Slovenský dvojhlavý drak na pretekoch v Čiernej Hore
Na Slovensku už kopcová sezóna síce skončila, niektorí jazdci však ešte svoje štvorkolesové tátoše do dielní ešte neodstavili. Medzi nich patrí aj dvojica jazdcov z Bratislavy.
Peter Ambrúz a Sergej Škarpíšek, dvojica jazdcov reprezentujúca Slovak National Hill Climb Team, zbalila začiatkom minulého týždňa svoje pretekárske vozidlá a vydala sa na približne tisícdvesto kilometrov dlhú cestu na konci ktorej boli preteky pod názvom „Glava Zete 2014" v Čiernej Hore.
Pre dvojicu Bratislavčanov nebola trať v Glava Zete ničím novým, keďže pretekov v Čiernej Hore sa obaja zúčastnili už po piatykrát. Tunajšia trať má dĺžku takmer sedem kilometrov, je zasadená do neskutočne krásnej prírodnej scenérie. Samotné preteky sú pritom zaradené okrem domácich, čierno-horských majstrovstiev aj do seriálu Zóny strednej Európy. „Zapamätať si tunajšiu trať nie je jednoduché, keďže sa na nej nachádza neskutočné množstvo zákrut. Najskôr som si myslel, že aj napriek jej štvornásobnému absolvovaniu si ju nebudem celkom dobre pamätať. Po príchode do Čiernej Hory som tak hneď vyrazil na jej obhliadku a už pri prvom prejazde sa mi kompletne vybavila v pamäti," začal s rozprávaním starší z dvojice slovenských pretekárov, čiže Sergej Škarpíšek, ktorému nakoniec v pretekoch spoločne s vozidlom Opel Astra patrilo prvenstvo v triede E1+2000.
Podstatne lepší výsledok však dosiahol na pretekoch v Čiernej Hore Peter Ambrúz s vozidlom Vauxhall Vectra ST, ktorému patrilo v cieli pretekov nielen piate miesto absolútneho poradia, ale aj víťazstvo v skupine E1, či triede E1-2000. Navyše mu patrilo aj druhé miesto v kategórii 1 a víťazstvo v pretekoch započítavaných do Zóny strednej Európy v skupine E1. „Tento kopec je naozaj fantastický. Trať by som vedel opísať jednoducho. Určite si naši cestovatelia pamätajú čas, keď v Chorvátsku ešte neboli diaľnice a k moru sa cestovalo po serpentínach, pričom na jednej strane cesty boli skaly a na druhej strmý zráz. Tak presne takáto trať je aj v rámci pretekov automobilov do vrchu v Glava Zete. Navyše je celá trať veľmi úzka a hrboľatá. Je to naozaj neskutočný zážitok, ísť po takejto ceste naplno," pokračoval v rozprávaní Peter Ambrúz, jazdec a zároveň aj šéf Slovak National Hill Climb Teamu.
Na štart pretekov v Glava Zete sa postavilo celkovo šesťdesiattri súťažiacich zo štyroch európskych krajín medzi ktorými, ako už vieme sa dvojica Slovákov absolútne nestratila. Na štarte pritom nechýbala ani trojica vozidiel skupiny CN, čiže ľudovo nazývané placky, našla sa tu aj formula 3000, ale aj množstvo vozidiel zaradených v skupinách E1, A, či N. „Na štarte si diváci, ktorých tu bolo naozaj poriadne množstvo mali možnosť vybrať z poriadnej zmesky vozidiel. Množstvo z nich navyše malo podstatne väčší objem motora, ale aj niekoľko násobene viac koní ako moje či Sergiove auto. Mňa osobne napríklad zaujala skupina dvadsiatich piatich vozidiel Yugo, ktoré sa v rôznych triedach postavili na štart. Pripomenulo mi to časy, keď aj na Slovensku bolo množstvo vozidiel v jednej triede a o víťazstve medzi nimi rozhodovalo iba jazdecké umenie a nie sila motora. S výkonom Sergia, ale koniec koncov aj s mojim som nadmieru spokojný. Navyše v mojom prípade sa po týchto pretekoch črtá pre mňa v rámci Zóny strednej Európy aj dosť zaujímavý výsledok. Ale nechcem to zakríknuť, o čo ide si povieme až po 12.10.," ukončil rozhovor Peter Ambrúz.
Miro Majláth