Autosportfoto

S Igorom Drotárom o všeličom

Voľné pokračovanie rozhovoru s prešovským veteránom automobilového športu Igorom Drotárom: ako by mal vyzerať súťažný víkend rely, čo všetko bráni usporiadateľom pripraviť dlhšie a krajšie trate, ako sa jazdilo kedysi, ako si Igor vyberá svoje súkromné auto a ako jazdí bez pretekárskej kombinézy?

O: Z formátov, ktoré si doteraz zažil, ako by si vyskladal ideálny víkend rely?

ID: Dnešná doba prináša skôr šprintový, často jednodňový charakter súťaženia. Som za dvojdňovú rely, nech má zhruba 150 km rýchlostných skúšok. Tie "jednodňovky" na dvoch či troch tratiach sú také "okruhové", nemá to majestát ozajstnej rely. Taktiež, aspoň časť súťaže by sa mala ísť za tmy. Autá sa predsa vyrábajú s kvalitnými svetlami. Na Tatrách je aspoň okruhová nočná skúška, má to svoje čaro aj pre divákov. Je to predsa len iné. Diváci tiež vnímajú viac autá, nemajú iné rušivé prvky. Aj v kokpite je atmosféra iná a netrápi vás toľko teplota, či nízke slnko. Každý dobrý jazdec si na svetlá hneď zvykne a dá sa s nimi ísť skoro tak rýchlo, ako cez deň. Už sa mi síce stalo, že sa uvoľnila svetelná rampa a svietilo mi to všelikam, len nie kam malo... Bolo by tiež fajn brať dvojdňové súťaže ako jednu veľkú, nielen ako dva samostatné súťažné dni. Tie majú samozrejme svoju výhodu pre posádky, ktoré jeden deň nedokončia.

O: Prečo už nie sú rýchlostné skúšky také dlhé, rozmanité a šotolinové ako kedysi?

ID: Dôvodov je hneď viacero. Je to aj tou sofistikovanou, no citlivou technikou. Ak si auto nastavíš na asfalt a máš ísť potom na šotolinu, je to (auto) nefunkčné a nebezpečné. Stáva sa, že trať s priemerom 150 km/h strieda nebezpečne rozbitá asfaltová trať, po ktorej sa vraciame opäť na superrýchle pasáže. Už to je pre odvážnejších... Ak by sa súťaž rozdelila samostatne do dvoch dní - jeden na asfalte, jeden na šotoline, bolo by to ideálne riešenie. Je tu aj problém s byrokraciou pri vybavovaní povolení, so súkromnými majiteľmi ciest, s ochranármi atď. Mnohé trate, ktoré mali šotolinové úseky, sú dnes plne vyasfaltované. Iné nespevnené lesné povrchy sú zničené lesnými strojmi a eróziou.

O: Ako to teda fungovalo kedysi, keď sa aj u nás striedal pevný s nespevneným povrchom?

ID: Kedysi autá neboli tak špeciálne stavané - boli to také univerzálne stroje, ktoré nefungovali najlepšie na asfalte, ani na šotoline. No zároveň fungovali dosť dobre tam, i tam... Jazdilo sa vtedy o dosť intenzívnejšie, bez prestávky a servis za nami lietal po každej skúške. Mohol si si tak opraviť auto doslova po každom teste. Rally Tatry mala bezmála 1500 km, 45 rýchlostných skúšok o dĺžke 560 km. Jazdilo sa 48 h vkuse, s dvojhodinovou pauzou. V piatok sme teda odštartovali, v nedeľu bol cieľ a mali sme jedinú prestávku od polnoci do druhej rána. Stalo sa nám, že sme zaspali minútu pred štartom... Taktiež v časových kontrolách sme odovzdali kartu a hneď zaspali. Na taký druhý, či tretí deň o piatej ráno nám časomerači tresli po streche, my sme sa prebrali a išlo sa ďalej. Boli to veľké súťaže ako stará Šumava, Vltava, Škoda a Barum, u nás len Tatry. Každý rok sme však mali len na Slovensku možno 25 súťaží: Košice, Prešov, Poprad, Rožňava, Levoča, Revúca, Dobšiná, Liptovský Mikuláš, Liptov, Lučenec, Hurbanovo, Senec, Senica, Nové mesto nad Váhom, Trenčín, Púchov, Žilina, Bratislava, Ipeľ-Šahy, Michalovce - Zemplínska rely a mnohé ďalšie. Všetko sa však mení a dnešný systém mi vlastne vyhovuje. Vieš - kedysi sme nosili rifle - "mrkváče", potom "twisťáky", dnes také rovné a v každej dobe nám to prišlo normálne a dobré. Sedieť, nadávať, špekulovať môže každý, treba sa však postaviť a niečo skutočne spraviť. Treba najmä chcieť a potom ide všetko. Táto krajina má veľa kvalitných a oddaných ľudí vo všetkých sférach ľudskej činnosti, a to je dobre.

O: Na inú tému - tvoja súkromná garáž: podľa akého kľúča si vyberáš auto?

ID: Autá mám veľmi rád a vážim si ich. Je jedno, či je drahé, lacnejšie, či je to superšport alebo auto na denné použitie - všetky mám rád. Každé má nejakú svoju iskru. Kupujem preto auto, ktoré ma osloví nielen vzhľadom, ale aj technickou stránkou, ako sa v ňom sedí a ako funguje, ako bolo vyrobené a čo od neho očakávam.

O: Máš nielen Maserati či Ferrari, no bežne ťa vidno aj v Seate Ibiza FR.

ID: Ferrari 458 Italia je výborná na to, na čo ju potrebujem, tak ako Seat Ibiza je dobrá na niečo iné. Ibiza je najlepšie malé auto, aké si môžem priať a plní presne všetky moje bežné denné požiadavky. Teraz jazdím aj na Maserati Levante, je to spoľahlivá pohodlná "štvorkolka".

O: Si športovejší typ šoféra. Stáva sa ti, že jazdíš pomaly, ležérne?

ID: Do takejto situácie som sa ešte nedostal, snažím sa jazdiť nie rýchlo, či pomaly, no hlavne plynulo - v tom je dobrý výsledný čas. Pomalá jazda je únavná, strácaš koncentráciu. Dlhá jazda sama osebe je únavná a môže z toho vzniknúť nepríjemná situácia, lebo vážne strácaš pozornosť. Naše úrady však radi menia systém sledovania štatistík, aby mali lepšie výsledky a tak dôvod vyberať pokuty, ktoré dokázateľne nemajú žiadne dlhodobé výchovné účinky. Striehnuť na každom kroku a kriminalizovať každého šoféra, nie je dobré riešenie. Pre ľudí je dôležitejšie nepreceňovať sa a jazdiť podľa daných možností, plynule a ohľaduplne.

S Igorom Drotárom sa rozprával Martin Trenkler (Race Pro Media).