Autosportfoto

Hainburg závod do vrchu veteránov

Pretek je určený hlavne autám a motorkám vyrobeným v Anglicku.
Záujem majiteľov neanglických veteránov bol však veľký, a preto vypísali
kategóriu pre hostí, kde sa môžu zúčastniť aj iné ako anglické športové veterány,
čím si usporiadatelia ušili na seba poriadny bič. Do tejto kategórie sa prihlásil
aj Ferko Frišták so svojou Žabou-Tudorom, známy tým, že sa mu za posledné
roky neuveriteľne darilo. Na stupňoch víťazov sa Žabka medzi Lotusmi, MG,
Aston Martinmi, alebo Triumphami veselo usmievala a usporiadatelia sa
Zeleného Tudora nevedeli nijako zbaviť. Keď dali tento rok štartovné 50 eur,
hneď bol od Frištáka pokoj!



Štartovné je pre Slovákov vysoké. Za 50 eur sme v podstate nič nedostali,
ani studené párky na raňajky, ani guláš na obed a ani diplom. Mohli sme sa len
na uzatvorenej trati dvoma jazdami vyblázniť pri jazde proti časomiere. Medzi
automobilmi sme mali jediného zástupcu Štefana Vaška, ktorému som požičal
Triumph Spitfaier s podmienkou, že si zaplatí vysoké štartovné.



Ja som sa
posadil po prvýkrát na sedadlo navigátora a túto voľbu som hneď po prejazde
prvých zákrut oľutoval. Štefan šiel ako z reťaze odtrhnutý! V cieli tréningovej
jazdy sa môj žalúdok ešte pekne dlho spamätával, kolesá sa šmýkali a ja som
vedľa Štefana lietal ako kus špinavej handry. A to som mu mal ešte diktovať čas
prejazdov. Konečne som pochopil, aké to majú spolujazdci ťažké. Nuž čo, Štefan
si zaplatil štartovné, volant je jeho a ja som trpel. Obed som vynechal, žalúdok
sa upokojil, ale môj výsledok nestál za veľa. Skončili sme s rozdielom 1 sekundy
a za všetko zlé môže samozrejme iba spolujazdec.



Na počudovanie sa medzi motorkami objavili aj traja králi Achsovci, ktorí so
svojimi slabými motorkami mali úspech, keď sa na kopec vôbec vyškriabali.
Ozdobou štartovného poľa bolo Porsche 917. Slávne, novozrenovované,
alebo skôr novopostavené auto, ktoré si zahralo aj vo fi lme Le Mansch.



Porsche 917 na trati pekne brnelo, ale naproti tomu ľahké Lotusy len jačali
vytočenými motormi a kvíliacimi pneumatikami. Skrátka, starí pretekári si
prišli na svoje.
Štartovalo sa pekne podľa značiek. Najprv najstaršie od jednej značky
a nakoniec najmladšie. Na trati sa dalo sledovať, ako sa postupne vyvíjali
jednotlivé modely. Napríklad pri Triumphoch štartovali prvé TR 3, potom
TR 4, TR 250, Spitfaery a nakoniec TR 6. Výborný nápad ako spestriť
sledovanie ostrých prejazdov na trati.



Atmosféra na preteku bola výborná, slnko svietilo, strechy sme mali stiahnuté,
trať bola suchá a čistá, nikto nehavaroval a po zimnej prestávke sa motory
veteránov nadýchli čerstvého vzduchu.



Pretek skončil šťastne, aj keď Slováci nič nevyhrali, chýbal tam Dopller
a Frišták.
Už teraz sa teším na budúci rok. Oželiem radšej dva dni lyžovačky
v Schladmingu, keďže toľko ako štartovné stojí aj dvojdňová permanentka na
lanovky. Ale už ani za nič nepustím volant z ruky a nebudem spolujazdec!!!