Autosportfoto

Náročné dvojpreteky

Igor, naposledy sme sa stretli po českom podujatí v Tišnove. Ako vyzeral váš „prázdninový“ program.

Igor Drotár: Po Tišnove sme sa veľmi tešili na Rely Bojnice, ktoré boli bohužiaľ zrušené. Dobšinský kopec bol pre nás dobrá rozcvička po asi dvojmesačnej pauze. Jazdilo sa veľmi dobre, za krásneho slnečného počasia, nemali sme žiadny problém s technikou ani s jazdou. Vyhrali sme sobotnú aj nedeľnú súťaž. Všetko išlo podľa plánu a domov sme odchádzali s veľmi dobrým pocitom.

Následne sme pokračovali v ďalšom programe rely šprintov. V rámci voľna v Majstrovstvách Slovenska, sme sa zúčastnili rely Podkopna Lhota v okolí Zlína. Predpokladal som, že tu budú niektoré rýchlostné skúšky z Barumky, ktoré som absolvoval niekoľko krát. Na mieste som však zistil, že rýchlostné skúšky sú nové, iné aké zvykli byť, veľmi úzke, uskákané, striedali sa rýchle úseky s pomalými, jednoducho veľmi náročná trať. Zaznamenať si takúto ťažkú trať po troch prejazdoch, nie je vôbec jednoduché. Keďže domáci jazdci trať poznali, boli sme pripravení na to, že nemusíme zvíťaziť, ani byť druhí, chceli sme sa ale umiestniť čo najlepšie. Do prvej rýchlostnej skúšky sme odštartovali zvláštnym spôsobom. Ešte sme tak nikdy neštartovali. Bez akýchkoľvek oboznámení nám spustili čas a odštartovali sme, keď bolo mínus desať sekúnd. To samozrejme zanechalo v aute zlú atmosféru. V jednom kole boli tri RS a presuny medzi nimi boli také krátke, že sme si ani nestihli dať dole prilby. Nebol čas na prebratie chýb, ktoré sa udiali na trati. Do druhej rýchlostnej skúšky som zase netrpezlivo odštartoval predčasne, z čoho bola penalizácia ďalších desať sekúnd. Týchto dvadsať sekúnd nás posunulo až na trinástu priečku. Túto stratu sme udržiavali až do konca a zaznamenali sme akurát nejaké tretie absolútne časy. Nakoniec sme súťaž ukončili na ôsmom mieste. Výsledok nebol najlepší, ale boli sme v podstate spokojní, lebo trať bola náročná a na prvýkrát to nebolo najhoršie.



Viem, že ste absolvovali niekoľko dvojpretekov, v sobotu šprint v nedeľu kopec. Ako ste to stíhali?

Igor Drotár: V tom istom termíne sa konali Majstrovstvá Európy na Babe. Bolo to náročné, ale športoví a technickí komisári nám dali výnimku. Nemuseli sme v sobotu absolvovať tréning. V nedeľu sme teda prvú jazdu odštartovali bez tréningu, takpovediac na priamo. V prvej a druhej jazde sme zaznamenali dobrý čas a skončili sme za Jureňom druhí absolútne.



Ďalším zo seriálu rely šprint bol pretek v Pelhřimove.

Igor Drotár: Trať mala úplne iný charakter ako v Podkopnej. Cesta bola uskákaná, rýchla, sem tam kombinovaná so šotolinou, rýchle úseky medzi dedinami. Zrána to vyzeralo na dážď. Bolo ťažké rozhodnúť sa pre správne obutie, ale trafili sme sa presne. Všetko vyzeralo byť v poriadku až do chvíle, kým sme nepočuli nejaké divné zvuky od predného pravého kolesa. Keďže sme mali nové disky, odlupovala sa z nich farba a uvoľnilo sa koleso. Naším kľúčom som ho nemohol dotiahnuť, lebo diera v disku bola užšia a kľúč nepasoval. Aj napriek tomu sme pokračovali, no následne nám auto prestalo štartovať. Výsledky v konečnom hodnotení nás veľmi nepotešili, skončili sme na piatom mieste. V rámci zbierania bodov do absolútneho hodnotenia to pre nás nebolo veľmi zaujímavé.

Odtiaľ sme sa presťahovali do Bánoviec na Jankov vŕšok. Prišli sme tam nad ránom, takže sme pred začatím preberania málo spali. Absolvovali sme tréningové jazdy, dve súťažné jazdy sme odjazdili veľmi dobre. Zvíťazil domáci Koiš, my sme boli tretí v poradí, medzi plechovými autami. Pred nami boli formuly.



Ako to vyzeralo v hodnotení českého minimajstráku, bola ešte šanca na top umiestnenie?

Igor Drotár:  Na rade boli Prachatice. Ak by sme tam absolútne zvíťazili a vyhrali všetky nasledujúce šprinty, mohli by sme byť prví. V rámci tréningu bolo prekrásne počasie. V sobotu ráno o siedmej bol štart. Prebudili sme sa do hustého, studeného dažďa a vonku bolo asi 10 °C. Prvú RS sme chceli ísť na istotu a zistiť, aké časy sa budú jazdiť v týchto ťažkých podmienkach. V cieli sme na naše prekvapenie boli tretí absolútne. Keď sme sa blížili k štartu druhej RS, prišiel som na to, že máme defekt a museli sme meniť koleso. Mali sme len jednu rezervu, ale pravú. V RS som mal pocit, že mam obuté 3 mokré gumy a jeden slik. Asi po dvoch kilometroch sme chytili veľmi vážnu krízovku, ktorú som ani neviem ako zvládol. Vlado na to reagoval: „Igor, si kráľ!“




V tretej RS sme zaznamenali piaty absolútny čas. Strata na prvého nebola taká, aby sa nedala stiahnuť. Prezuli sme pneumatiky, zobrali sme si už dve rezervy, pravú aj ľavú. Asi 500 m po štarte do druhého kola som v jednej pravotočivej zákrute trafil kameň. Celú RS sme išli na defekte a stratili sme minútu. Bolo nám jasné, že všetko je stratené. Uvažovali sme o tom, či vôbec má význam ísť ďalej. Pri výmene kolesa v prvom prejazde som totálne zmokol, tak sme sa rozhodli, že ho radšej vymeníme v servise. Asi po 100 m som zbadal autobusovú zastávku. Zašiel som predkom do nej a chceli sme vymeniť koleso. Pri tom, ako sme auto dvíhali, v strese nám spadlo zo zdviháka rovno pod lavičku v zástavke. Museli sme cúvnuť, aby sme ho mohli znovu zdvihnúť. Konečne sme vymenili pneumatiku a povedali sme si, že predsa len budeme pokračovať. Chceli sme poraziť aspoň Trneného, ktorý mal náskok asi minútu a pätnásť sekúnd. Podarilo sa nám ho stiahnuť až na trinásť sekúnd. Kvôli ťažkej havárii musela byť privolaná sanitka, helikoptéra a RS zrušili. Skončili sme teda až na jedenástom mieste absolútne.



Nasledoval ďalší presun. To sťahovanie bolo náročné, už sme toho mali naozaj dosť. Do rána sme museli seba a techniku presťahovať na Čierny Balog do Brezna. Nad ránom okolo pol tretej sme boli v Podbrezovej. Mechanici dorazili o piatej. O šiestej bolo preberanie a po ňom som mal možnosť si ešte dvakrát prejsť trať. V prvej tréningovej jazde som dosiahol najlepší čas z plechových áut. V druhej tréningovej jazde mal jeden z pilotov malý problém, vyhodilo ho na trať a zostal stáť krížom cez cestu. Štartoval som za ním, zrazu som ho zbadal pred sebou a minul som ho asi 180kou. Dodnes neviem z ktorej strany. V cieli mi usporiadateľ umožnil opakovať jazdu, ale keďže som mal najlepší čas, tak som nešiel. Do ostrej jazdy sme obuli už osvedčené pneumatiky slik. Asi v dvoch tretinách trate, pri výjazde z jednej pravotočivej zákruty, som zbadal pred sebou na streche krížom cez cestu otočené BMW M3, pilot v ňom sedel ako netopier, zapnutý pásmi a pozeral mi do očí. Ja opäť asi v rýchlosti 180 km/h, ani neviem ako som ho minul. V cieli som zistil, že mám najlepší čas. V cieli opäť podobný kolotoč, ospravedlnenia od usporiadateľov. Znovu som neopakoval jazdu. V druhej jazde pri výjazde z jednej pravotočivej zákruty, nebol ani na streche, ani krížom cez cestu, ale asi rýchlosťou 50 km/h šiel v mojej stope Lipták. Pokazilo sa mu auto a chcel sa presunúť k odpočívadlu. Vtedy vznikol najväčší problém. Nevedel som, či ho mám obehnúť zľava, alebo sprava, či sa uhne vľavo, alebo vpravo, či ma vidí, alebo nie. Bolo to veľmi ťažké rozhodovanie. Opäť mi nestihli zamávať a neviem, ako som ho minul. Nahnevalo ma, že išiel v mojej stope. V cieli sa mi opäť ospravedlňovali a povedali, že mám nárok opakovať jazdu. Jureňa mal o sekundu lepší čas, ako ja. Všetci mi radili opakovať jazdu. Ja som si povedal, že trikrát po sebe mať takýto problém je ako zdvihnutý výstražný prst. Rozhodol som sa, že jazdu už nebudem opakovať a zablahoželal som Jureňovi k víťazstvu. Chvíľu bolo ticho. Prizerajúci sa jazdci, ktorí sedeli na zvodidlách, sa po týchto slovách postavili a začali tlieskať. K nim sa pridali ostatní jazdci a diváci. Zožal som jeden obrovský potlesk. Medzitým priletel z olympijských hier náš pán prezident, ktorý mal príhovor a odovzdával ceny. Pri vyhlasovaní výsledkov moderujúci Štefuca poznamenal, že je tu niečo mimoriadne, čo treba oceniť. Pred všetkým bola vyhlásená cena fair play, dostal som obrovskú vázu, väčšiu, ako bola váza absolútneho víťaza. Cenu mi odovzdal prezident. Bol som veľmi rád. Aj touto cestou by som sa chcel poďakovať usporiadateľom, že mi to po tých troch ťažkých jazdách veľmi dobre padlo. Teraz sa pripravujeme na český majstrák do Pačejova a po ňom bude nasledovať už dlho očakávaná domáca súťaž Rally Tatry.



Okrem samotného súťaženia venuje tím veľa času aj propagácii seba, svojich partnerov, ale najmä najkrajšej motoristickej disciplíny. Výsledkom je rovná stovka bilboardov po celom území Slovenska, ktoré budú pútať okoloidúcich v niekoľkých fázach až do konca roka.