Autosportfoto

Staré motory lietadiel

Nezostávalo mi nič iné, len vymyslieť fintu. Poslúžila mi na to ,,zlatá nedeľa“, ideálny deň pre nákupychtivých slovenských občanov. Veľkodušne som pozval manželku a dcéru na predvianočné nákupy priamo do Videne. S vidinou bohatej nádielky pod stromčekom súhlasili, ešte aj ocenili môj záujem o rodinné šťastie. Tak som kul železo ďalej, pekne za horúca. Nebudem ich znervózňovať, vysadím ich na Mariahilfrstrase pri vianočných trhoch, nech si pokojne nakúpia a ja pôjdem na výstavu do technického múzea. Aspoň budú mať odo mňa pokoj, kŕmil som ich rozprávkami, aspoň budem mať od nich pokoj, myslel som si zasa ja. Výlet bol jednohlasne odsúhlasený, nuž hurá po novej diaľnici do Viedne.



Bolo desať hodín, keď sme pekne podľa môjho dokonalého plánu stáli pred Viedenským technickým múzeom. Spolujazdkyniam som vydal pokyny: ,,Najprv pôjdete doľava pred Shőnbrun, sídlo princeznej Sisi, potom sadnete na električku č.54 a odveziete sa na začiatok Mariahilferstrase, kde vystúpite pri prvých obchodoch.“ Musel som sa ovládať, aby som si pred nimi nezačal mädliť ruky rozkošou z toho, aký som šikovný. Bol som vo Viedni, mal som ich z krku a mohol som síť konečne do múzea.

Samotné múzeum ma očarilo. Hodiny, ktoré som v ňom strávil, boli bohatou odmenou za všetky komplikácie a manipulácie, čo som musel absolvovať. Hneď po prekročení brány som sa ocitol v inom svete.



Na treťom poschodí sa nachádza prekrásna expozícia veteránskych vozidiel. Pri nich som pobudol dve hodiny a nafotil 300 fotografií. O poschodie vyššie vystavujú lietadlá. Najviac ma oslovili letecké motory, vrátane najstarších, použitých v prvých lietajúcich strojoch. Mal som na výber motory ležaté, stojaté, hviezdicové, prúdové a mnohé iné. Niektoré z nich boli v rezoch. Rezy ma úplne uchvátili, mohol som si preštudovať precízne konštrukčné detaily skryté v útrobách deduškov. Krásne leštené kľukovky, unikátne riešenia rozvodov ventilov, systémov chladenia mazania, prvé karburátory a elektrické sústavy.



Každý motor je originál a technické riešenia má iné ako jeho sused. Jeden má kľukovku dole, druhý hore. Zaujímavé detaily máju hviezdicové motory.



Motory zo začiatkov aviatiky sú jedinečné tým, že majú samostatné valce, nemajú klasickú hlavu valcov, do valca nie je možný prístup zhora, len zdola, odpadlo tesnenie medzi hlavou a valcom. Valce sa podobajú na veľké hrnce. Výfukové ventily sú poháňané zdvihatkami z kľuky a sacie ventily sú samočinné. Čo motor, to unikát.



Väčšina motorov má ventilový rozvod odokrytý. Musel to byť prekrásny pohľad na neustále cvakajúci rozvodový mechanizmus. Tieto rozvody sú odľahčené a do detailov prepracované.

Okrem motorov obsahuje expozícia lietadlá, vrtuľníky, vírnik, prekrásne modely vzducholodí, originálne balónové koše a iné výdobytky techniky, ktoré nás obklopujú a uľahčujú nám život. Napríklad malý model rotorovej vrtuľníkovej hlavy je tak perfektne prepracovaný, že i laik dokáže pochopiť, ako môže taký zložitý stroj ako vrtuľník letieť. Zámerom prezentácie exponátov múzea je poučenie návštevníkov, veľká časť je v reze, aby mohli pochopiť zložité systémy práce technických exponátov.



    Technické detaily ma úplné fascinovali, do reality ma vrátilo až zvonenie mobilu. Mal som sa ihneď dostaviť pred Dóm sv. Petra po zvyšok výpravy. Prekvapený z toho, ako rýchlo nakúpili, som nafotil ešte zopár záberov. Vďaka navigačnému systému som ich našiel o 15 minút.

Namiesto rozžiarených vďačných žien ovešaných nákupnými taškami ma tam čakali dve do fialova premrznuté osoby. ,,A to ste nič nekúpili?“ stále mi nedošlo. ,,A kde ? Veď na celej ulici bolo všetko zavreté! Nemali sme sa kde zohriať a minúť eurá,“ dostalo sa mi vysvetlenia. Až teraz som pochopil rozdiel medzi konzumným spôsobom života u nás doma, kde sú nákupné centrá v nedeľu plné ľudí a Rakúskom, kde je nedeľa zasvätená rodine a nie práci a besneniu v nákupných centrách.

Kým sme prišli na hranice, telá manželky a dcéry, vrátane jazyka, rozmrzli, takže som mal veľmi rýchlo vytknuté všetky ,,chybičky“ môjho navonok dokonalého plánu. Kým ja som sa vyžíval vo vykúrenom múzeu, oni museli 4 hodiny blúdiť po Viedni, lebo sa klasicky stratili a nemali sa kde zohriať. Bolo mi ich skutočne ľúto, napriek tomu som sa musel usmievať. Mňa totiž okrem vykúreného auta hriali spomienky na unikátne exponáty, ktoré som vďaka svojej kombinatorike mohol uzrieť na vlastné oči v predvianočnej Viedni.