Autosportfoto

Na počiatku bol americký Hudson a v Európe nemecký Opel

Opel bol jedným z prvých automobilových výrobcov v Európe, ktorý zaviedol karosériu typu kombi začiatkom 50. rokov dvadsiateho storočia. Najnovší model Astra Sports Tourer teraz stavia na vyše 50-ročných skúsenostiach značky Opel z konštrukcie a výroby automobilov typu kombi.

Pripomeňme si nedávnu históriu spred vyše 50 rokmi. Priam senzáciu spôsobil Opel v Európe v roku 1953, keď predstavil model Olympia Rekord Caravan - populárne kombi, ktoré umožňovalo majiteľom kombinovať profesionálne a súkromné používanie v jednom vozidle. Spočiatku totiž existovalo zreteľné delenie medzi dodávkovými automobilmi na prepravu tovaru alebo objemného nákladu a automobilmi, určenými na prevážanie osôb, s maximálnym priestorom a komfortom.

Do polovice 30. rokov dvadsiateho storočia sa batožina cestujúcich neprepravovala vnútri automobilu, ale zvyčajne sa veci uložené v robustných truhliciach pripevňovali na nosiče, namontované zvonka - na zadnej časti karosérie alebo na bočných stúpačkách.

Keď malý americký automobilový výrobca Hudson predstavil v decembri 1936 nový model Terraplane Station Wagon, iba málokto predpokladal, že tento nový druh vozidla zmení spôsob dopravy - na dovolenky, pri pracovných cestách alebo pri preprave rodín. V tom čase totiž považovali prvé kombi len za jeden z mnohých dizajnérskych pokusov, kombinujúci proporcie limuzíny a dodávkového vozidla.

Terraplane s karosériou z drevených panelov na drevenom ráme a veľkými zadnými dverami bol prvou nekompromisnou realizáciou koncepcie kombi a prvým masovo vyrábaným automobilom tohto druhu. Bohužiaľ, spočiatku (až do konca druhej svetovej vojny) táto progresívna idea nezaznamenala významný úspech - najmä preto, že vtedy neexistoval dopyt po priestranných, viacúčelových vozidlách.

To sa zmenilo v polovici 40. rokov dvadsiateho storočia so vznikom strednej triedy obyvateľstva v spoločnosti, väčšinou tvorenej nezávislými obchodníkmi, obchodnými zástupcami a remeselníkmi, ktorí potrebovali automobil na výkon svojho povolania, no nemohli si súčasne dovoliť samostatný automobil pre svoju rodinu. Všetci veľkí automobiloví výrobcovia v USA síce začali predávať modely typu kombi, avšak výrobou ich karosérií poverili malých, nezávislých dodávateľov, pretože časovo náročná výroba malých sérií nebola pre veľké automobilky rentabilná.

Malí, často manufaktúrni výrobcovia karosérií vyrábali špeciálne karosérie kombi z dreva alebo z kombinácie ocele a dreva. Dodávatelia karosérií používali drevo, pretože spracovanie oceľových plechov bolo pre nich príliš zložité.

Hoci dnes sú staré americké kombi s takouto karosériou (známe ako „woodies") veľmi atraktívne pre zberateľov, vo svojej dobe boli v skutočnosti iba núdzovým vynaliezavým riešením. Až keď dopyt po takýchto univerzálnych vozidlách začal prudko rásť, veľkí americkí automobiloví výrobcovia prešli k výrobe celooceľových karosérií - často pokrytých imitáciou dreva, ktorá ich pomáhala odlíšiť od rýdzo dodávkových automobilov.

V Európe sa rozdiel medzi dodávkovým a osobným automobilom začal stierať s príchodom samonosnej karosérie - ale až na začiatku tzv. nemeckého hospodárskeho zázraku v 50. rokoch dvadsiateho storočia. Prvé európske kombi boli odvodené od dodávkových automobilov - a nie ako si mnohí myslia, od limuzín. Dodávkový automobil, odvodený od limuzíny Olympia, bol totiž pôvodne určený výlučne pre profesionálnych používateľov.

No prospekty úžitkových automobilov Opel z roku 1951 a 1952 už začali ponúkať možnosť prestavby dodávky Olympia na praktický rodinný automobil. Prestavba sa nerobila priamo u výrobcu, ale zverili ju poprednej nemeckej karosárni Autenrieth so sídlom neďaleko Darmstadtu. Zaujímavosťou je, že túto možnosť nespomenuli v prospektoch osobných automobilov Opel.

Rovnako ako v USA o niekoľko rokov skôr, dopyt po novom druhu vozidla v Európe vyvolal rast strednej triedy, používajúcej dodávkový automobil počas pracovného týždňa na súkromné účely. Prestavba bola inteligentným rozšírením funkčnosti pracovného vozidla, ktoré sa cez víkend zmenilo na priestranný rodinný automobil.

Opel bol prvým nemeckým výrobcom automobilov, ktorý identifikoval rastúci trend úspechu týchto konverzií. V roku 1953 na autosalóne vo Frankfurte predstavil Opel svoje prvé skutočné kombi Olympia Rekord. Vozidlo malo v zadnej časti karosérie bočné okná, vystavovali ho spolu s limuzínou a prezentovali ako flexibilný osobný automobil. Limuzína aj kombi mali podobnú pontónovú karosériu a charakteristickú masku v tvare „žraločej tlamy", no kombi založilo označenie, ktoré sa neskôr stalo synonymom pre celý automobilový druh: Caravan. Podľa legendy vzniklo ako kombinácia slov „car" a „van", pochádzajúcich z otázky Is this car a van? (je to automobil alebo dodávka?).

Na rozdiel od konvenčných dodávkových automobilov s hranatou karosériou bol Opel Olympia Rekord Caravan z roku 1953 extravagantne vybavený podľa vtedajších štandardov. V dobovej reklame firmy Opel sa vtedy uvádzalo: „Iba niekoľkými pohybmi a bez akejkoľvek veľkej námahy sa zadné sedadlá dajú sklopiť - a elegantný Opel Caravan sa zmení na úžitkové vozidlo s veľkou úžitkovou hodnotou a ekonomickou prevádzkou."

Kombi sa rýchlo rozšírilo v celej Európe ako perfektná syntéza elegantnej limuzíny a praktického úžitkového vozidla. V Nemecku sa pre tento nový typ karosérie nepoužívalo iba označenie Caravan, ale aj Kombi, ako skrátená podoba zloženého slova z nemčiny Kombinationsfahrzeug - čiže vozidla, kombinujúceho vlastnosti dvoch kategórií.
Čoraz viac zákazníkov, ktorí neboli obchodníci ani remeselníci, začalo využívať praktickú koncepciu kombi a Opel začal popri každej novej limuzíne ponúkať aj odvodenú verziu kombi. V rokoch 1953 a 1954 Opel vyrobil celkovo približne 23 400 kusov kombi, čo bolo viac ako 10 percent celkovej produkcie modelu Olympia Rekord. V roku 1955 podiel kombi dosiahol už približne 20 percent: vyrobených bolo 107 000 limuzín a 24 000 kombi novej generácie Rekord.

Povzbudený rastom predaja kombi v segmente strednej triedy pridal Opel verziu kombi aj do svojho prvého povojnového kompaktného modelového radu Kadett A z roku 1962. Dostupný Kadett A Caravan debutoval v marci 1963. Tento model katapultoval predaj verzií Caravan do takej výšky, že takmer 50 percent všetkých nemeckých kombi v tom čase vyrábal Opel. Keď sa výroba modelového radu Kadett A v roku 1965 skončila, takmer jeden zo štyroch - približne 125 000 z 500 000 kusov predaných v Európe - bol model kombi.

So širšími pneumatikami ako limuzína (6.00-12 namiesto 5.50-12) a zosilnenými nápravami mohol Kadett Caravan prepravovať užitočné zaťaženie 430 kilogramov, približne o 100 kilogramov viac ako limuzína. A pretože limuzína bola považovaná za priestrannú, Kadett Caravan bol ešte priestrannejší. Jeho veľkoryso dimenzovaný batožinový priestor zahanbil aj niektorých väčších konkurentov z radov kombi. Opel ponúkal aj jeden prvok vybavenia na želanie, ktorý bol prvým náznakom kombi dnešných dní: v batožinovom priestore sa dala namontovať ďalšia detská sedačka, otočená proti smeru jazdy - prvok, ktorý robí z modelu Kadett Caravan praotca modelu Zafira.

V roku 1970 Opel vytvoril nový druh kombi, ktorý bol výslovne zameraný ako vozidlo pre rodinu a voľný čas, bez ohľadu na svoj úžitkový vedľajší význam, pridaním športových akcentov orientovaných na životný štýl.

Opel naznačil prvý posun týmto smerom na ženevskom autosalóne v roku 1968 svojou štúdiou Commodore Voyage. Toto veľké kombi malo špeciálny exteriér s imitáciou dreva, pripomínajúci americké „woodies". Hoci sa štúdia nikdy nedostala do sériovej výroby, otvorila dvere pre nové experimenty Opel Styling, vtedajšieho dizajnového oddelenia značky. Dizajnéri vytvorili niekoľko úhľadných a elegantných kombi s veľkými zasklenými oknami na prelome 60. a 70. rokov dvadsiateho storočia. Všetky boli označené dodatkom Voyage, ktorý podčiarkoval ich orientáciu na voľný čas a luxusnejšie vyhotovenie. Dozrel čas pre nový druh kombi, hrdo kombinujúci priestor a luxus s veľkými oknami.

Vozidlo sa objavilo na trhu v roku 1970 ako Ascona Voyage s charakteristickou imitáciou bočných drevených panelov. Modelové označenie Voyage jasne signalizovalo, že cesta kombi sa uberá k novým horizontom.
Začiatkom 70. rokov dvadsiateho storočia iba okolo 20 percent zákazníkov používalo svoje vozidlo výlučne na súkromné účely; no začiatkom 90. rokov to už bolo vyše 50 percent.

Opel pokračoval vo vytváraní trendov a posunul koncepciu kombi ďalej dopredu použitím veľkých motorov, čím vznikli vysoko výkonné vozidlá vo vyššej cenovej kategórii.

V roku 1989 Opel začal montovať do modelu Omega Caravan 24V radový šesťvalcový motor s objemom tri litre a výkonom 150 kW (204 k), čím vzniklo najrýchlejšie sériovo vyrábané kombi na svete. Bola to ďalšia nová koncepcia značky Opel, ktorá odvtedy inšpirovala mnoho ďalších výrobcov.

V roku 1993 sa táto koncepcia uplatnila aj v kompaktnom segmente s modelom Astra Caravan 16V; 16-ventilový štvorvalec s objemom dva litre a výkonom 110 kW (150 k) z neho robil v tej dobe najvýkonnejšie kombi vo svojej triede. Omega a Astra vytvorili ďalšie rekordy v triede. Okrem vynikajúcich jazdných výkonov s maximálnou rýchlosťou približne 240 km/h (Omega) a vyše 200 km/h (Astra) disponovali tieto modely najväčšími prepravnými kapacitami vo svojich triedach.

Nasledujúc tento trend, ďalšiu generáciu Astra OPC Caravan, predstavenú v roku 2002, poháňal motor 2.0 16V Turbo s výkonom 147 kW (200 k) - rovnaký ako mala najšportovejšia 3-dverová Astra. Kombi dosahovalo maximálnu rýchlosť 231 km/h a šprint z 0 na 100 km/h absolvovalo za 7,8 sekundy.

Kombi Opel Insignia OPC Sports Tourer, predstavené v roku 2009, so svojim motorom V6 Turbo s výkonom 239 kW (325 k) urobilo ďalší veľký krok vpred v oblasti jazdnej dynamiky a to nielen ešte vyšším výkonom, ale aj adaptívnym podvozkom FlexRide a pohonom všetkých kolies Adaptive 4x4.

Nový model Astra Sports Tourer, ktorý debutoval na autosalóne Mondial de l'Automobile 2010 v Paríži, je prirodzenou evolúciou tohto automobilového druhu. Je to uhladené, elegantné a praktické  kombi s veľkou prepravnou kapacitou. Rovnako ako prvý Caravan aj ostatný model umožňuje svojím majiteľom, aby mali iba jeden automobil pre profesionálny i súkromný život.