neodporujúcej povahe, očkom som neustále sledoval jeho reakcie na svoje články, na časopisy, titulné strany. Načúval som, keď mi vysvetľoval, aj keď ma opravoval, aj keď stál pri mne a ja som sa pokúšal skladať prvé vety do telky. Vlado bol človek, ktorého v živote nutne potrebujete, ozajstný priateľ, často naň myslíte a keď odíde, ostane vám v srdci diera.

Vladove zaprášené vrásky skrývali celý svet. Od Los Angeles až po Tokyo, od Švédska až po Južnú Afriku. Vždy mal naporúdzi pochopenie, veselú príhodu a pre mňa, mladého chalana, dobre mienené poučenie - nielen profesionálne, ale aj veľmi osobné. Všetko to dokázal naservírovať s gráciou rozhľadeného Človeka, nenútene, len tak mimochodom a predsa, tak priamo a adresne.

Rád som s ním cestoval, pil dobré víno, vychutnával domáce koláče a smial sa na jeho situačnom a pohotovom humore. Mal som česť s ním stráviť obrovskú časť svojho života. Vlado bol totiž môj ujo, priateľ, chodil som k nemu po rady a bol aj môj kolega. Vyzeral som pri jeho pokojnom vnímaní reality ako tasmánsky čert, neposedný, prchký a drzo hryzavý. Vtedy ma chytil za plece a povedal, vydrž, to príde. Ďakujem Vladko.

Ladislav Janků sa narodil 18. augusta 1950, zomrel vo veku nedožitých 67 rokov, 7. apríla 2017. Odpočívaj v pokoji. Posledná rozlúčka bude na Ružinovskom cintoríne (v bratislavskej Vrakuni) dňa 11.4.2017 o 11:30.

PS.: Stále som ti nevrátil knihu Nebo nepozná obľúbencov, ktorú si mi pred šestnástimi rokmi požičal. Stala sa mi malou bibliou a je v hroznom stave, no len o kúsok horšom, ako bola, keď si mi ju požičal. Ak dovolíš, nechám si ju a keď vyrastiem, zoberiem ju na espresso a pohár vína. Zbohom...

Samo