Prišiel videl...
Dňa 10-11.6. sa na známom autodróme v Môlči rozozvučal rev autokrosových špeciálov pri príležitosti pretekov ZSE v autocrose.
Viac ako štyri roky mimo kokpit bugyny bol dlhý aj pre Igora Škrovinu, ktorý sa posledných ročníkov závodov zúčastňoval len ako divák.
A tak slovo dalo slovo a po dohode s Romanom Polakom za rozhodol odštartovať na buggy 1600. Auto pochádza z dielne Petra Turka a je z takzvanej starej školy, teda osadene automobilovým motorom Škoda 1600. I keď v dnešnej dobe dominujú autokrosu buggy s motorom z motoriek. Roman a jeho team prevzali na seba starostlivosť o chod a servis počas preteku...
Účasť v kategórii Buggy 1600 bola na pretek zóny strednej Európy skutočne krásna, až 14 špeciálov vyrazilo do meraných tréningov na perfektne upravenej trati. Igor po dlhom čase opäť zažil ten neopakovateľný prísun adrenalínu do žíl. Keď sme sa ho pýtali pred pretekom na jeho ciele odpovedal stručne no veľavravne. Do Môlče sme sa prišli v prvom rade zabaviť potešiť seba aj priateľov, no čo by som bol za pretekára ak by som nešiel do preteku s cieľom vyhrať. Pri účasti maďarských, rakúskych a domácich pretekárov z ktorých väčšina pravidelne jazdi seriál majstrovstiev Európy, zóny strednej Európy resp. iné národné súťaže odvážne predsavzatie.
Treba povedať, že Igor nesklamal, práve naopak príjemne prekvapil. V merákoch dosiahol tretí najrýchlejší čas a to sedel v konkrétnej buggy prvý krát, bez úprav sedačky či iných komponentov a to na zablatenej trati po výdatnom daždi.
Na ostrú jazdu boli potrebné drobné úpravy aby som sa do auta vôbec zmestil dodáva s úsmevom Igor. V ostrých jazdách zaznamenal dvakrát druhé miesto a raz dokonca rozjazde dominoval. Pre mňa to bolo tri krát malé finále keďže všetci top favoriti išli práve v mojich rozjazdách a dokázal som s nimi nie len držať krok ale ich aj poraziť. Povedzme Hailleho som udržal vždy za sebou pritom viem že v Humpolci dokázal naháňať P. Nikodéma čo je pretekár absolútnej európskej špičky.
V porovnaní s konkurenčnou druhou skupinou v rozjazdách sme jazdili časy o 10 s rýchlejšie čo tiež čo to napovedá o rozložení síl a schopností.
Vo finále stál Igor v prvej rade a pri neúčasti F.Snenzla mal zabezpečenú výhodnú pozíciu pre štart, ktorú aj využil a do piateho kola viedol, následne prišla drobná jazdecká chyba na cieľovej zákrute a priblíženie Rakúšana Holingera na dostrel nášho borca.
Na konci rovinky došlo ku kontaktu a Igor kolidoval s bariérou a tak z krásne rozbehnutého víkendu bolo nakoniec len dokrúženie do cieľa s poškodeným špeciálom.
Pri sedmičke, s ktorou som sa celý víkend trápil a strácal cenné sekundy som sa nechal vyviesť do mäkkého a dobehol ma Holinger. Na rovinke sme išli obaja vedľa seba, ja som sa rozhodol že nezaklapnem a podržím to dlhšie ako on. Evidentne už bol frustrovaný pretože neznámy jazdec o ktorom nikdy predtým nepočul on ani Hailly ich porážal počas celého víkendu a to na požičanom špeciále v ktorom nikdy pred pretekom nesedel. Zrejme to ho doviedlo k unfer zákroku na moje auto - dostal som ranu na zadné koleso, prebehol mi po kapotáži motor a poslal ma na bariéru kde došlo k poškodeniu buggy a do cieľa som už len dokrúžil.
Keď potom vidíte takéhoto jazdca oslavovať zamyslíte sa nad jeho mentálnym vybavením. Každopádne zažili sme krásny víkend plný adrenalínu a pekných zážitkov. Ja v živote idem vždy na 100%. Nedokážem si predstaviť, že sa pretekov len zúčastním, poprípade že skúsim dokrúžiť s pocitom, že možno niekto z favoritov vypadne a ja chytím nejaké to umiestnenie voziac sa pol kola za víťazom. Ďakujem neprosím.
Touto cestou ďakujem za podporu mojej rodine, priateľom, Romanovi a jeho tímu za top starostlivosť.