Autosportfoto

Pod pokrievkou jesennej kuchyne fotenia

Som lenivý fotograf. Väčšinu času, keď nemusím fotiť, používam len smartfón. Dnešné mobilné aplikácie dokážu s fotografiami doslova zázraky. V čom je teda rozdiel medzi šikovným smartfónom so správnym programom, a veľkou zrkadlovkou v hodnote niekedy mnohonásobne presahujúcej cenu telefónu? Rozdiel je vo všetkom... Je to ako porovnávať osobné auto s pretekárskym, mp3 s formátom FLAC, alebo Marcela Ihnačáka s Jamiem Oliverom...

No dobre, nie sú to najideálnejšie porovnania, no pre začiatok musia postačiť. Nedávno som objavil čaro neplánovaných výletov za účelom priniesť si domov veľké fotografické radosti. A nemusí to byť ani motoršport. Niekto varí, niekto posiluje, niekto vysáva, niekto nasáva, ja fotím. Je to môj najväčší relax a potešenie. Ako dieťa prírody (vyrastal som vo Vysokých Tatrách) mám k tichu a samote uprostred autom-dostupnej prírody veľmi blízko. Neskoré leto a začiatok jesene sú pre fotografov skutočným vinobraním (alebo fotobraním?). Náš najväčší kamarát - slnko, v spolupráci s prírodou, ktorej nie celkom rozumiem, dokáže teraz vyčarovať tie najkrajšie farby. Napokon Rally Tatry je predo dvermi, treba sa na ňu pripraviť! Ak je nebo zatiahnuté, treba vidieť prírodu mysticky. Ak svieti slnko, treba vidieť prírodu gýčovo. To je najlepší recept pre dosiahnutie vlastných foto-cieľov. Načo sedieť doma, keď väčšinu času trávime aj tak na mobile, a ten máme so sebou všade. Verte mi, prídete nadšený a uvoľnený, až to bude vašej partnerke/partnerovi podozrivé.

Takže slnko/mraky/hmlu máme pripravené, prihoďme druhú ingredienciu: obdobie dňa. Slnko je na jeseň čoraz nižšie na ekliptike, takže ak svieti, je dobré. Ak chcete mäkké, teplé, fotogenické svetlo a nie ste uprostred lesa, tak voľte skoré ráno (cca do 9:00), alebo neskoré popoludnie (cca 16:00-17:45, no čas sa kráti deň po dni). Ak je hmla, alebo zamračené, choďťe kedy chcete, no ak je slnko nízko, veľa svetla nedostanete. Na pretekoch si toho veľa nenavyberáte, takže môžete len dúfať... No tak ako pre jazdcov, aj pre fotografov sú podmienky zväčša rovnaké.

Každé dobré jedlo sa skladá z troch základných ingrediencií. Tou našou treťou je: nálada. Skúste sa nadchnúť pre fotenie, aj keď ste ráno stúpili na kocku lega, máte za sebou desaťhodinový „brífing" so šéfom, ktorý sa rád počúva, alebo vás len jednoducho, nedajbože, náhodou nazlostila žena. Ja viem - to sa často nestáva! Alebo ak ste sám/sama, choďte sa z toho „vyfotiť."

Teraz, keď máme všetko nachystané, chce to ešte správne „kuchynské nástroje". Začnime s Canon EOS Mk II, keďže ho mám doma, alebo s hocijakou inou zrkadlovkou od Canonu. V prírode používam len dvojicu objektívov - jeden širokouhlý zoom (16-35 mm f2.8) a jeden teleobjektív - zoom (70-200 mm f2.8). Samozrejme, čím lepšia svetelnosť (f2.8), tým viac detailov dostanete do obrazu, tam to nijako neoklamete. Na správnu kompozíciu aj expozíciu nepotrebujete ani statív, v prípade slabšieho svetla len pevnú ruku (nadýchnuť sa, nedýchať...). Ak fotíte bez prítomnosti slnka na oblohe (po slovensky „v noci"), bez statívu alebo niečoho, o čo opriete fotoaparát, sa nezaobídete. Ďalší postup je jednoduchý: hľadáčikom si „zarámujte" to, čo sa vám páči najviac, skúšajte, experimentujte. V Poprade pôjdu nočnú rýchlostná skúšku, tam je najlepšie „chytať" blesky iných fotografov.

V prípade fotenia „koreníme" až na záver: Photoshop je po slnku, kvalitnej fototechnike a psovi najlepším priateľom človeka. Ak s ním neviete vôbec robiť, odíďte z mojej kuchyne... Aj tu totiž nájdete veľa trikov a zlepšovákov, ako z dobrej fotografie spraviť dokonalú. Vôbec sa toho nebojte, no moja zásada je, že „s korením netreba preháňať," a teda ani s filtrami či pluginmi. Je ľahké podľahnúť čaru HDR (viď Google), no priveľa silných chutí (ak nie ste práve Ind) pokrm pokazí. Všetko s mierou a za mier, prosím... Nech to stále vyzerá aspoň trochu prirodzene, ako fotografia.

Keďže všetci varíme s rovnakou voodu, je na každom, s akou predstavivosťou dochutí svoje fotografické jedlo. No a nabudúce radšej nebudem písať hladný, aby som opäť neskĺzol do gastronomických metafor... Prajem vám krásny fotografický deň.

Martin Trenkler