Autosportfoto

Slovák, ktorý uspel v pekle!

Brat známeho pretekára do vrchu sa postaral o historický zápis Slovenska na najťažších pretekoch automobilov do vrchu na svete, na americkom Pikes Peaku.

Dvadsať pekelných kilometrov s prevýšením 1400 metrov a 156 zákrut s cieľom nad 4300 metrov! Toto sú len základné parametre najnáročnejších a najnebezpečnejších pretekov automobilov do vrchu, ktoré sa jazdia na juhu Skalistých hôr v národnom parku Pike National Forest. Prvý ročník sa datuje do roku 1916 a s výnimkou dvoch svetových vojen sa jazdí nepretržite až doteraz. Spolu so „Starou tehelňou“ v Indianapolis sú to najslávnejšie motoristické preteky amerického kontinentu.

Štart na Pikes Peaku je snom azda každého pretekára. Medzi víťazmi môžeme nájsť také veľké mená histórie automobilového športu akými sú Sebastien Loeb, Ari Vatanen, Walter Rohrl, Michele Moutonová, Mario Andretti, Al Unser, či Romain Dumas. Rekord so „zadokolkou“ tu drží napríklad aj nám dobre známy Simone Faggioli. Od vlaňajšieho roku však na Pikes Peaku zaviala aj slovenská vlajka, pod ktorou štartuje rodák z Banskej Štiavnice žijúci na predmestí Denveru, Matúš Húska.

„V Colorade som si našiel nový domov,“ vraví 42-ročný Slovák, ktorý žije v Spojených Štátoch už približne dvadsať rokov. „Pikes Peak ma provokoval veľa rokov, pretože sa na neho pozerám denne počas cesty do práce. Bola to len otázka času, kedy nájdem odvahu a pokúsim sa postaviť sa na štart slávnych pretekov.“ Matúš ma benzín v krvi po otcovi. „K motoristickému športu nás priviedol tato, ktorý sám kedysi jazdil preteky a my sme chodili s ním. Jazdili sme na všetkom, čo malo motor a neskôr som, podobne ako Marek, vyštudoval školu s technickým zameraním. Autá sa stali nielen našim koníčkom, ale aj chlebíčkom.“

Matúš Húska v Colorade prevádzkuje autoservis a popritom si plní sny aj pretekaním. „V roku 2020 som kúpil nabúrané Audi a začal ho dávať dokopy. Na štart bolo pripravené približne v polovici sezóny 2021, kedy som začal štartovať na miestnych okruhových pretekoch. Podarilo sa aj niekoľko pekných výsledkov, no každodenný pohľad na Pikes Peak bol stále väčšou výzvou.“ Vlani sa na najpekelnejšom kopci benzínového sveta konal jubilejný stý ročník a Slovák pozbieral odvahu postaviť sa na štart s viac ako 500-koňovým Audi TTS. „Bolo to neskutočné! Plné adrenalínu a nadšenia. Žiaľ, už v polovici kopca auto nevydržalo a preteky som nedokončil. Vedel som však, že o rok sa sem vrátim znova,“ priznal Matúš Húska.

Na 101. ročník Pikes Peaku 2023 sa slovenský pretekár pripravil ešte dôslednejšie. Rozšíril auto blatníkmi, obul širšie gumy, benzínový pohon zmenil na etanol, napojil novú riadiacu jednotku a už len čakal na otvorenie prihlasovania sa do pretekov. 2010 Audi TTS bolo zaregistrované v divízii Pikes Peak Open, kde pravidlá umožňujú veľké úpravy na motoroch, prevodovkách i zavesení kolies. Vozidlá však musia vychádzať z modelu uznávaného výrobcu a vonkajšie časti musia byť vzhľadom identické s pôvodným sériovým vozidlom. „Tento rok sa v našej divízii prihlásilo pätnásť štartujúcich s monštrami o výkone cez tisíc koní. Moje Audi má niečo málo cez päťsto, no veril som si. Vedel som, že nejdem vyhrať preteky a podľa toho som si stanovil ciele. Základom bolo dôjsť do cieľa a pokoriť pritom základnú magickú hranicu jedenásť minút. Okrem toho som si želal poraziť silné Audi Quattro môjho kamaráta Davida Hackla s ktorým sa zdravo pasujem o výsledky,“ dodáva sympatický Matúš, ktorý udržal slovenskú vlajku hrdo vztýčenú. V pretekoch, kde štartovalo 69 pretekárov skončil v absolútnom poradí na 29. mieste a v divízii Pikes Peak Open mu patrilo siedme miesto z pätnástich štartujúcich.

Cieľ bol teda splnený. Pred Matúšom sú však nové méty. „Určite by som sa chcel na štart postaviť znova. Je to fascinujúce podujatie,“ uvažuje nahlas Slovák žijúci v USA. „Jednou z najťažších vecí na Pikes Peaku je, že sa nedá trénovať celý kopec v kuse. Jednotlivé tréningy sa jazdia na tri úseky. Trať je verejnou komunikáciou a je uzatvorená iba v deň konania pretekov. Tréningy v týždni pred pretekmi sa jazdia vždy skoro ráno, aby už o 08.00 hod. mohla byť trať otvorené pre verejnosť. Prakticky ju za celý týždeň v kuse odjazdíme iba jediný raz – v nedeľu na pretekoch,“ vysvetľuje Húska a dodáva. „Všetkých 156 zákrut sa nedá naučiť. Každá zákruta je tak rovnako nebezpečná. A čím trať stúpa vyššie, tak stúpa aj adrenalín. Žiadna chyba sa neodpúšťa. V hornej časti, kde sa ide okolo dvesto znamená jediná chyba pád do strmej priepasti. Človek však na to nesmie ani pomyslieť, pretože by sa nemohol postaviť na štart. Extrémny tlak spojený s vysokým rizikom znamenajú, že tých približne desať minút je azda najintenzívnejších desať minút života. Možno preto to láka toľko pretekárov a divákov. Ďakujem preto všetkým, ktorí mi pomohli tento pekelný zážitok prežiť.“