Milan
Vlani začiatkom septembra som mu zavolal a spýtal sa, či ide na okruh do Grobnika. Chcel som vedieť, či mi niečo nakrúti. Normálne, veď sme sa predtým stretli v Brne, na Hungaroringu, aj v Poznani. A vždy mi dal kazetu s obrázkami, ktoré spravil. Keď som mu za to ponúkal honorár, poslal ma - no veď viete kam...
„Toto je pre šport a ja len chcem, aby si to odvysielal" - bola jeho ďalšia veta.
Ale v septembri mi do telefónu povedal, že do Chorvátska necestuje a ani by mi nemohol nič nakrútiť, lebo má dajaké problémy a nezdvihne ruku. Chvíľu sme hovorili o tom, že si ju asi presilil, alebo má zacviknutý nerv. Rozlúčili sme sa s tým, že sa uvidíme na ďalších pretekoch v Brne...
Neprišiel, po čase som sa dozvedel prečo, a dnes už viem, že nepríde. Lebo je v cieli, skončila sa jeho životná jazda na čas.
Pred viac než tridsiatimi rokmi sme sa stretli v jednej televíznej redakcii. On - mladý asistent kamery, ja ešte o čosi mladší redaktor. Odvtedy sme spolupracovali. V niektorom období viac, v inom menej, ale vždy sa tie naše životné amplitúdy pretkávali a pokračovali sme v robote. Auto moto revue, dnes už len vyblednutá značka, to bola ďalšia etapa, ktorá nás roky spájala.
Vlastne, motorizmus a motoristický šport, nikdy neboli pre nás robota. Viac zábava, koníček. A že sme sa pri tom niekedy zabávali až do rána? Aj to patrí k životu v tejto komunite.
Rýchle autá, rýchle motorky a navyše rýchly životný štýl. Nič proti rýchlym strojom, lenže - aj tomu štýlu sme sa prispôsobili. Pritom, keď sme niekedy sedeli pred jeho chatou pri Dunaji, popíjali a fajčili, nemali sme chuť rýchlo žiť. Skôr plynúť ako tá rieka, s ktorou bol Milan bytostne zviazaný. Ale ešte bolo treba spraviť to, ono, ešte vyrobiť takú reláciu, napísať taký scenár. A zvyčajne preto, lebo išlo o šport...
Keby človek vedel, že je v životnej cieľovej rovinke, možno by podvedome ubral plyn. Ale takí ako Milan Matis držia otáčky do posledných metrov. To z nich robí víťazov, na ktorých sa nezabúda. Páni, tak keď na jar, na začiatku sezóny, naštartujete motory, spomeňte si na pána kameramana.
Vlado Janků