Autosportfoto

Emócie z LadaLandu!

Odkedy sme začali stavať Chuckiho (náš VAZ 2103), vraveli nám “choďte do Maďarska, tam to s Ladami vedia”. Konečne sme sa spolu s Jirkom Kalábkom odvážili vstúpiť na pôdu Žigulíkov a prvý septembrový víkend sme sa zúčastnili II. WHB Győr Rally. A že ich tam bolo - 25 áut s logom LADA na štartovej listine.

Tieto preteky boli pre nás veľkou skúsenosťou na trati aj v depe. Práve mieste RZty boli jedným z dôvodov na účasť. Ponúkli totiž nielen krásne asfaltové časti, ale aj dlhé kilometre neupravovaných ciest. Ich povrch veľmi pripomínal podmienky na šotoline a práve na nej sa snažím získať viac skúseností.

Štartová rampa v centre mesta vyzerala ako svetelná šou a už tam sme spoznali atmosféru, ktorú v Maďarsku tvoria Lada fanúšikovia. Vedeli sme, že sme prišli na správne miesto.

Prvý súťažný deň samozrejme muselo zapršať aby to nebolo také jednoduché. Prvý stage nebol z tých jednoduchších takže na mokrom povrchu som zvolila tempo „rozcvička“. Druhá RZ bola krst ohňom na miestnej šotoline. Istotu v novom prostredí som tak získala až na RZ3, ktorá mi silno pripomínala poľský Rzeszow spred 2 rokov. Okolo krásneho hladkého asfaltu boli po celej dĺžke rozsypané sypké kamienky, ktoré samozrejme jazdci pred nami vyťahali na cestu. Nevedela som, či nebude nejaký flashback v podobe stresu, ale úspešne sme sa prekĺzali na celkovo 12. miesto v rámci historikov. Môžem teda spokojne skonštatovať, že stres sa nekoná????

Najviac som sa tešila na RZ4 Rabáring. Zaujímavé miesto, na ktoré sa ešte určite chcem vrátiť v rámci pretekania. Starý okruh s klopeným oválom, vnútri vyplnený množstvom technických a testovacích sekcií. Organizátor na ňom dokázal namotať 8,6 kilometrovú skúšku spájajúcu rýchlosť, obratnosť na testovacích úsekoch či slalomovej časti, ale aj momenty na zahryznutie zubov. Určite si pozrite on-boardy, stojí to za to. Rýchlosť sme mali dobrú, no práve „klopenka“ sa nám pravdepodobne stala osudnou a motor zaklepal. Odklepali sme sa do servisu a keď sme to chceli vzdať, pretože sme nemali náhradné diely na motor, ktorý sa zadrel dole na kľuke, prišlo to, vďaka čomu sme z Győr Rally odchádzali nadšení. Okolo nás sa zhluklo pár miestnych expertov a presvedčili nás, aby sme rozobrali aspoň spodok motora, že diely zoženú. Tak sa aj stalo. Po pár hodinách roboty sme mali auto UP-čku, pripravené na reštart. Motor síce stále mierne klepal, ale spoločne sme sa zhodli, že to stojí za skúšku.

Týmto chcem chcem poďakovať nielen Jirkovi, ktorý ležal pod autom celý od oleja, ale aj Jožovi Sýkorovi a Zolimu Lovászovi, ktorý nám pomohol s prekladom do maďarčiny. Dohovorím sa vo väčšine krajín Európy, ale tento jazyk som nikdy nezvládla ???? Špeciálna vďaka však patrí tímu TC Racing Engines a to Gábor Galambos, Tamás Borsodi, Tamás Kálmán, Patrik Molnár a ďalším viac než piatim ľudom, ktorí s nami strávili v podstate celú svoju 4-hodinovú pauzu medzi prvým a druhým servisom, zháňali diely a následne nám nastavili motor ako švajčiarske hodinky. Nakoniec len skonštatovali, že toto je „Lada Family“ a popriali nám veľa štastia. Veľakrát sú ľudia z prostredia mimo motoršportu prekvapení, že sa v paddocku bavíme s inými tímami. Málokto však vidí, že si častokrát navzájom pomáhame. Táto Lada rodina nás prekvapila svojím odhodlaním a ochotou a viem, že sme objavili ďalšiu veľkú komunitu bláznov, ktorí žijú len z vône benzínu.

Druhý deň ráno sme sa s malou dušičkou vydali na cestu druhého súťažného dňa spolu s našou 22-minútovou penalizáciou za Super Rally. Dostala som inštrukcie nevytáčať motor do maxima a na prejazde ho naozaj šetriť. Prejazdy mali v ten deň viac než 4 hodiny, ale to problém nebol. Najväčšou výzvou bolo netlačiť na pílu na RZ-te. Motor som sa snažila šetriť a neustále som sa pozerala na otáčkomer, aby som sa držala okolo 5000 otáčok max. Prvá nedeľňajšia RZ-ta bola teda veľmi zúfalá, pretože to boli v podstate 12-kilometrové preteky do vrchu na náročnom rozbitom povrchu. Stále som čakala, či motor nezaklepe. Vydržal. Veľmi som chcela zajazdiť si mestskú rýchlostku, ktorá bola na programe až v polovici nedeľného programu. Dostali sme sa tam. Obrovské množstvo ľudí a pred nami štart na domácej pôde. Chcela som miestnym ukázať, že síce nie som Lada-drifter level expert, ale mestské rýchlostky sú moje. Najhoršie bolo nenechať sa strhnúť a netočiť motor, takže sme stále šli do 5000 otáčok. To bolo priam utrpenie ???? Hladučký asfalt šmýkal takmer ako na vode a test novej značky gúm na prednej náprave žiaľ nepriniesol pozitívny dojem, takže som bojovala s nedotáčavosťou zadnokolky, keďže vzadu sme mali obutú overenú klasiku, ktorá mala lepší grip. So setup sme zabojovali a užívali sme si jazdu pomedzi obrubníky, budovy a dopravné značenie, dobehli inú posádku na kruháčoch a z toľkej eufórie presvedčili Chuckiho aj na pár driftov. Po príjazde do cieľa sme sa len obaja smiali. Aj toto je motoršport.

Na výsledky sa počas rally snažím nepozerať, takže komentár v servise od posádky pred nami „ty si asi City Stage Specialist“ ma prekvapil. Skončili sme totiž na 5-tom mieste celkovo. A to s pridretým motorom a limitom na 5000 otáčkach. Aspoň sme ukázali, že všetko má svoj zmysel. Stále nás čakali dve ďalšie rýchlostky a na prejazde ma ešte aj uštipla osa do ruky. Chucky to však vydržal až do konca a my sme sa dostali na cieľovú rampu II. WHB Győr Rally.

Výsledky z tohto víkendu tým pádom nie sú na zahodenie. V Zóne Strednej Európy (CEZ) sme v kategórii C dostali obligátny pohárik za prvé miesto (z jedného :D). V rámci maďarského šampionátu sme zvíťazili v kategórii C aj v triede C2. Na rampe nás tak prekvapili tri zlaté poháriky.

Organizácia II. WHB Győr Rally bola skvelá. Zásobovali nás studenou vodou snáď pred každou rýchlostkou, čo sme ocenili, keďže nás každý deň boleli hlavy z tepla a nedostatku spánku. To, čo sme si vzali zo servisu studené, bolo na konci prejazdu už teplé (to len ak sa ma ešte niekto spýta, či v závoďáku nemáme klímu). Fanúšikovia boli úplne úžasní – úplné Lada šialenstvo. Na každom semafore, na ceste, na prechode nám dávali palce hore.

Bola to tohtoročná štvrtá rally za podpory GPS monitoringu vozidiel od Commander Services a sezóna nekončí. Maďarskú „šotolinu a cuty“ máme za sebou. Momentálne nás čaká prestavba motoru, aby sme sa mohli zúčastniť ešte rakúskeho podujatia CEZ Historic tento rok. Opäť neznáma pôda a nové skúsenosti. Aktuálne vedieme poradie tohto šampionátu, takže cieľom je si túto pozíciu udržať.

Michaela Dorčíková