Autosportfoto

Toyota Aygo 1,0 VVT-i X-cite

Oranžové žihadielko dokáže (pod)pichnúť: Trojčatá z českého Kolína patria medzi obľúbené malé automobily, súce do hustej mestskej premávky. Vídať ich najmä počas dopravnej špičky a tam majú veru niekoľko výhod. Ľahšie sa prepletajú v kolóne, podstatne ľahšie zaparkujú i do malej medzery, kam sa mohutné SUV nevojde. A nezanedbateľné sú aj finančné úspory z hľadiska spotreby.

Aygo druhej generácie nám importér značky Toyota poskytol v provokatívnej oranžovej farbe. Neprehliadnuteľná špeciálna edícia nesie prívlastok X-cite. Pri pozorovaní predku auta vám určite neunikne dizajn v tvare písmena X, pričom práve Aygo s nápadným dizajnom prednej i zadnej časti sa jednoznačne pasuje za poriadne žihadlo do mestskej premávky. Určite dokáže poriadne „pichnúť" - či lepšie povedané podpichnúť. Najmä tých majiteľov veľkých áut, ktorí si namýšľajú, že s malým autom sa nedá jazdiť razantne.

Na dĺžku meria Toyota Aygo len 3,45 metra a na šírku 1,6 m. Obrysový polomer otáčania 5,1 m dovoľuje poľahky manévrovať i v stiesnených dopravných podmienkach. Nehovoriac o rýchlom prejazde zákruty, sťaby to bola motokára. Pochopiteľne, podobné jazdné vlastnosti majú aj súrodenci so značkou Citroën a Peugeot.

Ale teraz sa venujme prioritne Toyote Aygo. Najskôr výrečné konštatovanie: keď sa v roku 2005 objavila prvá generácia, sprevádzali ju vysoké očakávania. Nečudo, že si ju kúpilo vyše 760 000 zákazníkov. Na porovnanie: pre Peugeot 107 sa rozhodlo v rokoch 2005 - 2013 dovedna 799 000 kupujúcich a pre Citroën C1 necelých 765 000.

Nápadná oranžovo - čierna kombinácia logicky priťahovala pohľady z chodníka. Komu by sa takéto sfarbenie časom nepáčilo, môže si vybrané časti karosérie (masku chladiča, nárazníky) vymeniť za iný odtieň. Testované Aygo malo navyše balík x-smart s automatickou klimatizáciou v akciovej cene 400 €.

Vzadu upútajú výrazné zvislé svetlá a tiež sklené veko batožinového priestoru. Zadné okná sa vyklápajú do strany, čo je dostačujúce. Na zadných sedadlách je však iba minimum priestoru, a tak poslúžia len ako núdzové, respektíve na odloženie nákupu. Aj základný objem kufra 168 litrov je len núdzový. Neprekvapuje preto, že namiesto rezervného kolesa vozíte za sedadlami iba súpravu na opravu po defekte. Aj tak po sklopení symetricky delených zadných operadiel vznikne v batožinovom priestore výraznejší schod.

Kým exteriéry kolínskeho trojlístka sa od seba výrazne odlišujú, interiér je takmer zhodný. Väčší rýchlomer je dobre čitateľný, v jeho strede sa nachádza displej palubného počítača; údaje na ňom sa menia dvoma (archaickými) kolíkmi dopredu a dozadu. Klasický otáčkomer nahrádza stĺpec „tehličiek", ktorý narastá alebo ubúda.

Volant sa drží príjemne, jeho veniec je dostatočne hrubý a na ramenách sú ovládače pre rádio a telefón. Vpravo pod volantom, na samostatnom satelite, je ovládanie obmedzovača rýchlosti. Tempomat tam však nehľadajte. Čelné sklo vám očistí jediný stierač, je však veľký a dostatočne účinný.

Osobitnú pochvalu si zaslúžia výborne tvarované, anatomické sedadlá s integrovanými opierkami hlavy. Za nimi však nie je priestor ani na kolená, ani na hlavy pasažierov, takže zadné sedadlá vskutku považujeme za súce len na odkladanie nákupu.
Vzdušnosti v kabíne napomáha čelné sklo, ktoré je vysunuté dopredu, šofér má dobrý výhľad, avšak skosené predné stĺpiky vytvárajú pomerne nebezpečný tzv. mŕtvy uhol. Naopak, obrovský monitor, na ktorý prenáša cúvacia kamera obraz za vozidlom, dokáže navigovať i menej skúseného šoféra. Pri jazde asistuje menej skúseným aj indikátor radenia rýchlosti, napomáhajúci znižovaniu spotreby.

Kým Peugeot 108 a Citroën C1 majú pod kapotou na výber okrem jednolitrového motora aj objemovo väčší 1,2 VTi s výkonom 60 kW, Toyota Aygo je v ponuke len s malým trojvalcovým agregátom, ktorý vyrábajú v Poľsku. To však nijako neuberá na jeho kvalitách a jeho športový zvuk už má aj svojich zástancov. Pre Aygo je charakteristický...

Benzínový trojvalec vydáva nezameniteľný, charakteristický zvuk, akési bzukotanie ženským altom. No len čo motor nadobudne vyššie otáčky, jeho zvuk sa normalizuje a pri troške fantázie pripomína uháňajúcu motokáru. Rovnako ju pripomína aj podvozok, ktorý výborne sedí na ceste a poslušne drží zvolenú stopu. Kolesá sú umiestnené v rohoch päťdverovej karosérie v maximálnej miere, takže ťažisko je nízke a netreba sa obávať rýchleho prejazdu zákruty. Hoci motokára je presvedčivejšia.

Pri stovke sme namerali pri zaradenom najvyššom, piatom rýchlostnom stupni priebežnú spotrebu 4,4 litra, na diaľnici - kde sme museli pretrpieť dlhšie postupné zrýchľovanie - sa spotreba ustálila na 5,7 litra, čo však vôbec nie je zlý údaj. No cestu do Budapešti po diaľnici plnou rýchlosťou si nedokážeme celkom predstaviť. Na jednu nádrž by sme ju pri dojazde 450 km absolvovali len tak-tak.

Na kopcovitej trase a v tiahlych stúpaniach už dochádza malému agregátu dych a budete musieť podradiť na štvorku alebo aj na trojku. Na rovine sa pri postupnom zrýchľovaní dostanete (v Nemecku) aj na deklarovaných 160 km/h a možno vám vystačí aj jedna nádrž paliva. V kopcoch to však bude s dojazdom 450 kilometrov ťažšie. V kombinovanom režime sme dosiahli reálny celkový priemer 5,8 l/100 km.

Nie je ľahké zodpovedať otázku, na akých klientov mieri nové Aygo. Mladým sa určite bude páčiť, no ani starší šoféri s mladíckym elánom ním nepohrdnú pre jeho hravosť. Takže je určené na zábavu vlastne pre každého, kto obľubuje netradičný dizajn, dynamické jazdné vlastnosti a nepotrebuje obrovský batožinový priestor.

Technické údaje výrobcu auta
Toyota Aygo 1,0 VVT-i
Objem motora (cm3) 998
Výkon (kW/k) 51/69
Krútiaci moment (Nm) 95
Max. rýchlosť (km/h) 160
Zrýchlenie 0 - 100 km (s) 14,2
Kombinovaná spotreba (l/100 km) 4,1
(Skutočná spotreba pri teste 5,8)

Cena testovanej verzie 9 590 €
Najlacnejšia verzia 7 990 €

+ Výrazné plusy
Neprehliadnuteľný dizajn
Usporiadanie tlačidiel
Výrazná stabilita v zákrute
Dynamika v mestskej premávke
- Najväčšie mínusy
Nutnosť často podraďovať v tiahlom stúpaní
Nemá tempomat, len obmedzovač rýchlosti
Minimum priestoru na zadných sedadlách