Autosportfoto

Habermann vstupuje do novej sezóny s vlastným tímom

Po 12 rokoch znovu okúsil ako chutí rely a neľutuje. Získal veľa skúseností, poznatkov a vzťahov, ktoré by chcel zúročiť v blízkej budúcnosti. Reč je o popradskom jazdcovi Bedřichovi Habermannovi, ktorý odjazdil tohtoročné majstrovstvá Slovenska v rally so spolujazdcom Róbertom Baranom vo vozidle Mitsubishi Evo IX vo farbách tímu Peva Racing. Bedřich má v pláne zúčastniť sa aj nasledujúceho ročníka seriálu majstrovstiev Slovenska, ale už nie ako pilot, ale ako majiteľ vlastného tímu.

Vaše pocity po prvých pretekoch v sezóne?
Aj keď som 12 rokov nesúťažil, šlo to celkom dobre. To je ako keď idete po 12 rokoch plávať, nezabudnete to, ale tí plavci okolo vás plávajú rýchlejšie. A za tú dobu sa zmenil aj charakter pretekov. Usporiadatelia majú málo peňazí a preto sa robia krátke trate, jazdí sa málo kilometrov v jednej súťaži. To už je šprint a nie rely. S rely pred 15 - 20 rokov to má málo spoločné. Za mojich čias fungovalo nepísané pravidlo, že na prvej rýchlostnej skúške sa nikdy nejazdilo. Teraz sa ide naplno od prvých metrov.

Negatívne ohlasy z radov vás, jazdcov, si vyslúžilo veľké množstvo umelo vytvorených retardérov na tratiach, tatranskú rely nevynímajúc. V čom je podľa vás problém?
Dnes sa rely jazdí v obciach, na cestách II. a III. triedy, ktoré sú veľmi široké a tým aj rýchle. Usporiadatelia nemajú inú možnosť, len postaviť do cesty veľký počet retardérov, aby umelo znížili priemernú rýchlosť vozidla, ktorá má predpisom presne stanovenú hranicu. Cesty medzi obcami boli kedysi úzke, ale cestári ich pri opravách rozšíria a tým sú širšie a rýchlejšie. Skúsili sme to na jednej rýchlostnej skúške na Rallye Tatry. Vyhádzali sme všetky retardéry postavené z pneumatík a vyšla mám priemerná rýchlosť 170 km/h. Povolená maximálna rýchlosť je 120 km/h.

Aj vy ste boli mladý začínajúci jazdec. Ako ste vy, skúsený harcovník, vnímali mladých jazdcov?
V Topoľčanoch sme šli veľmi rýchlo, ale i tak to bolo málo na mladých. Viem ako „bolí traumatológia". Ísť v lese medzi stromami dvesto nie je pre mňa. Či niekoho porazím, alebo prehrám o 10 sekúnd, za to nestojí. Nikto mi za to nedá „metál", ani peniaze, ani ma nebude inak oslovovať. Vyskúšal som si, kde sa môžem po 12 rokoch zaradiť a zistil som, že oproti mladým mám jednu „nevýhodu". Zodpovednosť. Keď som mal 25 rokov, ani ja som neriešil, že za horizontom je ostrá zákruta a môžem skončiť na strome. V neskoršom veku má človek obrovskú zodpovednosť za svoju rodinu, za ľudí vo firme, riešia sa praktické veci v živote a na to je treba predovšetkým zdravie.

Ako ste boli spokojní s vozidlami, ktoré ste mali zapožičané?
Vozidlá boli poruchové, určite sa nájdu aj ľudia, ktorí mi nedajú za pravdu, ale s týmito vozidlami, ktoré som mal prenajaté, som nebol na 100 % spokojný. Zastávam názor, že servisovanie vozidla po pretekoch nebolo na korektnej úrovni. Ak by som zhodnotil prácu prenajímateľa, mám zmiešané pocity. Tie poruchy, ktoré sa stali, neboli spôsobené mojou vinou, ale myslím si, že údržba vozidla nebola na patričnej úrovni. V Topoľčanoch nám odišla spojka a v Košiciach diferenciál a prevodovka. Keď nám do Košíc doviezli vozidlo na testovanie, tak po 100 metroch odpadol výfuk. A podľa mňa to nie je znak, že auto je pripravené na preteky.

Ako reagoval na poruchovosť vozidiel šéf tímu Peva racing pán Mozner? Chystá sa aj v ďalšom ročníku používať tieto vozidlá?
Neviem, či sa pán Mózner už dohodol, alebo má v pláne pokračovať v spolupráci s tou istou firmou, ale ja mám vo veci jasno. Do budúceho ročníka, by sme chceli vstúpiť s našim vlastným tímom Habermann racing.

S akým vozidlom chcete jazdiť majstrovstvá a kto bude pilotom a co-pilotom?
Mám v pláne vybrať si perspektívneho mladého jazdca, ktorý by s malým finančným príspevkom jazdil za náš tím. Myslím si, že mi to bude prinášať tú istú radosť, ako keby som v tom aute sedel ja. Chceli by sme kúpiť Mitsubishi Evo IX a s tým by sme chceli začať. Na slovenské pomery je to finančne zvládnuteľná čiastka. Približne ide o čiastku približne 50 tis. eur. Toľko je treba vložiť do auta, aby bolo kompletne pripravené na sezónu. Mám vybratých dvoch kandidátov. Obaja sú veľmi talentovaní. S dobre pripraveným autom, by mal jeden či druhý dosiahnuť pekné výsledky. Verím, že sa nám podarí zabezpečiť toľko financií, aby sme v kľude mohli odjazdiť celý slovenský šampionát.

Ktoré z pretekov uplynulej sezóny boli podľa vás najatraktívnejšie pre jazdcov a divákov a ktoré najlepšie zorganizované?
Pre jazdcov Prešov a Košice. Som Popradčan, mal by som povedať, že Rallye Tatry, ale tie dve rýchlostné skúšky okrem mestského okruhu, ktorý bol fakt pripravený na špičkovej úrovni, neboli vhodné na rely. RS Uloža bola veľmi rýchla a vo vojenskom priestore sa šlo 5 kilometrov po „zlomenej" ceste a potom dole kopcom šprint medzi retardérmi. Asi to nebolo možné inak zorganizovať, neviem či z finančných alebo časových dôvodov. V Prešove a v Košiciach sú rýchlostky historicky dané a majú na výber toľko lesných ciest, že by tam mohli organizovať aj majstrovstvá sveta.

Ako vidíte budúcnosť organizovania rely súťaží na Slovensku čo sa týka finančného zabezpečenia?
Ak chcú organizátori, aby ich preteky skončili pozitívne, s vysokým ohodnotením, treba to brať maximálne profesionálne. Samozrejme, že na slovenské pomery teraz budem hovoriť skoro ako o rozprávke, ale podľa mňa by sa mal vytvoriť silný tím, ktorý by sa mal dennodenne zaoberať prípravou súťaže. Malo by v ňom byť niekoľko skutočných profesionálov, združených v jednej firme, ktorí by nerobili nič iné, iba sa venovali príprave pretekov. Ak sa to bude robiť na takej úrovni, že raz za čas sa stretneme, povieme si čo nové, tak to potom aj tak dopadne, že mesiac pred súťažou nebudeme vedieť, či sa preteky uskutočnia alebo nie. Bez peňazí dnes už neurobíte nič. Ani traťový komisár za bagetu nepôjde dva dni pracovať na trati. Už skončili časy, že vám z ministerstva alebo z mesta pošlú peniaze. Buď si preteky zorganizujete ako firma, že sa na nich uživíte, alebo to nerobte, lebo to skončí zle.

Habermann racing, Slavomír Petrus