Memoriál Pavla ČIRKU
Čo napísať, keď idem kamarátovi na memoriál? Nič, lebo je to strašne ťažké. Nič mi nenapadá, len toto: Paľko môžeš byť hrdý na Vierku a dcéry, ktoré si tu nedobrovoľne zanechal.
Pretek na Tvoju počesť bol zorganizovaný výborne, tradične nechýbali super stroje zo zahraničia, Beckov, pekná vyhliadka, Čachtice, Kálnická slivovica a dokonca sme sa napchávali mastným chlebom,slaninkou a čerstvými koláčikmi vďaka pani starostke v Ivanovciach.
Záver výboreného podujatia, ako ináč kaštieľ Kočkovce. Paľko páčilo by sa ti to. Máš byť tam hore na čo hrdý!! Ďakujem Vám dámy Čirkové...
A teraz básnička od Lydie Anderlovéj.
Tak rýchlo plynie čas,
po roku prišli sme zas,
spomienky všetkých nás bolia,
slzy sa z očí boľavo ronia.
Slnečné lúče nás dnes asi zradia,
no dažďové kvapky nás neodradia.
Javorinský kraj krásu svoju ponúka,
skrytí v kolóne aut, preto žiadna pokuta.
Súťažné úlohy na nás čakajú,
víťazné poháre nás všetkých lákajú.
Slniečko sa na nás milo smeje,
krásny pocit nás všetkých hreje.
Aktívny a krásny deň za nami,
zberajme sa domov pomaly.
Zbohom Paľko.