Autosportfoto

Quo Vadis Rally? Majstrovstvá Slovenska 1999 - sumarizácia sezóny

Sezóna 1999 MSR v rally, ktorú sme retrospektívne nedávno uviedli publikovaním ročenky Quo Vadis Rally? Majstrovstvá Slovenska 1999 sa končí spätným pohľadom a sumarizáciou toho čo vyšlo a čo by sa dalo robiť lepšie, z pera Vladimíra Bánociho. Aj s odstupom času sú dodnes niektoré myšlienky platné a preto si ich stojí za to pripomenúť. Ale ďalej už nechajme hovoriť Vlada:

Vážení čitatelia, priaznivci rely !

Na záver by som chcel povedať niekoľko slov k celej sezóne 1999 v rely s výhľadom na novú sezónu. Možno spomeniem niektoré problémy, ktoré sa osobne niekoho dotknú, ale to nie je účel. Problémov v rely je veľa a len poukázaním na nich ich môžeme spoločne odstraňovať a za to sa nikto nemôže hnevať. Poďme však postupne.

Jazdci:

Otvorenie slovenských majstrovstiev v rely pre jazdcov zónových štátov bolo jednoznačným prínosom. Hoci to na jednotlivých podujatiach nebolo nejak markantne vidieť, ale celého seriálu M-SR sa zúčastnilo viac ako 70 posádok, čo oproti minulým rokom je zjavný posun.

Konkurencia v jednotlivých triedach sa zvýšila a o tituly majstrov Slovenska sa tuho bojovalo až takmer do konca. O najcennejšiu trofej absolútneho majstra srdnato bojoval Suško a zo začiatku sezóny aj Haberman. Obidvom však vavríny zobral na Slovensku rýchlo a spoľahlivo jazdiaci Chovanec. Súboje tejto trojice sa stali korením každej rely, čo malo vplyv aj na celkom slušnú športovú úroveň,  porovnateľnú s európskym štandardom.

Otvorenie slovenských majstrovstiev malo aj svoju diskutabilnú stránku. Okrem triedy N-3, kde česť slovenských jazdcov uhájil Roth, všetky ďalšie tituly v triedach putujú do zahraničia! Pritom okrem Chovanca a Garguláka ostatní zahraniční jazdci, víťazi M-SR nepatria vo svojich krajinách k špičke! Z toho jednoznačne vyplýva, že so športovou úrovňou našich majstrovstiev nie je niečo v poriadku. Viem, že mnohí na to majú jednoznačnú odpoveď – niet peňazí na konkurencie schopnú techniku. S tým sa dá čiastočne súhlasiť, no myslím si, že všetkým našim jazdcom a spolujazdcom by nezaškodilo trochu zamyslenia. Určite ste všetci videli prejazdy celého slovenského štartového poľa na niektorých rýchlostných skúškach. Nechcem v žiadnom prípade niekoho zhadzovať, veď už len odštartovanie na rely si vyžaduje toľko úsilia, že každý si zaslúži obdiv, ale na druhej strane, jazdenie mnohých nemá hlavu ani pätu. Prílišná snaha, zbytočné efekty, neovládanie niekedy až základných teoretických a možno aj praktických prvkov jazdenia má za následok zlý výsledný čas. Málokto si potom povie, že je to preto, že išiel zle, väčšina hľadá chybu len v technike. Pritom pre začiatok by úplne stačilo pozrieť sa na prejazdy staručkej historickej Oktávie v rukách Popradčana Kundisa. Niet sa potom čomu diviť, keď všetci diváci po prejazde prvých silných „áčiek“ čakajú len na neho.

Ale to som už trochu zašiel do podrobností. Našťastie sme už pri „historikoch“. Aj toto rozhodnutie o ich zaradení sa mi zdá byť opodstatnené. Je to spestrenie štartového poľa nielen zaujímavými starými autami, ale aj zaujímavými jazdeckými výkonmi.

A ako bude vyzerať sezóna v roku 2000?

Osvedčené otvorené majstrovstvá SR ostávajú, vrátane skupiny HA (historici). Ostáva aj prebor, ktorý sa premenúva na Slovenský pohár v rely, a pre ďalšie oživenie do Slovenského pohára bude zaradená aj skupina HR (hobby rely). Budú to vozidlá vyrobené po roku 1970 až po súčasnosť, ktoré boli homologované v niektorej skupine a budú zodpovedať príslušnému homologačnému listu. Samozrejme, že bezpečnostné prvky, ako pásy, rámy, sedačky budú musieť zodpovedať súčasne platným predpisom.

V časti o jazdcoch musím spomenúť ešte jednu zásadnú vec. Bohužiaľ, v sezóne 1999, zo známych príčin – financie, sa nám takmer rozpadla reprezentácia SR v rely. Všetky posádky sa zamerali len na domáce majstrovstvá, a tak ojedinelé štarty Pintéra a Gavláka v zahraničí je ťažko nazvať reprezentačnými. Preto by som aj touto formou apeloval na zástupcov tímov a jazdcov, ktorí by plánovali absolvovať niektoré medzinárodné podujatia v zahraničí, tradičnú zónu alebo novú FIA zónu, aby svoj zámer čím skôr nahlásili. Po takto reprezentačne biednom roku sa môžeme tešiť len z výrazného prieniku slovenského spolujazdca Emila Horniačeka, ktorý, bohužiaľ, štartoval s poľskou licenciou, a tímu Transpetrol Senica do európskej špičky, a to suverénnym víťazstvom na prestížnej Barumke, kde nadviazal na niekoľkoročné úspechy slovenského tímu Styllex. K tomu treba ešte prirátať víťazstvo v zóne stredná Európa.

Pre jazdcov a spolujazdcov chystáme základné školenia nielen zo všetkých predpisov, ale vzhľadom na vyššie uvedené aj akúsi základnú jazdeckú školu, aspoň v teoretickej rovine, ktorej absolvovanie by sa malo v budúcnosti stať podmienkou pre získanie licencie na rely.

Usporiadatelia:

Tak ako jazdci, aj naši usporiadatelia zápasia najviac s finančnými problémami. Bez peňazí sa dnes nedá usporiadať ani to najmenšie rely. Príprava rely stojí dnes toľko, koľko vydá jedna priemerná slovenská posádka na celú sezónu. Najdrahšie je zabezpečenie rýchlostných skúšok, t.j. spojenie, časomerači a ich zariadenie, traťoví komisári, sanitky, záchranný systém, požiarnici... Cesta zlacňovania obmedzením celkovej dĺžky rýchlostných skúšok sa ukázala ako efektívna, hoci ju nemôžeme uplatniť pri podujatiach zaratávaných do ME (Košice, Tatry). Ďalej treba povedať aj to, že usporiadanie rely možno porovnať s malými vojenskými manévrami, kde je v činnosti od 100 do 500 ľudí a zaváhanie jedného človeka môže skaziť úsilie všetkých ostatných. Je potrebné si ešte uvedomiť, že táto automobilová disciplína je aj najnebezpečnejšia, keďže sa jazdí na cestách, kde nie sú žiadne únikové zóny a zvodidlá a kde diváci často lemujú trať rýchlostných skúšok. Pritom sa jazdí na vozidlách, ktoré bežne dosahujú rýchlosť 200 km/hod.

Jednoznačne preto našou prvoradou úlohou je urobiť všetko pre maximálne zabezpečenie bezpečnosti. Hoci túto zásadu presadzujeme už niekoľko rokov, stále nie je dostatočne pochopená, ba niekde je takmer ignorovaná. Aj keď nechcem zhadzovať prácu žiadneho z usporiadateľov, musím poukázať na minuloročnú rely v Dobšinej a v Levoči, kde veľké ambície viedli k zanedbaniu najdôležitejších usporiadateľských povinností. Našťastie sa nič nestalo. Ale dokedy? V žiadnom prípade nemôžeme dopustiť, aby sa slovenské automobilové súťaže uberali takýmto smerom. Veď to už ohrozuje existenciu tohoto športu a o to určite nikomu, ani v Dobšine a v Levoči nejde. 

Všetky ďalšie súťaže ( s výnimkou novej v Revúcej) dosiahli požadovaný štandard, aj keď chybička sa vždy nájde. Na vavrínoch trochu zaspali dlhoroční skúsení organizátori v Poprade. Naopak, najviac prekvapili v Senici, kde po niekoľkých problémových ročníkoch pripravili veľmi peknú a takmer bezchybnú súťaž, ktorá sa svojím poňatím určite všetkým účastníkom páčila. V Košiciach a v Prešove sa pokračovalo v nasadenom vysokom trende a neustálom zlepšovaní aj malých detailov. Rožňava predviedla svoj štandard, hoci má predpoklady na množstvo zlepšení.

Pre rok 2OOO sa prihlásilo až 8 domácich usporiadateľov a všetci sú zaradení do otvorených majstrovstiev SR. Pri určovaní koeficientu sa vychádzalo z hodnotenia v minulej sezóne, pričom koeficienty budú od 1 do 3, aby nevznikol veľký bodový rozdiel pri účasti na jednotlivých rely. Koeficient 3 budú mať  Košice a Tatry (súčasne ME a nová zóna FIA), koeficient 2  Prešov (stará zóna), Senica a Rožňava, koeficient 1 Revúca, Dobšiná a nové Hurbanovo.

Okrem otvorených majstrovstiev SR všade pôjde aj Slovenský pohár v rely, s výnimkou rely v Tatrách a v Košiciach, keďže predpisy FIA nedovoľujú na týchto podujatiach účasť vozidiel skupiny HR. Ďalšia zmena bude zavedenie servisných zón podľa pravidiel FIA pre ME pre každú súťaž. V príprave máme zavedenie bezpečnostného komisára, špecialistu na rely, ktorý bude nielen schvaľovať trať, ale aj kontrolovať všetky bezpečnostné prvky počas súťaže.

Média:

Za jednu z najdôležitejších vecí v oblasti nášho rely a automobilového športu vôbec pokladám prezentáciu v masovokomunikačných prostriedkoch. V organizácií a riadení jazdcov, rozhodcov, usporiadateľov si dokážeme poradiť sami, ale to najdôležitejšie – peniaze pre jazdcov a usporiadateľov nevieme z úrovne RK a SAMŠ zásadne ovplyvniť.

Jedinou schodnou cestou je dostať náš šport čo najčastejšie na stránky denníkov, motoristických časopisov, na televízne obrazovky a do rozhlasového vysielania. Len potom sa staneme zaujímavým reklamným artiklom, len potom, keď nebudeme musieť našim reklamným partnerom vysvetľovať, čo to vlastne za šport robíme, len potom môžeme ľahšie získať potrebné financie.

Domnievam sa, že v tejto sfére sa urobil veľký pokrok, hoci v popularite stále ešte zaostávame voči okolitým krajinám (Maďarsko, Poľsko, Česko). Vychádza špecializovaný časopis, o ktorý je stále väčší záujem, v STV sa nám podarilo zabezpečiť samostatnú 20-minútovú reláciu o rallye, v denníkoch sa už objavujú častejšie správy z našich súťaži a pod. Je to dobrý trend, no stále je potrebné túto dôležitú oblasť zlepšovať. Najviac v tom môžu urobiť usporiadatelia. Každý má vytvorené tlačové stredisko, bohužial často len formálne. A práve tu je priestor na propagáciu rely najväčší. Výberom kompetentných vedúcich tlačových stredísk a vytvorením podmienok na ich činnosť, ktorú treba začať s náležitým predstihom. To je cesta, ktorá v budúcnosti môže prinášať prínos. Príklad si treba brať od organizátorov v Košiciach a Tatrách, kde sa tejto otázke venujú najviac, hoci aj u nich je veľa čo zlepšovať.

Ďalším problemom s tým úzko súvisiacim je to, že naše rely nie sú proporcionálne rozdelené po celom Slovensku. Okrem Senice všetko sa išlo len na východe republiky. Tu je aj popularita rely najväčšia, no sponzorských peňazí málo. Ťažko je získavať reklamných partnerov z Bratislavy pre rely na východe. Musíme sa pokúsiť o opačnú situáciú, aby sa naše rely dostalo viac na západ, ba priamo až do Bratislavy, kde sídlia obchodné zastúpenia najväčších firiem. Potom by sa nemohlo stať, že na vyhlásení Castrol Cupu sa zoznámime so športovou redaktorkou jedného z najčítanejších denníkov, špecializujúcou sa na motorizmus, ktorá nevie hádam ani to, že na Slovensku sa jazdí rely (nepoznala ani jedného slovenského rely jazdca) !

Diváci:

Neoddeliteľnou súčasťou nášho športu sú diváci. Čím je ich viac, tým je rely populárnejšie, čím ich je viac, tým väčší problém je ich udržať v bezpečnej vzdialenosti od trate, tým je aj väčšia náročnosť udržania prejazdnosti príjazdových ciest na rýchlostné skúšky. Tým pádom sa divák stáva faktorom, ktorý môže ovplyvniť priebeh rely a často v negatívnom zmysle – i to najlepšie úsilie usporiadateľov môže zmariť svojim nedisciplovaným správaním. A čo je najhoršie, práve diváci môžu zapríčiniť mimoriadné udalosti.

Preto by som chcel využiť stránky tohoto časopisu, ktorý určite čítajú všetci skalní priaznivci rely a apelovať na divákov, aby opatrenia usporiadateľov brali vážne, aby rešpektovali pokyny traťových komisárov, aby stáli len na bezpečných miestach. Proste aby sa stali spolutvorcami tohoto nášho športu a nie jeho hrobármi. Pre príklad nemusíme chodiť ďaleko. V susednom Maďarsku vzhľadom na niekoľko udalostí, pri ktorých boli diváci zranení súťažnými autami v minulej sezóne zrušili triedu A8 a namále mala aj trieda N4. Pred niekoľkými rokmi napr. vo Švajčiarsku zakázali organizovanie rely a veľmi dlho trvalo, kým organizátori presvedčili kompetentné orgány, aby sa rely mohli aj naďalej jazdiť! Na MS je úplne bežné, že rýchlostné skúšky, ktoré sú lemované nedisciplinovanými divákmi, sú jednoducho zrušené. Najviac sú potom postihnutí vlastne diváci, ktorí absolvujú dlhú cestu, niekoľko hodín čakajú na rýchlostnej skúške a nakoniec celé štartovné pole okolo nich prejde voľným prejazdom. Toto snáď nikto z Vás nechce!

Veľmi by som preto privítal iniciatívu divákov, ktorí by priamo pomáhali traťovým komisárom jednak svojim pŕkladom, jednak priamym usmerňovaním ďalších divákov. Možno, že by to mohlo prerásť až do podoby nejakého fan-klubu rely, ktorý by vydával nejaké označenia pre svojích členov a tí by sa stávali spoluorganizátormi rely.

Na záver, by som sa chcel zamyslieť možno nad tým najdôležitejším. Zdá sa mi, že do našich radov, sa stále častejšie dostáva nezdravá tendencia – za vlastné neúspechy viniť niekoho iného, športovú konkurenciu zamienať za nezmieriteľné nepriateľstvo, ohováranie, závisť. To všetko sa stále častejšie objavuje v našom športe.

Nie je predsa mystiteľné, aby to, čo sa stalo v Košiciach bol bežný športový boj! Je pritom úplne jedno, či „ježka“ si vymyslel jazdec, či ho tam dali priaznivci iného tímu, či sa na ňho iný jazdec len vyhovoril alebo či ho tam dali „tiež“ diváci, ktorým išlo o dobrú zábavu. Narábanie s takým niečim hraničí s trestnou zodpovednosťou! Kde sme sa to dostali!

Už len z nostalgie si spomínam na závodenie spred 15-20 rokov, keď sme si všetci po tréningu sadli, rozdebatovali svoje problémy, poradili, pomohli. A dnes cítim od iných nevraživosť, lebo som začinajúcej posádke poradil, cítim závisť keď som zohnal sponzora, cítim nepriateľstvo, keď som rozhodol v prospech bezpečnosti jazdcov a divákov.

Jazdenie a organizovanie rely je už dnes komerčná záležitosť, ale na druhej strane je to stále len šport. A výsledky v športe sa nemôžu dosahovať za každú cenu.

Preto Vás celkom na záver prosím, aby do nášho športu zavial vietor porozumenia, priateľstva, vzájomnej pomoci a tolerancie. To vám všetkým aj najviac prajem do novej sezóny roku 2000.

Vladimir Bánoci