Igor Drotár v Zaluži, s vetrom o preteky
Slovenská sezóna pretekov do vrchu zavítala aj k susedom do Poľska. Zo Zaluže, neďaleko slovensko-ukrajinských hraníc, odišiel Igor Drotár s cennými bodmi.
Celkovo šieste miesto, druhé v rámci Majstrovstiev Slovenskej republiky pretekov automobilov do vrchu a víťazstvo v triede E1+2000, tiež v rámci MSR; Igor Drotár previezol poľskými serpentínami svoju vernú Škodu Fabia WRC hádam naposledy v kopcových pretekoch. V Zaluži strieda vlásenka vlásenku a dlhá rovinka ďalšiu nekonečnú priamku pod plným plynom. Pre stroje WRC je však 1300 metrov s tehlou na pedáli jednoducho priveľa. „Naša maximálna rýchlosť je 200 km/h, zatiaľ čo kopcové špeciály dokážu vytiahnuť až 250 km/h," skonštatoval Igor po pretekoch. Nebol to však jediný problém, s ktorým sa musel popasovať: „Na prvých pretekoch v Ožďanoch auto nešlo tak, ako by malo. Ukázalo sa, že nám preskočil prevod o jeden zub, čo znamenalo obmedzenejší výkon. Ale stačilo to na dobré umiestnenie. V Zaluži nám praskla membrána na ventile turba a auto čiastočne stratilo výkon," hodnotí Igor svoje patálie na poľskom kopci.
V Zaluži ho delilo od víťaza (v rámci MSR) Jožka Béreša ml. (na monštróznom Audi S1) vyše 17 sekúnd. Tento rozdiel bude pre Prešovčana výzvou v momente, ako sa posadí do novej, kopcovej Škody Fabia. Rozpráva opäť náš majster volantu: „Do Zaluže sme sa vybrali ako vždy s veľkým nadšením, že zabojujeme o čo najlepšie umiestnenie, aj keď ešte stále nemáme ten špeciál. Počas súťaže mi volal tím, že nové auto úspešne otestovali a všetko funguje, ako má. V tejto chvíli robia na ňom mapy diferenciálu. Tak som si povedal - dobre, idem na tento kopec hádam naposledy v klasickom WRC," dodáva Igor.
Štrnásť zákrut na 4,68 km dlhej trati a dlhé rovinky v Zaluži vystrieda už o mesiac obľúbený kopec pri Jahodnej. Igorov cieľ je jasný: v prvom rade treba pretekať pre radosť a pre ľudí. Odkiaľ sa tie tisíce divákov vzali na poľskom kopci, prekvapilo aj samotných pretekárov. Ak všetko pôjde, ako má, posadí sa Igor do špeciálu s výkonom takmer 600 konských síl a hmotnosťou 1000 kg už v Košiciach. Okrem dobrého výsledku je tu ešte jeden rekord, ktorý by rád vylepšil: „S pocitom dobre odvedenej práce sme sa z Poľska vybrali domov a užili si zaslúžený odpočinok. S autom som bol veľmi spokojný, aj napriek malým problémom. Jazdíme už ôsmu sezónu po sebe a nevymeškali sme žiadne preteky do vrchu. Z toho máme dokonca 100 % úspešnosť v tom, že sme vždy došli do cieľa."
Keďže pretekania nie je nikdy dosť, na programe je už budúci víkend (31. mája až 2. júna) XIV. Rally Tríbeč pri Topoľčanoch. Tam nebude chýbať ani „áno, pane" spolujazdec Vlado Bánoci. O ich spomienkach na najväčšiu nehodu v kariére, spojenú s Tríbečom, sa dočítate už čoskoro.
Martin Trenkler/RPM