Autosportfoto

Radovan Mozner jr. – Rally sa stalo mojou vášňou

V nadchádzajúcej sezóne slovenského šampionátu v rally sa do Mitsubishi Lancer EVO IX na pravé sedadlo spolujazdca ku Košičanovi Radovanovi Moznerovi posadí jeho syn Radovan Mozner jr.. O tom, ako došlo k takémuto spojeniu sme sa porozprávali práve s mladším z Moznerovcov.

Radovan, Teba sme ešte v rally nezažili a to aj napriek faktu, že máš už 21 rokov. Čo spôsobilo, že si teraz do toho vhupol naplno ?

„Na túto otázku mi je dosť ťažko odpovedať, nejako sa to tak zbehlo a jednoducho som tu."

Dobre, poďme na to teda trochu inak. Každý automobilový pretekár má túto diagnózu jednoducho od narodenia v sebe. Kedy sa u Teba prejavila láska k rally ?

„Moje prvé zoznámenie s rally si v podstate ani nepamätám. Napriek tomu som sa už od malého chlapca chodil pozerať na preteky. Či už ako fanúšik svojho otca, alebo ako divák spolu s ním. Ako každé dieťa, aj mňa zaujímalo najskôr všetko iné okolo, čiže kamienky, príroda a až potom niekde na konci bola rally. Ako som však rástol a čím som bol starší, tým bližšie som mal k autám a adrenalínu v krvi. A tak to nejako začalo."

Stále tu hovoríme iba o motoristickom športe. Máš Ty za sebou nejaké konkrétne športové začiatky ?

„Keď som mal asi šesť rokov, dostal som prvú príležitosť privoňať ku nejakému súťaženiu. Otec ma v tom čase posadil do minikáry a tak som sa spúšťal dole kopcom. Pokiaľ si dobre spomínam, odjazdil som dve sezóny, ale lásku ku „štrikovaniu" medzi bójkami som nenašiel, čomu zodpovedali samozrejme aj výsledky."

To je trochu kontroverzné, sedieť v minikáre a pritom nenájsť v sebe lásku k tomuto športu.

„Ono sa to na vás postupne nalepí. Láska k motorizmu sa u mňa vyvíjala postupne, ale určite to bolo aj vplyvom prostredia, predsa len som mal doma môjho otca, ktorý jazdil rally. Stále sa u nás spomínalo rally sem a rally tam a aj keď nepretekal, nikdy nebol od tohto športu ďaleko. Okrem toho sme skúšali všeličo, rekreačne štvorkolky, offroad preteky, skútre, hlavne aby sme nabudili adrenalín. Čas plynul a pomaly, ale iste sa blížila moja osemnástka. V tom čase otec spolupracoval s organizátormi Rally Košice, takže som nejakú malú úlohu dostal aj ja. A vtedy sa to vo mne prebudilo, jednoducho som sa do rally zamiloval."

No dobre Rado, ale organizovanie, či skôr pomoc pri organizácii je predsa len niečo iné ako súťaženie na rýchlostke.

„Rýchlosť som vždy miloval, už ako dieťa som otca stále „huckal" aby prešiel zatáčku šmykom, alebo aby šiel rýchlo. Teraz som si to mal možnosť vyskúšať v rámci seriálu Winter Cup na vlastnej koži, aj keď verím tomu, že to nebolo presne to, čo ma čaká na ozajstnej súťaži. Neviem to špecifikovať, ale od momentu, ako som dostal vodičák sa vo mne niečo zlomilo a auto sa zrazu stalo mojim druhým domovom. Doslova. Ideme stanovať a Mozzy spí v aute, obeduje v ňom a najradšej by z neho nevystúpil. Minulý rok som sa v podstate prvýkrát previezol po Rske, keďže uzatváracie vozidlo havarovalo a ja som dostal príležitosť prevziať na seba túto zodpovednosť, čo ma nesmierne tešilo. Na prvej súťaži, v sedadle spolujazdca to však určite bude o niečom úplne inom."