Lucia Rybanská si na Kopnej splnila sen: Premiéra za volantom priniesla aj pódiové umiestnenie
Tohtoročný 31. Síť21 Rallysprint Kopná 2026 priniesol okrem dramatických športových momentov aj jeden výnimočný osobný príbeh. Slovenská pretekárka Lucia Rybanská si totiž splnila svoj dlhoročný sen a po rokoch na pravom sedadle absolvovala premiéru v úlohe pilotky.
„Na Kopnú sme boli pôvodne prihlásení v inom zložení a ja som mala opäť sedieť na svojej tradičnej strane, teda na sedadle spolujazdca. Až neskôr prišla informácia, že v pôvodnej zostave nakoniec neodštartujeme. V tej chvíli mi hlavou prebehla myšlienka, že to budú možno jediné majstrovstvá, na ktorých nebudem čítať rozpis. Tak som si povedala – prečo si konečne nesplniť svoj veľký sen a nepostaviť sa na štart za volantom?“ opisuje Lucia začiatok nečakaného projektu.
Nasledoval telefonát Lukášovi Iždinskému, s jednoduchou, no odvážnou otázkou – či by jej požičal svoje auto a zároveň ju navigoval počas súťaže. Odpoveď prišla okamžite.
„Luky neváhal ani sekundu. Za pár dní pripravil auto, naložili sme techniku a vo štvrtok sme už smerovali do Slušovíc.“
Prvé kilometre prišli až počas obhliadok. Lucia priznala, že po rokoch v úlohe spolujazdkyne si musela opäť zvyknúť na opačnú rolu.
„Pri písaní rozpisu som si uvedomila, aké zvláštne je po rokoch opäť rozprávať, a nie zapisovať. Našťastie sme to zvládli bez problémov.“
Situáciu komplikoval aj minimálny počet kilometrov za volantom súťažného auta. Na Citroëne C2 mala dovtedy najazdených približne len 500 metrov na letisku približne rok pred podujatím.
„V piatok som preto pri technickom preberaní poprosila mechanikov, či môžem absolvovať technickú kontrolu ja, aby som si aspoň na krátkom úseku auto trochu vyskúšala.“
Do súťažného režimu tak vstupovala prakticky bez testu. Po rannom prejazde na rampu a presune na úvodnú rýchlostnú skúšku Kameňák mala za sebou len približne 15 kilometrov.
„Na nováčika bez testovania, navyše nie vo vlastnom aute, to bol obrovský rešpekt. Napriek tomu som bola vo vnútri nesmierne šťastná.“
Úvodná rýchlostná skúška bola podľa jej slov skôr predĺženým testom.
„Prvá erzeta bola z môjho pohľadu katastrofálna. Snažila som sa pochopiť auto, zatiaľ čo Luky mi popri diktovaní ešte vysvetľoval, ako pracovať s autom, kedy sa oprieť či správne radiť.“
S pribúdajúcimi kilometrami však prišlo sebavedomie, lepší rytmus aj zrýchľovanie.
„Postupne sme začali pridávať, zladili sme sa a vznikol z toho nezabudnuteľný zážitok. Smiali sme sa, užívali si jazdu a hlavne sme zrýchľovali.“
Lucia si uvedomovala svoje rezervy, no cieľ mala jasný – dôjsť až na cieľovú rampu.
„Vedela som, akým tempom pôjdem. Mojou jedinou túžbou bolo bezpečne dokončiť súťaž, pretože vieme, aký nemilosrdný vie byť tento šport.“
Aj samotná náročnosť Kopnej si naplno uvedomila až počas obhliadok.
„Asi som bola natoľko nadšená, že idem konečne za volantom, že som zabudla, aká je Kopná náročná. To mi došlo až pri obhliadkach, keď som si spomenula na minuloročné skúsenosti zo spolujazdcovho sedadla.“
Napriek tomu dvojica úspešne dorazila do cieľa a výsledok príjemne prekvapil.
„Nikto z nás nešiel na výsledok, preto nás cieľová rampa dosť šokovala. Nakoniec z toho bolo 3. miesto v triede 7 a zároveň 3. miesto absolútne v 2WD/N.“
Pre Luciu išlo o symbolickú bodku za víkendom, na ktorý bude ešte dlho spomínať.
„Bol to pre mňa splnený sen. Ešte pár dní po súťaži všetky tie krásne pocity stále spracovávam.“
Na záver nezabudla poďakovať celému tímu.
„Najväčšie poďakovanie patrí Lukymu za dôveru a za to, že mi pomohol splniť sen. Rovnako ďakujem aj mechanikom Paťovi a Vladovi, ktorí sa o nás celý víkend starali a boli pre mňa veľkou oporou v servise.“
Zdá sa, že premiéra za volantom by nemusela byť posledná.
„Tak hádam zas niekedy…“ uzatvára s úsmevom Lucia Rybanská.
