Autosportfoto

Rallye Monte Carlo na sladko – kyslý spôsob

Po historickom úspechu minuloročnej sezóny, keď sa Martin Koči ako prvý Slovák postavil na stupne víťazov oficiálneho seriálu majstrovstiev sveta Svetovej automobilov federácie FIA, prišlo neľahké rozhodovanie. Bronzová posádka Majstrovstiev sveta juniorov v rally JWRC Martin Koči - Lukáš Kostka, ale predovšetkým vedenie najstaršieho i najúspešnejšieho slovenského rally tímu Styllex motorsport stáli pred neľahkým rozhodnutím - ako ďalej v sezóne 2015. Možnosti boli minimálne dve: zotrvať v juniorskom šampionáte a bojovať o naplnenie úlohy favorita, alebo postúpiť do vyššej ligy WRC2 v úlohe žiaka.

Je sympatické, že Martin i tím sa nakoniec rozhodli vymeniť pohodlnú pozíciu juniorského favorita za výzvu v tohto roku mimoriadne silne obsadenej kategórii WRC2. Ak by sme pomyslene JWRC pokladali za akúsi „školu", tak sa Maťo v „dospeláckych" majstrovstvách sveta stretne s ďalšími čerstvými absolventmi: juniorským majstrom sveta 2014 Francúzom Lefebvrom, druhým Írom Fisherom a štvrtým Francúzom Giordanom.

Martin začal sezónu hneď pekne z ostra, keď sa prvým štartom vo WRC2 stala matka všetkých rally ovenčená množstvom „naj". Najstaršia, najslávnejšia, najlegendárnejšia, ale iste aj jedna z najnáročnejších rally na svete bola miestom Martinovej násobnej premiéry. Prvý štart na Rallye Monte Carlo, prvý krát v kategórii WRC2, prvý krát s automobilom špecifikácie R5. Ford Fiestu pripravil H-racing zo Zlína.

Tohtoročný Martinov kalendár sa nakoniec vyskladal tak, že od prvého štartu koncom januára v Monte Carlo do druhého koncom mája v Portugalsku je prestávka bez mála štyroch mesiacov. Aktuálne sme za jej polovicou a tak si - v deň Martinových dvadsiatych druhých narodenín - pripomeňme úspešný januárový debut.

„Ostrú" časť 83. edície Rallye Monte Carlo zahájil meraný úsek z Entrevaux do Rouaine, ktorý sa jazdil naposledy v roku 1983. Po šesť kilometrov a tristosedemdesiat metrov merajúcom rýchlom úvode nasleduje mierne klesanie, na ktoré nadväzuje rýchle stúpanie s priemerným sklonom 3,6% končiace na Col de Laval v nadmorskej výške 1100 metrov. Tu už posádky absolvujú výškový rozdiel 585 metrov. Klesanie je technicky náročné s množstvom zákrut. Pre prevažne snehom a ľadom pokrytých 21 kilometrov a 310 metrov Martin s Lukášom zvolili optimálne pneumatiky - na všetkých kolesách hroty, čo sa premietlo do nečakaného, avšak potešujúceho výsledku. V rámci WRC2 bol Martin tretí najrýchlejší, keď na vedúceho Lefebvra strácal 11,9 a na druhého Giordana iba 5,2 sekundy. Uzatvoril tak vedúcu skupinu „pelotónu WC2", keďže štvrtý Kremer na Maťa strácal už viac ako 38 sekúnd, teda skoro ako Ogier na Loeba. Žiaru tretej priečky v rámci WRC2 a štrnástej v celkovom hodnotení zvýrazňovala tma v ktorej sa úsek absolvoval.

Druhá rýchlostná skúška - tohto roku netradične v protismere - z Norante do Digne Les Bains uzatvárala prvú, „presunovú" etapu. Devätnásť kilometrov a šesťstoosemdesiat metrov známych aj pelotónu Tour de France predstavuje stúpanie do nadmorskej výšky 1230 metrov na Col du Corobin. Na rozdiel od cyklistov, na posádky tu čakalo množstvo ľadových platní. Martin po prvý krát v kariére obul svoj automobil na kríž. Vpredu i vzadu - na jednom kolese zostali pneumatiky s 1,2 milimetra dlhými hrotmi a na druhé koleso pribudli slicky z najmäkšej zmesy, ktoré viezli v kufri. Samozrejme do kríža, čo funguje iba u „švorkoliek". Martin na svetlách zajazdil piaty najrýchlejší čas WRC2, čo ho posunulo na druhé miesto priebežného hodnotenia svojej kategórie. Na vedúceho Lefebvra strácal 22,5 a pred tretím Giordanom mal k dobru 14,8 sekundy.

Centrom rally so servisným parkom, sa po viac ročnej prestávke, stalo opäť hlavné mesto departmentu Haute Alpes štyridsaťtisícové Gap. Najvyššie položené sídlo prefektúry vo Francúzsku je vo svete športu známe ako obvyklé etapové mesto Tour de France. Vo svete rally sa najnovšie prezentuje ako rodisko úradujúceho svetového šampióna Sebastiána Ogiera.

Piatkovú etapu zahajoval v poradí tretí meraný úsek z La Salle en Beaumont do Corps. Aj napriek tomu, že sa 15,84 hodne zradných kilometrov plných ľadu a snehu zahalilo do hmly Martin neostal nič dlžný svojim zvykom i tradíciám. Na splnenie svojho už rituálu - ozdobiť oslavu narodenín víťazstvom, využil v deň narodenín principála tímu, svojho strýka Petra Kočiho, hneď prvú príležitosť. Martin blahoželal ozaj veľkým štýlom - obligátne víťazstvo rýchlostnej skúšky vo svojej kategórii, tento krát WRC2, ešte pocukroval siedmym najrýchlejším časom absolútneho poradia. Rýchlejší boli iba Loeb, Ogier, Evans, Mikelsen, Ostberg a Tanak. Šiesty Estónec s náskokom len 0,2 sekundy. Hroty na všetkých kolesách Martinovi pomohli k prvému víťazstvu rýchlostnej skúšky klasifikácie WRC2. Druhý Lefebvre bol o 13,5 sekundy pomalší a tak sa Francúzov náskok v celkovom hodnotení WRC2 stenčil na 9,o sekúnd. Práve sa začal najdlhší súboj tohtoročného „Monte"! Potešujúcim bolo, že pokiaľ sa v cieli viacerí jazdci odvolávali na stratu sebavedomia, Martin ho práve definitívne získal.

Štvrtý - dvadsaťpäť kilometrov a osemstodesať metrov dlhý - rýchlostný test z Aspres Les Corps do Chauffayer zahajuje úzky úsek, ktorý sa rozširuje od mesta Saint Firmin, kde začína mimoriadne rýchla pasáž spomalená iba mostom vedúcim na severnú dispozíciu svahu s náhlym stúpaním a hlavne množstvom ľadových platní i zostatkov snehu. Po dvoch zákrutách na vrchole Col de Festreaux nasleduje rýchle klesanie z nadmorskej výšky 1 106 metrov až do cieľa, kde sa Martin delil o druhú priečku klasifikácie WRC2 so skúseným majstrom Európy z roku 2001 Nemcom Arminom Kremerom, s ktorým zajazdili identický čas. Lefebvre bol až šiesty a Maťo sa tak k vedúcej priečke priblížil na neuveriteľných 2,2 sekundy. Voľba pneumatík s hrotmi na všetky kolesá sa pre dominujúce ľadové platne, ktoré sa miestami striedali nie len so snehom ale predovšetkým s blatom ukázala iba ako dobrá.

Prvý prejazd trojicou piatkových rýchlostných skúšok uzatváral 25,40 kilometrov dlhý rýchlostný test z Les Costes do Saint Julien en Champsaur. Takmer celý sa odohráva v nadmorskej výške vyše tisíc metrov. Po krátkom rýchlom začiatku sa cesta výrazne zužuje a povrch rozbije. Podmienky sa obvykle zdramatizujú po prejazde lokalitou Infrourmas, kde zvyčajne vládnu zimné pomery. Klesanie pozostáva z mnohých na seba nadväzujúcich zákrut a prejazdov viacerými obcami s cieľom v Saint Julien en Champsaur. Jeden z 302 obyvateľov cieľovej obce sa volá Sebastian Ogier, po našom Seb II. Ten v domácom prostredí nesklamal a namiesto najrýchlejšieho času zaknihoval ďalší zo svojich na popularite nepridávajúcich výrokov, keď v živom vysielaní rádia WRC priznal, že sa snažil vyhádzať čo najviac blata na trať, aby to tí za ním nemali ľahké. Ohlasy z tábora priaznivcov športu a hlavne fair play nenechali na seba dlho čakať... Poradie vo WRC2 sa zopakovalo. Najrýchlejší bol tridsať ročný syn majiteľa jednej z najväčších sietí predajní áut v južnom Francúzsku Julien Maurin. Kremer bol tento krát druhý najrýchlejší, Maťo tretí, Lefebvre štvrtý. Maťa od vedenia klasifikácie WRC2 delilo už iba 1,7 sekundy. Na trati okrem očakávaného čierneho ľadu bolo nemálo divákmi nahádzaného snehu a aj Sebom II. vyťahaného blata, takže hroty na všetkých pneumatikách boli opäť iba kompromisným riešením.

Po prvom prejazde vozidlá smerovali opäť do Gap, kde v nadmorskej výške 750 metrov, rozložili svoje stany servisy. Podobne urobil v roku 14 pred našim letopočtom Rímsky cisár Augustus, ktorý tu rozložil svoj stan, čím zmenil pôvodne galskú usadlosť na dôležitý dopravný a strategický uzol Rímskej cesty. Platí to do dnes.

Druhú rundu druhého dňa opätovne otvárala pre Martina už pamätná rýchlostná skúška z La Salle en Beaumont do Corps, tento krát s poradovým číslom 6. Pätnásť celých osemdesiatštyri kilometrov bolo aj pri druhom prejazde hodne zradných, plných ľadu i snehu a ešte stále zahalených do hmly. Hoci časť rýchlostnej skúšky bola súčasťou meraného úseku v roku 1987, v tohtoročnej podobe sa jedná o novinku. Novinkou bol aj najrýchlejší čas novopečeného testovacieho jazdca Toyoty dvadsaťsedem ročného Francúza Erica Camilliho, ktorý bol o 0,1 sekundy rýchlejší pred druhým Lefebvrom a o 3,4 sekundy pred tretím Martinom tento krát s ideálnym obutím počítajúcim 800 hrotov. Na každom kolese po 200 hrotov, z toho 120 na vnútornej a 80 na vonkajšej strane pneumatiky Michelin Pilot Alpin. V klasifikácii WRC2 to znamenalo upevnenie Francúzovho vedenia na päť sekúnd pred Slovákom. V cieli sa opäť nechal počuť Ogier, keď povedal, že už nikdy viac nič do rozhlasu nepovie.

Siedmou rýchlostnou skúškou rally a piatou piatkovou bol druhý prejazd meraného úseku z Aspres Les Corps do Chauffayer, ktorý sa opäť dostal do programu po dvadsaťročnej prestávke. Naposledy v roku 1994 tu zvíťazil Juha Kankkunen s Toyotou Celica 4WD s priemernou rýchlosťou 103 km/h. Tohtoročný víťaz Poliak Kubica dosiahol 106,1 km/h. Martin absolvoval dvadsaťpäť celých osemdesiatjeden kilometra na pneumatikách s hrotmi rýchlosťou 97,8 km/h, čo znamenalo štvrtú priečku hodnotenia WRC2, v ktorého absolútnom poradí Martina od prvého miesta delilo 9,6 sekundy.

Piatok uzatváral druhý prejazd testu z Les Costes do Saint Julien en Champsaur. Ako je všeobecne známe práve v ôsmej rýchlostnej skúške sa končí najväčší a najsledovanejší duel medzi Sebom I. „Veľkým" a Sebom II., keď Loeb odstupuje s poškodeným kolesom. Stalo sa tak na rýchlostnej skúške, ktorá končí v bydlisku víťaza Ogiera. Pozornosť médií, odborníkov i širokej verejnosti sa tak sústreďuje na o nič menej napätý a už aj sledovaný duel medzi juniorským šampiónom (podľa niektorých - napríklad Loeba) Sebom III., presnejšie Stefanom I. a Martinom, ktorý tak ako narodeninový deň začal, tak ho aj končil - víťazstvom! To aj napriek tomu, že obutie do hrotov na všetkých kolesách nebolo ideálne pre úseky s množstvom vyťahaného blata. Fungovalo však na strašidelných miestach - na čiernom ľade. Tak sa v „Monte" hovorí najväčšiemu postrachu - poľadovici, ktorú obvykle nevidno, preto čierny ľad. Martin sa víťazstvom priblížil k vedúcemu Lefebvrovi na 6,5 sekundy.

Pelotón sa opäť presúval do servisného centra v Gap. Súčasťou boli úseky cesty známej ako Route Napoleon - trasy po ktorej sa cisár Napoleon presne pred dvesto rokmi presúval pri úteku z exilu na Elbe k poslednému, takzvanému stodňovému vládnutiu. Cisár v Gap tiež prenocoval ale predovšetkým nechal tu vytlačiť pamätnú Proklamáciu. Automobile Club de Monaco v Gap vytlačil oficiálnu výsledkovú listinu, kde bolo proklamované, že po prvých dvoch etapách a 175,09 kilometroch rozdelených do ôsmych rýchlostných testov sa WRC2 rozdelilo na duelantov Stefana Lefebvra a Martina Kočiho a zvyšok štartovného pola. Tretí v absolútnom hodnotení WRC2 Nemec Kremer sledoval súboj už z úctyhodným odstupom 2 minúty a 19,4 sekundy.

Sobota začala veľkou pozornosťou venovanou najväčšiemu prekvapeniu tohtoročného „Monte" Martinovi Kočimu a následne zrušením prvého testu dňa. Devätnásť celých deväťdesiattri kilometrov dlhý úsek z Prunieres do Embrun sa absolvoval voľným prejazdom z dôvodu veľkého počtu divákov, čo znamenalo ohrozenie ich bezpečnosti.

Na program sa dostala najdlhšia rýchlostná skúška tohtoročnej RMC z Lardier et Valena do Faye. Päťdesiatjeden kilometrov a sedemsto metrov s rýchlym začiatkom na širokej ceste zdoláva hneď dva vrcholy najskôr Espre aux a qutoa v nadmorskej výške 1160 metrov a po klesaní sa opäť stúpa na vrchol Faye v nadmorskej výške 950 metrov. Prvých, takmer 20 mimoriadne technických kilometrov sa vyznačuje veľmi vyčerpávajúcimi, náhlymi zmenami smeru. Po absolvovaní oboch vrcholov prichádza na rad ozaj rýchle finále neraz s vytočenou šestkou. Dĺžka trate zdvojnásobuje význam pneumatík. Ešte dôležitejšie ako ich správny výber je ustrážiť ich opotrebovanie tak, aby sa to minimálne premietlo do spomalenia. V cieli aktuálne najsledovanejšieho a aj najdlhšieho duelu tohtoročného „Monte" chýbali tretiemu Martinovi iba dve desatiny sekundy (!) na druhého „Seba" juniora. Vyrovnaný, súboj v ktorom bol Martin viac ako rovnocenným súperom úradujúcemu juniorskému majstrovi sveta Stefanovi Lefebvrovi na medzičasoch evidoval maximálny rozdiel dve(!) sekundy, konkrétne na dvadsiatom šiestom kilometri. V cieli to vyzeralo ozaj veľkolepo, keď v absolútnom poradí Rallye Monte Carlo patrila Martinovi jedenásta priečka s náskokom 3,4 sekundy pred dvanástym Sebastianom I. „Veľkým" Loebom, ktorý v rámci Rally2 doháňal piatkovú penalizáciu. Martin mohol prejaviť svoje jazdecké schopnosti aj vďaka ideálnemu obutiu. Pneumatiky Michelin Pilot Sport s onačením Ss (supersoft), teda najmäkšou zmesou, na všetkých kolesách sa javili ideálnou voľbou pre suchých vyše päťdesiat ostrých kilometrov s niekoľkými zľadovatenými zákrutami. Ich zákernosť však v rozpise Maťovi vyznačil John Haugland, ktorý sa vo funkciu ľadového špióna v okolí Monackého kniežactve ocitol už šestnásty krát.

Duelanti v zaslúženom servise v Gap, ktoré sa neúspešne uchádzalo o usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2018, už druhý deň nemali medzi sebou v absolútnom hodnotení WRC 2 väčší rozdiel ako desať sekúnd.

Druhý pokus na prejazd z Prunieres do Embrun bol úspešný. Masy divákov sa podarilo dostať pod kontrolu. Devätnásť celých deväťdesiattri kilometrov charakterizuje slovo veľmi rýchle. Platí to najskôr pre vyše päť kilometrov pri jazere Serre-Ponon a následné stúpanie začínajúce v 117 duší počítajúcom Saint Apollinaire i ozaj veľmi rýchle klesanie v oblasti Les Raffards. Suchý asfalt s dobrým gripom v zmysle filozofie Rally Monte Carlo na 6 kilometrov vystriedal ľad i sneh a tak sa pneumatiky s najmäkšou zmesou na všetkých kolesách javili ako rozumný kompromis. Pri klesaní mala však posádka Styllex motorsportu pocit, že dostala defekt, v dôsledku čoho v záverečnej sekcii stratili šesť sekúnd. Napriek tomu bola štvrtá najrýchlejšia v cieli WRC2, keď na Lefebvra chýbalo 4,7 sekundy. Obhliadka auta defekt nepotvrdila, bolo to podstatne horšie. Martin s Lukášom diagnostikovali vyskočenú polos, v dôsledku čoho vytiekol olej. Poruchu tohto druhu nie je možné bez cudzej pomoci odstrániť. Ford Fiesta so štartovným číslom 43 sa stal „dvojkolkou" a všetci v Styllex motorsporte dúfali, že ňou do konca soboty aj ostane. Pokračovanie v rámci Rally2 v Monte Carlo v posledný deň nie je možné.

Do vytúženého servisu zostávala iba jedna rýchlostná skúška. To „iba" je ale jeden z fetišov rally sveta - test známy ako Sisteron. Za svoju slávu vďačí štyri kilometrov dlhému prejazdu vrcholom, ktorý je celoročne uzatvorený. Otvára iba raz v roku - počas Rallye Monte Carlo, aby úsek vylúčený zo zimnej údržby znamenal minúty pravdy a neraz aj rozhodol osud celej rally. Tridsaťšesť kilometrov a osemstopäťdesiat metrov s pomalším nástupom zo Sisteron a rýchlym klesaním do Thoard pokladaných za jednu z ikon svetových rally sa pre Martina s Lukášom zmenilo na krížovú cestu. Pre členov tímu Styllex Motorsport so siedmimi zastaveniami - medzičasmi. Hoci porucha sa mohla prejaviť kedykoľvek, predsa tu bola nádej, že ak sa podarí vystúpať do nadmorskej výšky 1304 metrov na Col de Fontbelle, nedôjde k ukrižovaniu, ale výraznému nárastu pravdepodobnosti vzkriesenia, teda dojazdu do servisu už priamo v Monte Carlo, čo sa aj podarilo. Tu sa ukázalo, že servis sa stihol v minúte poslednej. Vyskočené rameno takmer zničilo kardan. V limite sa stihla výmena prevodovky i spojky. Povzbudivé však bolo, že vďaka Martinovmu masívnemu náskoku za poruchu zaplatil iba jedným miestom absolútneho poradia hodnotenia WRC2. Znamenalo to tretiu priečku so stratou 20,7 sekundy na druhého Kremera, ale náskokom iba 1 sekundy na štvrtého Camilliho a 1,4 sekundy na piateho Breena.

Nedeľňajšia etapa mala na programe tri rýchlostné skúšky a priniesla asi najvýraznejšiu novinku v tohtoročnej Rally Monte Carlo, ktorá sa oproti vlaňajšku zmenila o 70 percent. Legendárny a pre Monte neodmysliteľný prejazd svätým vrchom svetovej rally Col de Turini posádky absolvovali nie v tradičnej žiari bleskov fotoaparátov a svetiel kamier, ale v žiari slnečných lúčov a to takmer poludňajších.

Tomu však predchádzal prvý nedeľný meraný úsek z Col Saint Jean do Saint Laurent. Najkratšia rýchlostná skúška celej rally počítajúca 10,16 ostrých kilometrov s južnou dispozíciou bola podľa očakávania suchá. Po rýchlom stúpaní na Col de Braus v nadmorskej výške 1002 metrov, nasleduje mimoriadne atraktívne klesanie tvoriace sériu na seba nadväzujúcich „vracákov". Nečudo že druhý prejazd bol zvolený za Power stage, čo si francúzska televízia odskúšala priamym prenosom už z prvého prejazdu, ktorý ukončil práve Martin. Skutočnosť, že režisér francúzskej televízie počkal na Martina zodpovedala pozornosti médií, ktorú od prvého dňa venovali slovensko-českej posádke. Pre Martina to bola ďalšia premiéra - po prvý krát v priamom televíznom prenose WRC, ktorú absolvovali na mäkkých pneumatikách super soft. V cieli z toho bolo tretie miesto hodnotenia WRC2 za prenasledovateľmi Francúzom Camillim a Írom Breenom. V priebežnom hodnotení to znamenalo posun o dve miesta na piatu priečku. Na štvrtého Breena strácali Martin s Lukášom 2,6 sekundy, na tretieho Camilliho rovných 7 a na druhého Kremera nie nemožných 16,1 sekundy.

Predposledná rýchlostná skúška z La Bollene Vesubie do Sospel predstavuje púť na svätý vrch rally - Col de Turini v nadmorskej výške 1602 metrov. Je všeobecne známe, že prejazd priesmykom Col de Turini a skoky fínskej Ouninpohja sú dva najrešpektovanejšie i najznámejšie hlavné mestá rally sveta. Je už menej známe, že obe rýchlostné skúšky nie sú každoročne rovnaké, mení sa minimálne dĺžka a smer, niekedy aj úseky. Tohto roku bola zvolená najdlhšia púť známa z roku 2006, čo znamenalo o 10 kilometrov viac ako vlani, smer ostal zachovaný. V číslach to predstavuje celkovú dĺžku 31,66 kilometrov, 36 prudkých zákrut, výškový rozdiel 1200 metrov medzi štartom a vrcholom Col de Turini a 910 metrov medzi legendárnym priesmykom a cieľom. Štyri krát najmäkšie Michelin Pilot Sport super soft sa javili rozumným kompromisom pre striedajúce sa kondície trate. Po ôsmych suchých kilometroch, nasledoval na viac ako troch kilometroch sneh s ľadom. Potiaľ to bolo jasné, ale po 11,7 kilometroch od štartu prišiel vrchol rally - prejazd slávnym Col de Turini a s klesaním i dramatické zmeny povrchu trate. Náhle sa striedalo sucho a vlhko s ľadovými platňami, miestami i snehom. Martin v snahe ubrániť pozície z predchádzajúcich dní, pri výjazde z druhého na seba nadväzujúceho tunelu dostal šmyk, ktorý ukončil mimoriadne úspešnú i pozoruhodnú premiéru. Do konca meraného úseku zostávalo zhruba 8 a do cieľa v Monte Carlo 18 ostrých kilometrov...

Aj napriek nedokončeniu súťaže je Martinova premiéra na Rallye Monte Carlo pokladaná za mimoriadne úspešnú. Martin Koči s Lukášom Kostkom, ktorí prišili na Rallye Monte Carlo zbierať skúsenosti, boli nakoniec aktérmi mimoriadne zaujímavého a pozorne sledovaného duelu, ktorý neostal bez povšimnutia odborníkov i médií. Malcom Wilson, majiteľ a šéf tímu M-Sport, ktorý zastupuje vo WRC značku Ford, to komentoval krátko, ale výstižne: „Je to veľký krok vpred."

Vážnosť výkonu asi najlepšie vystihol Peter Koči tím principál: "Martinov výkon si vážim o to viac, že súperom bol jazdec so silným triumvirátom - podporovaný Citroen Racing-om, mentorovaný Sebastianom Loebom a sponzorovaný Red Bull-om." Martin Koči v cieli: „Zaplatili sme dnes nováčikovskú daň, čím sme si po piatkovom defekte a sobotňajšej vyskočenej polo osi dočerpali celú dávku smoly. Veľa sme sa však naučili. Bol som veľmi príjemne prekvapený našimi časmi."

Martin s Lukášom nám servírovali Rallye Monte Carlo na sladko - kyslý spôsob. Už v januári výrazne prevládala sladká chuť úspechu, hoci v dochuti doznieval kyslá chuť sklamania z vypadnutia krátko pred cieľom. S odstupom času kyslá slabne a sladká chuť naberá na výraznej dominancii. Martinove výsledky v Monte Carlo znamenali medzník v kariére. Dostavili sa prvé ponuky, výsledkom je štart v tohtoročnej sezóne s automobilom Peugeot 208 T16 špecifikácie R5 s podporou Peugeot Slovensko v spolupráci s Peugeot sport.

HAPPY BRITHDAY MARTIN!! (Škoda, že dnes neštartuješ, tešili by sme sa z ďalšieho víťazstva minimálne v rýchlostnej skúške!)

Styllex Media Team