Autosportfoto

Rally 1000 retardérov

Igor Drotár a Vlado Bánoci si Rallye Tatry pamätajú ešte z čias, kedy sa nosili zvonové rifle a na tvári kotlety. Legendárne podujatie našlo svoju cestu späť do slovenského šampionátu. Nie všetky staré vína sú však kvalitné. A práve Tatry zanechali v ústach niektorých posádok takú zvláštnu príchuť...

Mnohí si určite pamätajú fínsku Rally 1000 jazier. My sme našli obdobu tohto slávneho podujatia - Rally 1000 retardérov. Presnejšie okolo stodvadsať, ak rátame štyri prejazdy mestským okruhom v Poprade a tri prejazdy rýchlostnými skúškami Uloža a Vojaci. Poďme však pekne poporiadku. Začneme konečnými výsledkami: Drotárovci s ich Škodou Fabia WRC (tím Slovakia Rally System) skončili 40. Rallye Tatry na absolútne šiestom mieste, len 3,4 sekundy za posádkou Koči/Starý a 2 min. 27,5 s za víťazmi bratmi Melichárekovcami. Deväť rýchlostných skúšok odjazdili v sobotu, pričom prvú z celkovo desiatich absolvovali hneď v piatok večer po slávnostnom štarte. To všetko pred davom obrovského množstva fanúšikov. Slávna Rallye Tatry bola jednoducho späť.

Igor Drotár: „Som strašne rád, že sa Rallye Tatry dostali po mnohých rokoch späť do kalendára slovenského šampionátu, kam určite patria. Usporiadatelia chceli pripraviť obnovené podujatie tak dobre, ako sa len dá a patrí im poklona, že do toho investovali obrovské množstvo energie, úsilia a peňazí. Napriek tomu všetkému sa musím priznať, že mne osobne veľmi prekážalo množstvo retardérov, kvôli ktorým sa človek jednoducho nevedel dostať do správneho rytmu a pretekárskeho tempa."

Minulý rok sa táto rally, ktorá nepatrila do najvyššej ligy, podobala rýchlostnými skúškami na ozajstnú súťaž. Tento rok si žiaľ usporiadatelia z viacerých dôvodov zvolili trate s obrovským množstvom retardérov.

Hovorí opäť Igor: „V podstate sme len radili od jednotky po päťku a z päťky do jednotky a takto dookola pridávali a brzdili od jedného retardéru k druhému... Hneď na prvej skúške v meste nastal chaos, keď sme retardéry nenašli tam, ako sme si ich zapísali, pretože boli poodstreľované a my sme nevedeli, kam vôbec ísť. Totálny chaos, nielen v meste, ale aj na ostatných tratiach. Napriek tomu mala mestská skúška ako jediná svoje tempo a charakter. Potešilo nás aj množstvo fanúšikov, ktorí sa sem prišli pozrieť."

Poďme sa teda pozrieť na trate Levočských vrchov: „Vyrátal som, že sme na celej súťaži mali v priemere retardér každých 670 metrov. Rozbehneš sa a vzápätí ideš, prosím ťa pekne, do retardéru... Žiaľ neprišlo mi to ako súťaž, kde vyhrá ten najrýchlejší, ale ako preteky, kde vyhrá ten, kto dá dole najmenej pneumatík, čo je vo svojej podstate princíp autoslalomu. Možno sa to zdá iba mne a iným to vyhovovalo. V konečnom dôsledku je trať taká, aká je a mal som ísť jednoducho rýchlejšie. Ak by boli podmienky pre každého rovnaké, tak nepoviem ani slovo. No neboli a to vďaka rozváľaným retardérom. Nevadí, som hlavne rád, že Tatry sú späť."

Rozprávanie Igor zakončil svojím typickým humorom s „nadsázkou": „Všetko zlé je na niečo dobré; celý život som sa nevedel poriadne naučiť prejazdy retardérmi, pomalými zákrutami a „vracákmi," no a teraz som sa to naučil dokonale..."

Najbližšie uvidíme prešovskú legendu tento víkend na pretekoch do vrchu na Jankovom Vŕšku. O dva týždne nasleduje predposledná rally sezóny v Lubeníku.

Martin Trenkler/RPM