Autosportfoto

Ostopovice- super preteky na Morave

S Milanom Žilkom pretekám už mnoho rokov na trati Ecce Homo. Vždy sa chválil, aké perfektné stretnutie veteránov usporadúva. Priznám sa, veľmi som mu neveril, o to príjemnejšia však bola realita.





Prvým prekvapením bola výška štartovného - len 250 Kč. Na Slovensku pritom štartovné neustále rastie. Každý rok si usporiadateľ prihodí stovečku, dve či tri. Takže toto štartovné ma príjemne prekvapilo. Napadlo mi, že za to zrejme nič iné nedostanem, ani obed ani vodu. Opak bol pravdou. Každý dostal igelitku s tričkami, šiltovkami pre celu posádku a rôznymi propagačnými drobnosťami. To však nebolo všetko! Raňajky tvorilo 80 cm výborných tenkých moravských klobások, obed sa niesol v tradičnom gulášovom duchu a po vyhlásení výsledkov bola v atómovej elektrárni Dukovany pre nás pripravená recepcia ako pre ruskú delegáciu pri jej otvorení. Sotva sme to množstvo dobrôt vládali pojesť. Źilkovci dbali na dodržiavanie pitného režimu a zabezpečili na každej kontrole čapovanú kofolu a 10 stupňové pivo, nechýbala prezentácia výbornej kávy. A na záver, na lepšie trávenie, pohárik moravského vínka.

Pohár pre najvzdialenejšieho účastníka som mohol vyhrať ja z Nitry alebo známy renovátor anglických áut, Pavol Suchý z Říčan.



Vynulovali sme si s Pavlom tachometre. Suchý vyrazil už v piatok z Říčan u Prahy na Jaguáre XK 120 coupe. Prišiel len do Kutnej Hory, kde mu vypovedalo dobíjanie. Jeho túžba po pohári ale bola priveľká, nuž šup naspäť do Říčan, presadnúť do Jaguára XK 120 roadster a hurá, smer Brno. Pavol sa hrá na pravého Anglického gentlemana a hádam si nebude krásny čistý tvar roadstera kaziť plátennou strechou! Tá teda pekne zostala v garáži. Pražiace slnko, jemný vánok, idylka, všetko mu dávalo za pravdu, že sa rozhodol správne. Až kým nezačalo pršať. Kým prišiel do Ostopovic, Suchý sa zmenil na ,,Mokrého“ až na trenky. A to ešte netušil, čo ho čaká v nedeľu pri ceste späť. Chytil totiž poriadnu prietrž mračien a z jaguára sa stala najdrahšia a najrýchlejšia vaňa na kúpanie. Prosto, frajerina niečo stojí. Suchý - Mokrý urobil pre získanie pohára viac ako ja, hoci aj ja som vďaka obchádzkam a blúdeniu nabehal o 20 km viac.



Pri príchode na pretek som bol nesmierne zvedavý, aké stroje sa na ňom zúčastnia. Na Slovensku už takmer všetky poznám a zmena je život. Príjemne ma prekvapil počet a kvalita anglických strojov MG- TC 1 ks, MG-TB,1 ks,



MG B -3 ks, MG Midget -2ks, MG-A coupe-1ks, Triumph Spitfire 2 ks, Triumph TR 3A, Jaguar XK 120 roadster a Eagle SS.



Stretnutie prebiehalo v perfektnej atmosfére, slniečko nám svietilo, na prejazdových kontrolách nás čakali miestni občania s občerstvením a aj súťažné prvky boli zaujímavé. Hlavne primerane bodovo ohodnotené, nie ako napríklad na zraze v Nitre, kde vyhral len ten, kto vedel dobre narábať udicou a veteránske vedomosti a zručnosti vôbec nepotreboval.

Za cieľové miesto stretnutia bola vybraná jadrová elektráreň Dukovany. Privítal nás sympaticky hovorca, ktorý nám vysvetlil, že sa nemusíme ničoho obávať, že oni nie sú Černobil. Chcel nám aj premietnuť náučný film, ale DVD sa zasekávalo ako americké palivo v Temelíne.



Finále nedalo na seba dlho čakať - Žilkovci prečítali správne odpovede a hneď každý vedel, ako skončil. Aj tu boli Moraváci lepší ako na nemenovanej Slovenskej súťaži, kde si ako hlavného rozhodcu pozvali činovníka z ďalekých Čiech, ktorý prehliadol viacero nesprávne zapísaných trestných bodov. Doplatil na to najviac Vojto Anderle, ktorý v snahe po víťazstve Velorex pri jazde zručnosti tak rozzúrlil , že medzi kužeľmi jazdil na dvoch kolesách a mal najkratší čas, ale niekto mu omylom pridelil taký, akoby celú jazdu šiel na spiatočke. Škoda, Anderlovci prišli o prvé miesto a boli až poslední.



Známa Brnenská veteránska postavička Jindra Matulová na Fiatke 500 dokázala, že poháre, ktoré vyhráva na Slovensku, jej patria zaslúžene. Obsadila tretie miesto medzi autami. Ja som od nej odpísal správne odpovede, na jednej úlohe som mal viac šťastia, takže som ju predbehol o 20 bodov a hlavne mi nikto nepripísal neoprávnene 400 trestných, ako Anderlovým. Vyhral som kategóriu automobily.

Ocenení dostali okrem klasického pohára aj vecné ceny a darčekové koše. Dostal som toľko cien, že sa mi nezmestili do kufra TR 3.
Po vyhlásení sme sa vrhli na hostinu, ktorú pre nás pripravili na rozlúčku v atómke.



Prežil som peknú sobotu, videl zaujímavé stroje a pochopil som, že keď sa chce, tak aj malý team stačí na usporiadanie super podujatia a je len na škodu, že mnohí Slováci, či už veteránisti alebo usporiadatelia, si nechodia brať dobré príklady k susedom...