Autosportfoto

Igor Drotár a čarovný Tríbeč

Igor Drotár/Vlado Bánoci sú jedinou posádkou, ktorá z doterajších trinástich Rally Tríbeč zažila ešte pôvodnú súťaž z čias ČSSR. Napriek tomu nastúpia tento víkend do boja s mladšími jazdcami v plnom nasadení. 

Obľúbená Škoda Fabia WRC s logom Liqui Moly poteší v Drotárovych rukách divákov svojími odvážnymi prejazdmi. „Na túto súťaž sa teším mimoriadne, lebo sme ju absolvovali už asi pred 30 rokmi," spomína prešovský pretekár. „Vždy sa tu rád vraciam a mám na súťaž veľa pekných spomienok. Nová éra priniesla veľmi náročné a pekné rýchlostné skúšky. Sú zamerané na veľmi dobrých jazdcov a zohratých spolujazdcov. Mestečko Topoľčany je naozaj pekné, ľudia aj divácka kulisa na mestskom okruhu vždy veľmi potešia," hovorí Igor. Čo od tejto tretej rely sezóny očakáva? „Pripravíme sa ako vždy čo najlepšie, aby sme dosiahli dobrý výsledok. Zatiaľ sme priebežne piati a dúfam, že sa posunieme aj vyššie."

Diváci na XIV. Rally Tríbeč sa naozaj môžu tešiť na skvelé trate, ktoré budú pre posádky poriadnou výzvou. Prakticky každý z nich tu už pretekal a preto bude zaujímavé, kto zo svojich strojov a rúk vydoluje najlepšie možné výsledky. Hovorí Igor Drotár: „Sú to technicky veľmi náročné trate. Napríklad Skýcov je rýchla skúška so zvláštnym rytmom - širokú cestu strieda úzky asfalt a vyžaduje si stopercentnú zohranosť jazdca so spolujazdcom. Nemôžete byť pomalí na širokých úsekoch, ani príliš rýchli na tých úzkych a kľukatých. Trati pod Jankovým Vŕškom by sa malo správne vykať... Je tam úplne všetko - širšie asfalty s rýchlymi zákrutami, úzke lesné cestičky, ktoré prejdú do zákrut známych ako Jankov Vŕšok. Ten má tiež svoje úskalia a jazdí sa tam aj opačným smerom. Čaká nás pekná súťaž," zhodnotil Igor tríbečskú rely a na záver dodáva: „Ja sa teším, že môžem pretekať, a k tomu aj proti mladým chalanom. Preto je môj večne pozitívny pohľad na súťaženie opodstatnený."

40. rokov Igora Drotára: Najväčšia havária

Napriek dlhému odmlčaniu si Rally Tríbeč v roku 2011 našla cestu späť do slovenského rely kalendára. V časoch, keď Karel Gott ešte nepotreboval playback a Miloš Jakeš budoval šťastné, socialistické Československo, zbierali Drotárovci trofeje v národných šampionátoch. Igor nikdy nepatril medzi „búračov" a spomína si len na tri väčšie nehody. Jedna z nich sa spája s Barum-Tríbeč Rally. Rozpráva Igor Drotár: „Barum spojený s Tríbečom - to boli dva súťažné dni v Čechách a jeden na Slovensku. Išli sme poslednú rýchlostnú skúšku a v hodnotení sme boli na druhom mieste. Niekedy o pol piatej ráno sme však ťažko havarovali. Bolo to v rýchlom úseku na stráni, s kľukatou, šotolinovou cestou. Pravú rýchlu striedala ľavá a to sa opakovalo. Vlado mi diktoval: pravá jedna, ľavá jedna, pravá jedna, ľavá jedna a zrazu prásk! Na konci bola pravá sedem, čiže ostrá zákruta. Zapichli sme sa čelne do svahu, pár krát sa obrátili a skončili na streche, uprostred cesty. Vlado kričí: štartuj, ideme ďalej! Odpovedám mu, že nemám volant! On na to - nevadí, štartuj, ideme ďalej! Hovorím - haló, však nemám ani rýchlostnú skriňu! Pozrel som sa a motor doslova vtlačilo medzi nás. K tomu všetkému zrazu dym, mysleli sme si, že horíme. Lenže to len Vlada pálila záha a rozbila sa mu nádobka so sódou bikarbónou... Napokon sme z auta nejako vyšli a okolo nás bolo množstvo ľudí. Pýtame sa - ako ste sa sem dostali? Vraj vedeli, že havarujeme. Každé auto totiž išlo na plný plyn, avšak ku koncu podraďovali do tej pomalej zákruty. Nás počuli, ako ideme „plný knedlík," za ktorým mohlo nasledovať už len „bum"... Obaja sme mali zlomené kľúčne kosti, všetky rebrá a Vladovi praskol žalúdok. Do cieľa súťaže nám chýbalo 3,5 km."

Skúsenosti tejto dvojice sú materiálom na veľmi hrubú knihu. My vám prinesieme ďalšie Igorove spomienky už čoskoro.

Martin Trenkler/RPM