Autosportfoto

Honda píše históriu 800 víťazstiev na motocyklových Veľkých cenách

Na Veľkej cene Teruel v roku 2020, ktorá sa konala 22. októbra, sa spoločnosť Honda stala prvým výrobcom motocyklov, ktorý dosiahol historický míľnik 800 víťazstiev na Veľkých cenách vďaka fantastickému víťazstvu Jaumeho Masiu v kategórii Moto3 (Leopard Racing Honda NSF250RW).

Tento úspech je výsledkom neúnavného úsilia spoločnosti Honda maximalizovať výkon a ašpirovať na dokonalosť – tej istej hnacej sily, ktorá priviedla túto tokijskú spoločnosť k pretekom Majstrovstiev sveta pred viac ako polstoročím.

Jazdci z celého sveta zaznamenávajú so strojmi Honda úspechy vo všetkých kategóriách seriálu Veľkých cien, od najnižšej kubatúry 50 cm³ v 60. rokoch až po dnešné preteky motocyklov MotoGP so zdvihovým objemom 1000 cm³. Počas týchto šiestich desaťročí súbojov o tituly na Veľkých cenách získali jazdci Hondy viac ako 60 majstrovských titulov a značka Honda dominovala viac ako 70-krát na Svetovom pohári konštruktérov.

Ďalší cieľ spoločnosti Honda je jasný: 900 víťazstiev na Veľkých cenách pretekov motocyklov a potom jubilejných 1000!

 

Soichirov sen

Soichiro Honda založil spoločnosť Honda Motor Company v septembri 1948. Tento, vtedy 41-ročný muž, miloval motory a kolesá od útleho detstva. Od svojich 16 rokov pracoval ako mechanik a technik, a už v tom čase si začal vytvárať know-how, ktoré mu neskôr pomohlo vybudovať firmu, ktorá sa stala najväčším svetovým výrobcom motocyklov.

Keďže pán Honda vždy miloval preteky, netrvalo dlho, kým sa prvé motocykle Honda prihlásili do súťaží; napríklad na japonských podujatiach Mount Fuji a Asama Plains, ktoré sa väčšinou jazdili po poľných cestách. Úspechy na domácej pôde čoskoro priviedli pána Hondu k ambicióznym myšlienkam a snom o pretekoch v zahraničí.

„Nepotrebujem víťaziť v Japonsku,“ uviedol. „Chcem víťaziť vo svete. Ak sa stanem jednotkou vo svete, budeme jednotkou aj v Japonsku.“

V marci 1954 pán Honda vydal šokujúce vyhlásenie: jeho spoločnosť sa mala zúčastniť podujatia Isle of Man TT, čo boli v tom čase najprestížnejšie motocyklové preteky na svete.

„V súčasnosti máme vybudovaný systém výroby, v ktorý máme úplnú dôveru a prišiel čas zmerať si sily s konkurenciou,“ napísal. „Preto som sa rozhodol budúci rok súťažiť na pretekoch kategórie TT! Vytýčený cieľ je náročný, ale musíme mu ísť naproti, aby sme si otestovali životaschopnosť japonskej priemyselnej technológie a prezentovali ju svetu. Naším cieľom je šíriť osvetu o japonskom priemysle.

„Týmto by som chcel vysloviť svoj definitívny zámer zúčastniť sa na pretekoch TT a spolu so svojimi kolegami vyhlasujem, že všetky svoje sily a tvorivé schopnosti vložím do tohto boja o víťazstvo.“

Po prieskumnej návšteve ostrova Isle of Man však v skutočnosti trvalo ešte päť rokov, kým sa motocykle Honda reálne zúčastnili podujatia TT. Pri tejto príležitosti Hondu šokoval najmä výkon talianskych a britských strojov. Honda sa následne vrátil do Japonska a spolu so svojimi technikmi sa dal do práce.

V apríli 1958 začala Honda s vývojom modelu RC140 125 cm³ twin – prvého motocykla spoločnosti pripraveného pobiť sa o prvenstvá na Veľkých cenách. Pán Honda vypočítal, že na to, aby boli konkurencieschopní na ostrove Isle of Man, budú potrebovať výkon najmenej 17 PS, a tak si vytýčili cieľ dosiahnuť 20 PS (160 PS na liter). Do októbra sa im cieľ podarilo splniť, a tak už v nasledujúcom ročníku mohla Honda súťažiť v triede Ultra-Lightweight TT.

Model RC142, do ktorého Honda vkladal nádeje na prvých pretekoch Majstrovstiev sveta, mal ešte vyspelejší dizajn, so štyrmi ventilmi na valec, a Hondu katapultoval k sérii mnohých fantastických úspechov na svetovej scéne.

Je síce pravda, že model RC142 nebol dosť rýchly na to, aby bojoval o víťazstvo pri premiére Hondy na pretekoch svetovej úrovne, motocykel však bol dostatočne výkonný na to, aby si hneď na prvý pokus v sérii Majstrovstiev sveta odniesol cenné body.

Naomi Taniguchi dokončil preteky na šiestom mieste a uchmatol si posledný bodík pred tromi tímovými kolegami. Giichi Suzuki bol siedmy, Teisuke Tanaka ôsmy a Junzo Suzuki jedenásty. Tento pôsobivý tímový výsledok priniesol spoločnosti Honda Tímovú cenu v kategórii Ultra-Lightweight TT.

Po pretekoch vedúci tímu Honda Kiyoshi Kawashima (neskorší prezident spoločnosti Honda Motor Co., Ltd.) telefonoval pánovi Hondovi do Tokia. „Blahoželám, dobrá práca!“ povedal mu šéf.

Svetová nadvláda

Honda si z prvých pretekov proti špičkovým protivníkom odniesla cenné poznatky – predovšetkým to, že ju čaká ešte veľa práce, ak sa má splniť sen Soichira Hondu o prvenstvách na svetovej scéne.

Azda najdôležitejšie však je, že sa Honde podarilo nájsť správny spôsob, ako napredovať. Bola to kombinácia štyroch ventilov na valec, násobenie valcov a krátke zdvihy, ktoré sa v nasledujúcich desaťročiach stali vzorom pre vysoko výkonné motory po celom svete. Hoci Honda ešte iba stála na štartovacej čiare, už iným ukazovala cestu.

V roku 1960 sa Honda vrátila do Európy na svoju prvú kompletnú sériu pretekov Majstrovstiev sveta s modelom RC143 s objemom 125 cm³ a štvorvalcovým modelom RC162. Bolo to v čase, keď kubatúre 250 cm³ dominovali modely twin a single.

Násobenie valcov umožňovalo dosiahnuť kratší zdvih, ktorý poskytoval vyššie otáčky. Štyri ventily na valec redukovali problémy s ventilovým rozvodom pri vysokých otáčkach a optimalizovali prúdenie vzduchu. Umožnili tiež použiť centralizovanú žeraviacu sviečku pre dokonalejšie spaľovanie. Honde sa podarilo namiešať magickú formulku.

V júli 1960 sa Teisuke Tanaka zapísal do histórie tým, že prvýkrát vystúpil na pódium pretekov Majstrovstiev sveta po zisku výborného tretieho miesta na Veľkej cene Západného Nemecka na okruhu Solitude.

Nasledujúca sezóna bola pre spoločnosť Honda prelomovým rokom. V apríli 1961 vyhral Austrálčan Tom Phillis pre spoločnosť prvú Veľkú cenu, keď priviedol svoj motocykel RC144 k víťazstvu v kubatúre do 125 cm³ na Veľkej cene Španielska v Barcelone. O tri týždne neskôr dosiahol Kunimitsu Takahashi na motocykli RC162 v nemeckom Hockenheime prvý úspech spoločnosti na Veľkej cene v kubatúre do 250 cm³. Zároveň sa Takahashi stal prvým Japoncom, ktorý vyhral Veľkú cenu. Keď odletel domov, na letisku Haneda ho privítal pán Honda a viceprezident Hondy Takeo Fujisawa.

O mesiac neskôr získal Mike Hailwood v sedle modelu RC162 prvý titul Hondy v kategórii TT. Prvých päť miest si komplet prisvojili jazdci Hondy: Hailwood, Phillis, Jim Redman, Kunimitsu Takahashi a Naomi Taniguchi.

Do konca roku 1961 – druhej sezóny v seriáli pretekov Veľkých cien spoločnosti Honda – značka získala individuálny titul aj Pohár konštruktérov v kubatúrach 125 cm³ a 250 cm³. Fenomenálny úspech.

A to bol iba začiatok. Honda si v 60. rokoch v seriáli Veľkých cien vypracovala dominantné postavenie a podarilo sa jej získať 34 svetových titulov a 138 víťazstiev na Veľkých cenách, čo bolo nepomerne viac ako ktorýkoľvek konkurenčný výrobca.

Počas tohto obdobia technologická vyspelosť značky Honda opisovala strmo rastovú krivku. Keď konkurenti zareagovali, Honda sa posunula ešte o stupienok vyššie a darilo sa jej produkovať stroje, ktoré sa ešte aj dnes považujú za technologické legendy.

Spoločnosť Honda zaznamenala najväčší úspech v roku 1966, keď jej stroje zvíťazili v Pohári konštruktérov v kubatúrach 50, 125, 250, 350 a 500 cm³, čo bol svetový unikát.

Stroje používané v priebehu roku 1966 predstavovali vrchol výkonu na liter v akomkoľvek motoristickom športe: dvojvalec RC116 50, päťvalec RC149 125, šesťvalce RC166 a RC173 250 a 350 a RC181 500.

Model RC149 dosahoval výkon neuveriteľných 270 koní na liter pri 20500 ot./min., ktorý bol na vozovku prenášaný osemstupňovou prevodovkou. Súčasné najrýchlejšie motocykle triedy MotoGP, o viac ako pol storočia neskôr, dosahujú výkon okolo 290 koní na liter.

Najslávnejší zo všetkých bol model 250 six, ktorý sa preslávil úžasným zvukom výfuku a dvomi po sebe nasledujúcimi titulmi majstra sveta, ktoré s ním dosiahol Hailwood.

V roku 1966 Honda prvýkrát vstúpila do premiérovej triedy 500 cm³. Hoci Redman na prvých pretekoch priviedol na Veľkej cene Západného Nemecka k víťazstvu rýchly, no ťažko zvládnuteľný model RC181, na belgickom okruhu sa zranil; čo stálo Hondu svetový titul.

V nasledujúcom roku s motocyklom jazdil Hailwood, ktorému titul unikol len o pol bodu. Soichiro Honda si tak na splnenie sna o individuálnom prvenstve v prémiovej triede Majstrovstiev sveta ešte musel chvíľu počkať.

Veľký návrat

Spoločnosť Honda odstúpila zo Svetového šampionátu na konci sezóny 1967, aby sa zamerala na vývoj cestných strojov vrátane kľúčového superbiku CB750 a nového projektu monopostu Formuly 1.

Honda sa v roku 1976 vrátila k medzinárodným pretekom cestných motocyklov na európskom preteku FIM Coupe d’Endurance a súťažila s modelmi RCB1000 a RS1000 skonštruovanými na báze modelu CB750. Honda získala päť titulov po sebe, od roku 1976 do roku 1980.

V roku 1979 sa Honda vrátila do súťaže Svetového šampionátu s ďalším fantastickým strojom, ktorý sa stal tiež legendou, hoci nikdy nevyhral žiaden pretek. Honda vsadila na štvortaktný motor, hoci v tom čase na pretekoch GP dominovali dvojtakty. Aby dokázala prekonať dvojtaktné motory, musela skonštruovať svoj najradikálnejší stroj: NR500.

Model NR bol technickým zázrakom – štvorventilový motor s oválnymi piestami, ôsmimi ventilmi, dvoma spojovacími ramenami a dvoma zapaľovacími sviečkami na valec, s viac než 20 000 ot./min. V podstate to bolo niečo ako V8, s ôsmimi valcami zlúčenými do štyroch, čo predstavovalo povolené maximum.

Podvozok nebol o nič menej radikálny, s hliníkovým monokokovým rámom, 16-palcovými pneumatikami, koaxiálne montovaným hnacím reťazovým kolesom, kompozitnými kolesami Com-Star a kufrovými chladičmi.

NR je skratka pre New Racer a Honda do projektu zapojila svojich najmladších a najšikovnejších technikov. Aj napriek mnohým technickým nápadom, ktoré neskôr spoločnosti pomohli v oblasti výskumu a vývoja, sa však modelu NR nepodarilo prekonať dvojtakty.

A tak v roku 1982 Honda uviedla na trh svoj prvý dvojtaktný motocykel pre seriál Majstrovstiev sveta – model NS500. Hoci sa tento trojvalcový stroj s indukciou s jazýčkovými ventilmi líšil od dominantných štvorvalcov s indukciou s kotúčovými ventilmi, od prvého okamihu, keď sa objavil na trati, bol potenciálnym víťazom. V roku 1983 Freddie Spencer jazdiaci na modeli NS k nevýslovnej radosti Soichira Hondu priviedol značku k prvému svetovému šampionátu v kubatúre 500 cm³. Pán Honda bol taký šťastný, že Spencera dokonca pozval na obed vo svojom tokijskom príbytku.

V nasledujúcom roku predstavila Honda najúspešnejší stroj tejto prémiovej triedy všetkých čias: NSR500. Počas nasledujúcich pätnástich rokov ďalšie a ďalšie obmeny štvorventilových dvojtaktov získali prvenstvo na viac ako 130 Veľkých cenách a 21 individuálnych Svetových šampionátov a Pohárov konštruktérov. Medzi majstrov sveta na modeli NSR500 patria Spencer, Wayne Gardner, Eddie Lawson, Mick Doohan, Alex Criville a Valentino Rossi.

Vývoj modelu NSR od spoločnosti Honda od roku 1984 do roku 2001 vypovedá príbeh o technickom pokroku strojov pretekajúcich v seriáli Majstrovstiev sveta počas tejto kľúčovej éry. Od polovice 80. rokov sa úroveň výkonu dramaticky zvýšila, čo prinútilo dizajnérov podvozkov hľadať nové spôsoby, ako všetku túto energiu preniesť na podklad.

V tomto období dizajnéri podvozkov spoločnosti Honda získali mnoho poznatkov o dizajne rámu a otočného ramena – geometrii, tuhosti, vyvážení motocykla – ktoré bolo následne možné preniesť na cestné stroje.

Prvý model NSR500 bol stroj vytvorený s radikálnou koncepciou, ktorého palivová nádrž bola umiestnená pod motorom, čím znižovala ťažisko. V praxi sa to však neosvedčilo, a tak mal model NSR500 z roku 1985 už tradičnejšiu konfiguráciu. Tento motocykel priniesol Spencerovi titul majstra sveta v tomto ročníku. Spencer zároveň jazdil s novým modelom NSR250, s ktorým sa dopracoval až k titulu aj v kubatúre do 250 cm³. Double v triedach 500 a 250 nikdy nedosiahol žiadny iný jazdec ani výrobca.

Modely NSR250 a RS250RW dosiahli aj množstvo ďalších úspechov a získali viac ako 160 víťazstiev na Veľkých cenách, 11 individuálnych titulov Majstra sveta do 250 cm³ a 14 Pohárov konštruktérov do 250 cm³. Medzi šampiónov na Honde NSR250/RS250RW patria Spencer, Sito Pons, Luca Cadalora, Daijiro Kato, Dani Pedrosa a Hiroshi Aoyama, ktorý v roku 2009 vyhral posledný titul v kubatúre do 250 cm³

V roku 1987 sa Honda po 21 rokoch vrátila k triede 125 cm³. Týmto strojom bol jednovalcový dvojtakt RS12R, ktorý sa stal jedným z najvýznamnejších motocyklov seriálu Veľkých cien všetkých čias, pretože pomohol tisíckam jazdcov na celom svete presadiť sa v pretekárskom kolotoči na všetkých úrovniach – od Veľkých cien až po súťaže na klubovej úrovni. RS125R vyhral viac ako 130 Veľkých cien a priviedol mnohých skvelých jazdcov k úspechu v triede 125 cm³, vrátane Lorisa Capirossiho, Haruchika Aokiho a Pedrosu.

V roku 1989 model RS125R pomohol Honde dosiahnuť absolútnu dominanciu v seriáli Veľkých cien prvýkrát od roku 1966 a značke sa podarilo získať Pohár konštruktérov v kubatúrach do 125 cm³, 250 cm³ aj 500 cm³.

V roku 1992 dosiahla Honda ďalší míľnik s novým konceptom motora NSR500. Takzvaný motor „veľkého tresku“ používal prepracovanú aktivačnú konfiguráciu na prenos výkonu spôsobom, ktorý je prívetivejší k jazdcom. Tento stroj priviedol Doohana k historickým piatim po sebe nasledujúcim titulom Majstra sveta v kubatúre do 500 cm³ od roku 1994 do roku 1998 a pomohol Rossimu ovládnuť Svetový šampionát v triede do 500 cm³ v roku 2001.

Éra MotoGP

V 70. a 80. rokoch minulého storočia neustále sa sprísňujúce globálne emisné normy spôsobili, že dvojtaktné motory viac prestali byť spôsobilé na prevádzku, čo nakoniec viedlo k tomu, že prestalo mať zmysel pokračovať vo vývoji dvojtaktných motorov. V roku 2002 seriál Veľkých cien prešiel na štvortakty, pričom štvortakty so zdvihovým objemom 990 cm³ nahradili dvojtakty s kubatúrou 500 cm³.

Prvým strojom spoločnosti Honda pre túto novú éru bol RC211V, vynikajúco koncipovaný päťventilový stroj, ktorý vyhral 29 z prvých 32 pretekov MotoGP, ako aj majstrovstvá sveta jazdcov a konštruktérov v rokoch 2002 a 2003.

Model RC211V bol geniálnym dielom a na základe poznatkov získaných zo strojov NSR500 a Honda RC45 World Superbike sa podarilo vytvoriť motocykel, ktorý podával vynikajúci výkon a zároveň bol prívetivý k jazdcom.

Kompaktná konštrukcia 75,5-stupňového päťventilového motora, s tromi valcami v prednej časti a dvoma vzadu, umožňovala realizovať konštrukciu podvozku s koncentráciou hmotnosti, ktorý dodával jazdcom skutočnú istotu pri agresívnych prejazdoch zákrut.

Táto revolučná koncepcia umožnila mnohým jazdcom vyťažiť z modelu RC211V maximum: Prvenstvá na pretekoch na tomto motocykli získali Alex Barros, Max Biaggi, Toni Elias, Sete Gibernau, Nicky Hayden, Marco Melandri, Dani Pedrosa, Valentino Rossi, Makoto Tamada a Tohru Ukawa. V roku 2006 získal Hayden tretí individuálny titul majstra sveta na motocykli RC211V. Zároveň si tento motocykel Hondy odniesol štvrtú korunu v Pohári konštruktérov v triede MotoGP za ostatných päť rokov.

Pre rok 2007 sa kapacita motora v triede MotoGP znížila z 990 cm³ na 800 cm³. Honda opäť postavila úplne nový stroj, ktorý dokonale zúročil know-how získané počas prvých piatich sezón MotoGP. Model RC212V používal zúžený štvorventilový motor s až 18 000 otáčkami za minútu a vyžadoval pružiny pneumatických ventilov pre lepšie ovládanie ventilov pri vysokých otáčkach. Strmšia krivka výkonu modelu 800s si tiež vyžadovala dokonalejšie elektronické ovládacie prvky pre jazdcov, čo predstavuje najväčší technologický pokrok počas éry 800 cm³.

Model RC212V na rozdiel od modelu RC211V nežal úspechy okamžite. Motor si žiadal veľké množstvo úsilia od technikov HRC, ktorí pri práci na motore, podvozku a elektronike načerpali množstvo cenných poznatkov. V roku 2011 priviedol Casey Stoner model RC212V k titulu Majstra sveta v triede MotoGP. Jeho kolegovia, tiež pretekajúci na modeli RC212V, Andrea Dovizioso a Dani Pedrosa, skončili celkovo na treťom a štvrtom mieste, vďaka čomu získala značka Honda ďalšie prvenstvo v Pohári konštruktérov triedy MotoGP.

V roku 2012 sa pravidlá motorov v triede MotoGP opäť zmenili a objem motora stúpol na 1000 cm³. Nový model RC213V bol tiež štvorventilový, ale so širším 90-stupňovým véčkom pre optimálne primárne vyváženie. Tento motocykel sa stal okamžitým kandidátom na majstrovský titul. Nádeje Caseyho Stonera pre rok 2012 však zmarila zmena špecifikácie predných pneumatík v polovici sezóny.

Talentovaný nováčik Marc Marquez sa objavil na scéne v roku 2013, aby okamžite získal titul na prvý pokus. Svojou agresívnou technikou jazdy dokázal dotlačiť motocykel RC213V na úplnú hranicu svojich možností. Tento nový stroj otvoril Honde novú zlatú éru. Mladý Španiel získal titul na šiestich majstrovstvách sveta jazdcov MotoGP v rokoch 2013 až 2019, zatiaľ čo si značka Honda v rokoch 2012 až 2019 odniesla sedem Pohárov konštruktérov v kategórii MotoGP. Ostatný titul v Pohári konštruktérov bol pre Hondu už 25. v poradí v tejto prémiovej triede, čo predstavuje ďalší historický míľnik.

V tomto období Brit Cal Crutchlow a Jack Miller dokázali zvíťaziť na pretekoch MotoGP aj na motocykloch RC213V.

Stredné triedy seriálu Majstrovstiev sveta tiež prešli na štvortaktný pohon – z kategórie do 250 cm³ sa v roku 2010 stala trieda Moto2 a z kategórie do 125 cm³ sa v roku 2012 stala trieda Moto3.

Spoločnosť Honda skonštruovala úplne nový stroj pre triedu Moto3 – prvý štvortaktný motocykel pre seriál Veľkých cien s objemom 250 cm³ od šesťvalcového modelu RC166 zo 60. rokov. NSF250RW bol jednovalcový stroj navrhnutý podľa technických predpisov, ktorých cieľom bolo vytvoriť pretekársku triedu s nižšou úrovňou nákladov.

Vďaka inteligentnej a kompaktnej konštrukcii modelu NSF250RW s valcom smerujúcim dozadu sa z tohto motocykla stal konzistentne najúspešnejší stroj v triede Moto3 s takmer 100 dosiahnutými víťazstvami. Honda tiež získala štyri z posledných piatich Pohárov konštruktérov v tejto kategórii.

 

Najdôležitejšie historické míľniky:

 

1. víťazstvo Hondy na Veľkej cene

Tom Phillis, 1961 GP Španielska do 125 cm³, Honda RC143

 

100. víťazstvo spoločnosti Honda na Veľkej cene

Luigi Taveri, 1966 Holandsko do 50 cm³ TT, Honda RC116

 

200. víťazstvo spoločnosti Honda na Veľkej cene

Jimmy Filice, 1988 USA do 250 cm³, Honda NSR250

 

300. víťazstvo spoločnosti Honda na Veľkej cene

Alex Criville, 1992 Holandsko do 500 cm³ TT, Honda NSR500

 

400. víťazstvo spoločnosti Honda na Veľkej cene

Haruchika Aoki, 1996, GP Brazílie do 125 cm³, Honda RS125R

 

500. víťazstvo Hondy na Veľkej cene

Valentino Rossi, 2001, GP Japonska do 500 cm³, Honda NSR500

 

600. víťazstvo spoločnosti Honda na Veľkej cene

Dani Pedrosa, GP Austrálie do 250 cm³, 2005, Honda R250RW

 

700. víťazstvo Hondy na Veľkej cene

Marc Marquez, 2015 Indianapolis MotoGP, Honda RC213V

 

800. víťazstvo Veľkej ceny Hondy

Jaume Masia, 2020 Teruel Moto3, Honda NSF250RW

 

* Počet výhier počítaných spoločnosťou Honda na základe záznamov FIM, výhry triedy Moto2 nie sú zahrnuté. Výhry triedy Moto3 v roku 2012 nie sú zahrnuté ako výhry Hondy v súlade s predpismi FIM, pretože registrovaným konštruktérom bola FTR Honda (poháňaná motorom NSF250R).