Autosportfoto

Polovica života za súťažným volantom

Bola to jedna z najnáročnejších sezón Jara Dubócziho. Skutočná skúška srdca a vášne. Odmenou pre Žiarčana, ktorý ešte nikdy neobetoval autošportu tak veľa, ako tento rok, bol však zaslúžený majstrovský titul MSR PAV.

Nikto síce presne nevie koľko oktánový, ale jedno je isté. Dubócziovci majú benzín v krvi. Jaroslav Dubóczi (pozn.: mimochodom Jaro jazdí na „nafťáku“) je už treťou generáciou „oktánovej úchylky“ a robí dobré meno nielen rodine, ale aj svojmu rodisku. Veru, nie je tak veľa zapálených a úspešných pretekárov pod Vtáčnikom, ako je 36- ročný Žiarčan. Insideri z paddocku ho rešpektujú pre jeho čestnosť a slušnosť nielen v civile, ale aj na trati. Skutočný gentleman telom aj dušou. Sezónu 2023, ktorá sa nedávno skončila, si však Jaro navždy zapamätá hneď z niekoľkých dôvodov. „Je to presne moja pätnásta kopcová sezóna. Ak k tomu pripočítam tri učňovské roky na motokárach, tak je to rovná polovica môjho života, ktorú som strávil za súťažným volantom,“ bilancuje s úsmevom Dubóczi. „Som nesmierne vďačný svojmu dedkovi a otcovi, ktorí ma k tomuto športu priviedli. Dali mi lásku na celý život a vždy ma v tom podporovali.“

Žiadna láska však nie je len o šťastí. Ani tá štvorkolesová. Väčšinou je to cesta plná prekážok, ktoré treba prekonávať. Nuž a Jaro Dubóczi po tejto sezóne už tiež vie svoje. „Musím povedať, že tak náročnú sezónu som za celý svoj súťažný život ešte nezažil. Kazilo sa, čo sa mohlo. Vytrápili ma zdravotné aj súkromné problémy. Chvíľami som toho už mal plné zuby, no vďaka podpore najbližších som vždy pozbieral sily a podarilo sa mi prekonať všetky prekážky,“ zamýšľa sa ostrieľaný pretekár zo Žiaru nad Hronom.

„Sezóny začínala prológom na Slovakia Ringu, kde som sa veľmi tešil. Mali sme ambíciu postaviť nový motor a zvýšením výkonu zvýšiť aj svoju konkurencieschopnosť. Stavali sme, ladili, skúšali, no ešte týždeň pred štartom sezóny sme nevedeli, či to stihneme a odštartujeme,“ začína prierez svojej náročnej cesty rokom 2023 Jaro Dubóczi. „Do sezóny sme štartovali so s vylepšeným starým motorom 1,9 lit. a novým turbom. Komponenty na nový výkonnejší motor meškali a napriek intenzívnej snahe sme ho do začiatku sezóny nestihli pripraviť. Bolo to naozaj hektické. Auto sme dokončili ráno pred odchodom na ring. Nestihli sme ani polep a detaily sme ešte dokončievali počas víkendu priamo v depe.“ V úvodných pretekoch sezóny však Seat Leon Supercopa TDi nakoniec vydržal a pilot, ktorý štartoval už druhú sezónu pod vlajkou Jantar Teamu, doviezol víťazstvo v Triede 4b v MSR a druhé miesto v Skupine 4 v MMSR.

„Plán na sezónu bol jasný. Absolvovať všetky preteky Medzinárodných majstrovstiev Slovenska (MMSR), ktoré zahŕňali hneď štyri zahraničné štarty,“ vysvetľuje Žiarčan. „Druhým podnikom sezóny bol rakúsky Rechberg. Na Slovakia Ringu som dostal znova chuť do pretekania a do Rakúska som sa tešil. Vždy sú to parádne preteky. Do štartu ostával mesiac a tak sme chceli vymeniť starý motor za nový upravený dvoj-liter. Veľmi intenzívne sme na tom pracovali. Denne od rána do noci. Obetovali sme tomu stovky hodín. Neustále sa však objavovali nové a nové problémy s akými som sa za tých pätnásť rokov pretekania na kopcoch nestretol. Keď už sa konečne zdalo, že sme to zvládli a šli doladiť len software, tak auto totálne skolabovalo na brzde. Boli sme zúfalí. Do Rechbergu bolo všetko pripravené, zaplatené a my sme museli na poslednú chvíľu odrieknuť štart. Len ťažko sme to predýchai, keď prišla ďalšia rana. Nasledujúce preteky v poľskej Korczyne sa konali už o týždeň. Mysleli sme si, že vrátime starý motor a v Poľsku odštartujeme. Podozrenie z ringu sa však potvrdilo a aj ten starý motor dodýchal. Práve som sa vysporiadaval so súkromnými problémami a ešte k tomu aj toto. Musel som si dať „voraz“ a úplne na týždeň-dva vypnúť.“

Ako to však býva, kopcová sezóna na jar naberá na tempe. Štvrtý podnik MMSR v Ústí nad Orlicí už klopal na dvere. Dubócziovci pozberali všetky sily a stihli Seat Leon vrátiť do hry. „Stratili sme však cenné body z dvoch podnikov, ktoré sa neskôr ukázali ako veľmi dôležité pre konečné poradie MMSR. Rozhodne sme to však nechceli vzdať. Drel som na aute a otec mi veľkoryso toleroval, že som zanedbával pracovné povinnosti. Veľmi si to vážim a som mu za to vďačný. Podržal ma v týchto ťažkých časoch,“ oceňuje Jaro. „Na Ústeckú som mnou ako mechanici išli Matej a Marek, čo je skvelá partia, ktorá mi dáva istotu. Odbremenia ma od všetkých vedľajších starostí a ja sa môžem naplno sústrediť na jazdu. Výsledkom bolo znova prvé miesto v Triede MSR a druhé miesto v Skupine v MMSR. Dostávali sme sa do polovice sezóny a moja stratená nádej pomaly znova ožívala.“

Už týždeň po Ústí nad Orlicí však šampionát MMSR pokračoval na slávnej Ecce Homo v Šternberku. „Techniku sme nechali odparkovanú v základni u Janka Miloňa a šli sme domov zrelaxovať. Niekde som však musel niečo chytiť, lebo nasledujúci víkend ma úplne zdravotne zložil,“ ešte teraz krúti nechápavo hlavou Dubóczi. „Už cestou do Šternberku som len spal v aute a následne celý štvrtok a piatok som preležal s bolesťami hrdla, hlavy v horúčkach. Miloňovci sa o mňa nádherne starali, za čom im ďakujem. Do súťažných jázd som počas celého víkendu nastupoval s dvoma paralenmi, aby som potlačil teplotu. Ani neviem ako som to celé zvládol. O to väčšiu radosť som mal, že aj navzdory zdravotným problémom som vyjazdil dôležité body, ktorými som znížil stratu v priebežnom poradí už na rozdiel desať bodov.“

O dva týždne sa pokračovalo serpentínami v Ožďanoch. „Ožďany mi sedia. Konečne pekná klasická trať, kde moje auto dokáže ťažiť výhodu z dobrej trakcie vo „vracákoch“. Navyše je to relatívne blízko od Žiaru nad Hronom. Auto pekne fungovalo a dve druhé miesta v Skupine 4 ma posunuli do čela priebežného poradia Skupiny v MMSR. Bola to príjemná satisfakcia po tých trápeniach, ktoré ma sprevádzali v prvej polovici sezóny,“ vydýchol si konečne Žiarčan, ktorý tak utrápenú sezónu na kopcoch ešte nezažil. Povzbudením bolo aj veľmi pekné tretie miesto medzi „plecháčmi“ Kategórie 1 z prvého súťažného dňa. Do konca sezóny však stále ostávali ešte tri podniky, kde bolo potrebné pozíciu obhájiť.

„Vedel som, že v Novej Bystrici charakter trate môjmu autu veľmi nesedí. Podujatie však ovplyvnilo hlavne premenlivé počasie a správna voľba obutia. Napokon sa mi podarilo v MMSR dvojicou druhých miest v Skupine 4 upevniť priebežné vedenie v šampionáte a v MSR som ďalším víťazstvom v Triede 4b prakticky v predstihu vyjazdil majstrovský titul,“ pokračuje v bilancovaní kopcovej sezóny 2023 Jaroslav Dubóczi. Do predposledných pretekov sezóny na Jankovom vŕšku zostávali štyri týždne a konečne trochu času na zotavenie sa z predošlých útrap sezóny. Lenže ani Bánovce na Bebravou neboli jednoduchou prechádzkou. „Pred víkendom hlásili dážď a zlé počasie. Pritom Jankov vŕšok je zradný už aj na suchu,“ vysvetľuje Jaro. „Prvý deň sme odjazdili na suchu, no pred nedeľou začalo pršať a lialo prakticky celý deň. Na trati som takmer nič nevidel okrem zvodidiel po stranách. Veľmi náročné podmienky. V nedeľu bolo dôležitejšie dôjsť do cieľa bez úhony, než sa hnať za rekordom. Rozhodne to však bola výborná skúsenosť súťažiť v takýchto náročných podmienkach.“

Na finálový podnik na domácej trati na Ostrej Lúke, ktorá leží približne desať kilometrov od Dubócziho domova, prichádzal Žiarčan ako líder priebežného poradia Skupiny 4 a očakával sa priamy súboj o titul v tejto Skupine MMSR. (Poznámka: titul v MSR Triedy 4b bol už istý.) „Doma je to vždy náročnejšie, ako kdekoľvek inde. Za tie roky som si však už zvykol na tlak a viem s tým pracovať. Veľmi si vážim záujem a podporu ľudí, ktorí ma prídu povzbudiť. Vždy sú úžasní a ja sa snažím zvládnuť aj tieto milé povinnosti,“ usmieva sa pri spomienke na domáce preteky rodák zo Žiaru nad Hronom. „Oproti vlaňajšku došlo na trati k miernym úpravám a do zákrut usporiadatelia dávali „anti-katy“. Chvíľu som si na to musel zvykať, ale napokon som v nedeľu zajazdil čas rovnaký, ako vlani bez nich,“ konštatuje Dubóczi, ktorý sa sústredil na priamy súboj o titul so Zolom Lovászom. „V druhej ostrej jazde v sobotu som trafil „snehuliaka“ (pozn. Jaro tak vraví anti-katom), ohol som tyčku riadenia a bol som rád, že som vôbec bezpečne došiel do cieľa bez väčšej časovej straty.“ Lenže to znamenalo „len“ druhé miesto za Lovászom, ktorý sa pred nedeľňajším finále dostal do výhody. Navyše v nedeľu sa bodovalo 1,5 násobkom bodov.

„Auto sme opravili a v nedeľu som do toho dal úplne všetko a zajazdil svoj najlepší čas víkendu, no napokon ani to nestačilo. Bol som znova druhý a v konečnom súčte za sezónu som musel uznať porážku od Zola, ktorému k titulu gratulujem,“ športovo uznáva Jaro Dubóczi.

„Po tom, aký sme mali nevydarený štart do sezóny je však pre mňa titul vicemajstra Slovenska v Skupine 4 MMSR úspechom, ktorý si vážim. Tohtoročná katarzia ma stála obrovské množstvo síl. Sezóna bola ako na hojdačke. Preto som rád, že som sa nedal zlomiť a išiel vytrvalo za svojim cieľom. Ako sa vraví, koniec dobrý, všetko dobré. Takže som so sezónou nakoniec spokojný. Treba však povedať, že bez podpory viacerých skvelých ľudí by sa to nepodarilo. Preto im chcel aj touto cestou veľmi poďakovať. Na prvom mieste mojim rodičom, ktorí ma v ťažkých časov podržali. Ďakujem Jantar Teamu a Jankovi Miloňovi. Rovnako tak mojim výborným mechanikom Matejovi, Marekovi, Kristánovi a Jurajovi. Veľkou oporou na pretekoch mi bol aj Miki, ktorému tiež ďakujem. No a v neposlednom rade aj mojim partnerom Borisovi z ALACO a Antonovi Putišovi. Všetkým vám veľká vďaka. Vážim si to.“

Z kopcovej sezóny 2023 odchádza Jaroslav Dubóczi oveľa silnejší ako na jej začiatku. Znova sa potvrdilo, že „čo ťa nezabije, to ťa posilní“. Žiarčan sa už teraz nevie dočkať novej sezóny 2024, ktorá je deliteľná jeho šťastným číslom šesť a verí, že bude oveľa šťastnejšia, ako práve ta skončená s nedeliteľným číslom 23. „S týmto úžasným autom som vyjazdil veľa krásnych umiestnení. Už sa s ním však nemám kam posúvať ďalej. Ak sa mi ho podarí predať, tak by som rád do novej sezóny nastúpil s novou technikou a novými, vyššími ambíciami,“ prezradil na záver so šibalským úsmevom Jaro Dubóczi.