Zbohom Paľko
Neviem, na základe akého kľúča si Najvyšší vyberá pretekárov do svojho nebeského tímu, faktom však je, že si tentoraz vybral dobrého pretekára a ešte lepšieho človeka, Paľka Čirku.
Milý Paľko. Keď sme sa videli naposledy, bolo to v septembri na pretekoch SPHV v Dulove, s radosťou si mi oznámil, že si identifikoval a hneď aj odstránil najväčší problém tvojho Jaguára a jeho karburátorov SU.
Bol som spolu s Tebou šťastný a veril som, že si svojím nadšením a entuziazmon zákernú chorobu porazil. Žiaľ, nestalo sa tak.
Nemôžem zabudnúť ani na Tvoje organizačné schopnosti, na to, ako si s prehľadom zvládol prípravu a priebeh najlepšieho veteránskeho podujatia tohoročnej sezóny - 3. Veterán Rallye Nové Mesto nad Váhom. Už vtedy malá skupinka priateľov okolo Teba vedela, že Ťa niečo zožiera zvnútra, ale pretek si zvládol fantasticky. Nedal si nič najavo a len Tvoji najbližší si potajme utierali slzičku.
Priznávam, že aj mne sa pre slzy šoférovalo domov ťažko.
Obával som sa, že budeš nasledovať Tibora Jeseniča, ktorý mal rovnakú diagnózu ako ty.Preteky v Liptovskom Mikuláši Ti dodali energie, nevzdal si sa a bojoval. Paľko, ty si do pretekov SPHV nalial pozítívnu energiu. Zatiaľ čo sme sa my s manželkami v cieli hádali, kto akú chybu urobil.
Vy dvaja ste sa nad našimi malichernými problémami len zhovievavo pousmiali, boli ste radi, že ste prežili ďalší deň.
Spomínam si na naše posledné stretnutie. Bolo to v septembri v Dulove. Jaguára si už takmer vyliečil a nám všetkým si sa zdal vyliečený aj Ty. Dokazovalo to Tvoje výborné umiestnenie, kedy si opäť stál na stupni víťazov ako tretí v poradí.
Ďakujem Ti za dobrú náladu, pohodu, ktorú si rozdával, nikdy sme ta nevideli nahnevaného. Keby sa život meral skutkami a nie časom, tak Ty si ho mal poriadne dlhý a plnohodnotný.Keď si priviedol medzi nás, veteránistov, celú svoju rodinu, bolo o tri veterány viac.
Tešili sme sa a netušili, že nás tak skoro opustíš. Ale o zmene tímu rozhodovala tentoraz iná autorita, nepodplatiteľná, nekompromisná. Odišiel si namiesto, kde sa napokon stretneme všetci. Teraz budeš pretekať hore spolu so Zdenou Skálovou a Vierou Babitzovou. Máš tam aj môjho najšikovnejšieho mechanika Tibora Jeseniča.
Tibor ti rád poradí, ako s prevodovkou v tom tvojom Jaguári.
Milý Paľko. Nech sú Tvoje nebeské jazdy plné pokoja a radosti, sem-tam zhliadni na nás dole.
Keď sa zasa budeme hádať o hlúposti, pozriem sa hore a predstavím si, ako na nás s úsmevom pozeráš.
Tak nás počkaj a priprav dôkladný itinerár trasy cez oblaky, aby sme cestou za Tebou nezablúdili.
,,Neplačte plačom, ani slzami, ale len spomienkou!“
Zbohom a dovidenia, Paľko.
Marián Bazala