Niekedy stačí dôjsť na vrchol
Každý Pikes Peak je iný. Slovák Matúš Húska by o tom vedel rozprávať. Na najslávnejších pretekoch automobilov do vrchu na svete štartoval už piatykrát.
Po vlaňajšom nezvyčajnom ročníku, kedy sa preteky museli z dôvodu zlých podmienok na trati skrátiť na polovicu, sa 104. ročník vrátil k pôvodnému formátu a dramatičnosti. Odborníci dokonca tvrdia, že patril k tým najúspešnejším v celej histórii. Víťazný francúzsky pretekár Romain Dumas síce svoj rekord z roku 2018 (07:57,148) neprekonal, no pridal už šieste víťazstvo a zaradil sa na piate miesto historických tabuliek. Rekordérom je Bobby Unser s počtom desiatich triumfov, ktorý kraľoval v 50-tych až 60-tych rokoch minulého storočia.
Nutkanie zdolávať nezdolateľné provokuje ľudstvo už od nepamäti. Nemôžeme sa preto čudovať, že na preslávenú horu na juhu Skalistých hôr, v národnom parku Pike National Forest, sa už viac ako sto rokov každoročne zliezajú desiatky motoristických nadšencov, aby sa pokúsili prekonať samých seba a zdolať takmer nezdolateľné. V posledných rokoch medzi nich pravidelne patrí aj Matúš Húska. „Keď som sem pred rokmi prišiel, vedel som, že raz sa isto pokúsim na ten kopec vyliezť. Fascinoval má. Denne sa na neho dívam pri ceste do práce a to, že tu môžem štartovať je vlastne splnením sna,“ priznáva Slovák, ktorý našiel druhý domov v americkom Denveri.
Prvýkrát to rodák z Banskej Štiavnice skúsil v roku 2022. „Dva roky som pripravoval auto a skúšal ho na menších pretekoch, kým som nabral odvahu a postavil sa na štart jubilejného stého ročníka. Pre poruchu som síce preteky nedokončil, ale dostalo ma to. Vedel som, že sa sem vrátim,“ spomína Matúš Húska, ktorý odvtedy nastupuje na štart pretekov Pikes Peaku každý rok. So svojim 2010 Audi TTS štartuje v divízii Pikes Peak Open, ktorej pravidlá umožňujú úpravy na motoroch, prevodovkách a zavesení kolies, no vozidlá musia vychádzať z modelu uznaného výrobcom a musia byť vzhľadom identické s pôvodným sériovým autom.
„Napriek tomu, že sa autu poctivo venujeme, stále nás niečím prekvapí. Dva roky dozadu to bola prevodovka a software. Vlani sa s nami pohrala elektronika a prehrievanie motora. Vždy je to nová výzva. A keď už myslíme, že je všetko na sto percent pripravené, tak nás zaskočí zasa niečo nepredvídané,“ naznačuje Matúš, ktorého technika skúšala aj tento rok. „Auto začalo padať do núdzového režimu. Nechápali som prečo. Pri skúšobných jazdách bolo všetko v poriadku, no na trati padalo do núdzového režimu. Po detailnej analýze sa ukázalo, že to robí iba v ľavotočivých rýchlych zákrutách. Porovnali sme všetky dáta, ktoré ukázali, že v zákrute sa pridvihuje koleso na čo reaguje jemný senzor. Toto prevodovka nedokázala správne vyhodnotiť a vyvodila chybu. Prepínala do núdzového režimu. Prišli sme na to až pár hodín pred štartom a nepodarilo sa nám už pozháňať špeciálny senzor na rozvodovku, kde problém vznikal. Hľadali sme náhradné riešenie, aby sa koleso v ľavých zákrutách nedvíhalo a udržalo v kontakte s vozovkou. Ak sme však zmäkčili priveľa, auto sa stávalo neovládateľné. Rozhodli sme sa teda zmäkčiť ho iba trochu vzadu. Auto bolo menej stabilné, ale skúsili sme to.“
Matúš Húska sa aj s vedomím tohto hendikepu postavil na štart 104. ročníka Pikes Peak a svoju „Ladybug“ doviezol do cieľa na vrchole kopca. „Niekoľkokrát mi to počas jazdy preplo do „nudzáku“ a musel som systém reštartovať. Znamenalo to všetko vypnúť a v priebehu jazdy reštartovať. Trvalo to vždy asi 6-7 sekúnd, no stratil som rýchlosť a výkon. V cieli sa to podpísalo na výslednom čase, ale za týchto okolností som sa radoval, že som preteky dojazdil. Nie som síce s výsledkom spokojný, ale nie som ani sklamaný. Vieme, kde bol problém a vieme, ako ho vyriešiť. Už teraz sa všetci tešíme na ďalší ročník, aby sme Pikes Peak vyzvali znova,“ potvrdzuje svoje odhodlanie a pevnú vôľu slovenský pretekár.
