Autosportfoto

Sato víťazom, Alonso miláčikom a Dixon utiekol zubatej z lopaty

101. ročník 500 míľ v Indianapolis priniesol 36 zmien na čele pretekov, 11 žltých fáz a jedno zastavenie pre hororovú haváriu Scotta Dixon.

Sériu IndyCar v Európe sledujú pravidelne iba najväčší fanúšikovia autošportu. Perla tejto série, 500-míľovka v Indianapolis, však tento rok na seba pritiahla pozornosť aj štartom dvojnásobného majstra sveta F1, Španiela Fernanda Alonsa. Kto to sledoval, neoľutoval.

Ostro sledovaný 35-ročný Alonso dokázal, že patrí medzi najlepších pilotov na sveta! Len po dvojtýždňovej príprave na najstaršom okruhu (1909) sa dokázal zaradiť do absolútnej špičky a v kvalifikácii zajazdil piaty najrýchlejší čas. V samotných pretekoch sa celý čas držal na špičke a viedol 27 z dvesto kôl! Jeho vynikajúcu premiéru v Starej tehelni (nepočítame štarty F1) zastavila až 21 kôl pred koncom porucha motora Honda!

„Som sklamaný, že som nedošiel do cieľa," priznal Alonso, ktorý rozhodne mal na to, aby vyhral už pri svojej premiére. „Bola to však fantastická skúsenosť. Obrovská výzva, ktorú som chcel zvládnuť. Viem, že patrím medzi najrýchlejších v F1, tak prečo by som sa nepokúsil zaradiť medzi najrýchlejších aj v IndyCar? Preteky som si veľmi užíval a jazdiť na čele v Indy500 je ozaj úžasný pocit. Keď som prechádzal okolo kontrolnej veže a videl svietiť na prvom mieste moje číslo, tak som dúfal, že Zak Brown, alebo niekto z tímu mi urobia fotku," Španiel netajil radosť z pretekov za výkon v ktorých sa určite hanbiť nemusí. Patril medzi najväčšie hviezdy aj na trati, nielen v marketingu. „Ďakujem za úžasnú skúsenosť IndyCar, Starej tehelni aj fanúšikom. Gratulujem Satovi a celému tímu Andretti k víťazstvu. Každá ráno sme sa stretávali na poradách a zdieľali informácie. Takuma mi veľa pomáhal. V závere som mu s napätím držal palce a veľmi sa radujem, že to dokázal."

Takuma Sato jazdil v rokoch 2002-2008 vo formule jeden a do IndyCar odišiel v roku 2010. 40-ročný Japonec tu zatiaľ veľa vody nenamútil, no všetko sa neguje jeho dnešným víťazstvom. Výhra v Starej tehelni patrí medzi najväčšie méty každého pilota na svete. „Ešte tri kolá pred cieľom nebolo nič isté," vraví šťastný Japonec. „Jazdili sme vedľa seba a vtedy som sa do toho oprel. Helio (CastroNeves) išiel férovo a mne sa to podarilo udržať. Je to neuveriteľné! Je to veľké víťazstvo a som na to hrdý. O niečom takom som sníval od svojich dvanástich rokov. Nestačí však len snívať. Musíš chcieť vyhrať. Musíš sa na to pripravovať. Mať ambície a skúšať to." Takuma Sato pomenoval jednoduchý recept. Ak k tomu primiešame šťastie, tak sa to vždy môže podariť.

Najstaršie preteky na svete sú úžasné tým, že vyhrať môže ktorýkoľvek z 33 štartujúcich pretekárov. Jazdí sa na 500 míľ, čo je viac ako 800 kilometrov a stať sa môže čokoľvek. Presvedčili sme sa o tom aj tento rok. Po relatívne pokojnej prvej štvrtine sme v 52.kole videli hororovú haváriu, keď nováčika Jay Howarda vynieslo na špinavý okraj trate a namlátil auto do bariéry. Následne sa skĺzol dolu do cesty Scottovi Dixonovi. Novozélanďana katapultovalo podobne, ako Gillesa Villeneuva v Zolderi pred 35 rokmi! V obrovskej rýchlosti letel vzduchom a rozmlátil monopost o vnútornú bariéru. Víťaz Indy500 z roku 2008 mal však aj napriek mimoriadne pevnej konštrukcii dnešných monopostov obrovské šťastie. Z totálne zošrotovaného auta vystúpil po svojich a iba trošku kríval. „Dúfal som, že Jay ostane už vedľa bariéry, no on sa mi skĺzol do cesty. Už som sa nemal kam uhnúť. Ďakujem Dallare za bezpečné kokpity. Bola to hrôzostrašná havária, no som len trochu otlčený," konštatoval znova narodený Dixon.

Po tejto havárii boli preteky úplne zastavené, kým sa neodpratali všetky trosky. Na prvom mieste práve jazdil Alonso, ktorý vyštartoval veľmi úspešne aj do zvyšných troch štvrtín pretekov. Niekoľko drobných havárii vytiahlo žlté vlajky a občas aj pace car (SC). Nič vážnejšie sa našťastie nestalo a dramatickú bodku za 101.ročníkom dala až hromadná havária piatich monopostov šestnásť kôl pred koncom. Fantastický usporiadatelia však dokázali trosky odstrániť za štyri pomalé SC kolá a zvyšok štartového poľa mohol dokončiť v strhujúcom tesnom závere.

V posledných kolách sme napokon videli súboj kolesa na kolese medzi trojnásobným víťazom Indy500, Brazílčanom Helio CastroNevesom z tímu Penske a Andrettiho koníkom Satom. Tesne za nimi číhali na príležitosť ešte Tony Kanaan, Max Chilton, ale aj skúsený Juan Pablo Montoya. Pekelná rýchlosť však už nedávala šancu stiahnuť taký malý rozdiel, ako je jedna sekunda a prvý japonský víťaz v Amerike to dokázal.

Andrettiovci skákali radosťou, lebo po vlaňajšom úspechu nováčika Rossiho vyhral tentoraz veterán Sato. Pre Indy500 pripravili šesť áut pre šesť hviezd a radoval sa najstarší a najskúsenejší z nich, ktorý pomohol poraziť všetky hviezdy tímu Penske, či tímu Ganassi.

Vďaka víťazstvu sa Sato prebojoval na tretie miesto priebežného poradia po šiestich pretekoch sezóny. Vedie CastroNeves (245 bodov) pred Pagenaudom, Satom a Dixonom, ktorí majú zhodne po 234 bodov! IndyCar séria pokračuje už o týždeň dvojpretekom v Detroite.