Autosportfoto

Emil Horniaček doteraz nikdy nevyhral Rallye Tatry, ale sa o to pokúsi počas letných prázdnin

Prinášame vám rozhovor s jedným z najlepších slovenských spolujazdcov rely súťaží, čerstvým päťdesiatnikom Emilom Horniačekom, ktorý svoje jubileum oslávil počas prvého podujatia aktuálneho ročníka MSR v maďarskom meste Eger (1. - 3. apríla).

Prvý dotyk s automobilovými súťažami prišiel v Spišskej Belej. Kto vás priviedol k motoristickému športu.
V Sp. Belej som mal pneuservis a všetci, ktorí sme sa motali okolo áut, sme sa dobre poznali. K orientačným súťažiam ma priviedol Jaro Línek. Neskôr sa zrodil nápad, že treba kúpiť rely auto, tak sme v roku 1993 v Kežmarku kúpili Škodu 130 L. Prvú súťaž, počas ktorej nám praskol rozdeľovač, sme absolvovali v Žiline. Potom prišlo Rallye Tatry a na rýchlostnej skúške Spišská Teplica - Spišské Bystré sme zohli rameno, ktoré sme v časovom limite nestihli opraviť.

V r. 1993 ste štartovali na dvoch podujatiach, ale obidve skončili neúspešne. Neodradilo vás to a po ročnej prestávke ste štartovali na pretekoch v Krakove. S akým autom a jazdcom ste to skúšali znova?
Bolo to s Pavlom Suranovským na Škode Favorit. Spolu sme odjazdili celú sezónu. K novému autu sme sa dostal po pretekoch na Šumave, kde sme sa boli s Bedřichom Habermannom a Ivanom Hadžiom iba pozerať a nakoniec som vybavil od škodovky Felíciu Kit Car. Bola to vôbec prvá Felícia, ktorá jazdila mimo továrenský tím. A tak sme spolu s Béďom dve sezóny jazdili s „Kitom".

Jazdili ste s množstvom pilotov rely špeciálov. Môžete vyzdvihnúť toho, ktorý bol najlepší?
Nie. S každým to bolo v inom čase a za iných podmienok. S Januszom Kuligom, sme dosiahli veľa úspechov, mali sme špičkový tím a neboli žiadne starosti. V roku 2000 som absolvoval aj poľský „majstrák" a vtedy ma na spoluprácu oslovil Michal Solowow (pozn.: jeden z najbohatších Poliakov), ktorý mi za jazdenie platil. Pre mňa to boli veľké peniaze, ale pre neho to, čo zarobil za niekoľko minút. Sme spolu v kontakte, niekoľkokrát sme sa stretli, ale nie sme takí kamaráti, aby sme chodili spolu na pivo. Michal bol veľmi pracovitý jazdec, jazdil denne, čo mu umožňovali jeho peniaze. Napríklad, dal si auto priviezť na určitú hodinu na tréning, priletel vrtuľníkom a jazdil dve hodiny. Jazdil som aj so Suškom, Turskim, Kuzajom, Trinerom, Riečicom, Gabrišom, Pinelesom, Tomášom Vojtechom a úplne na začiatku so Števom Slodičákom.

Spomenuli ste Popradčana Bedřicha Habermanna. Ako si spomínate na Béďa ako jazdca?
Ako sa hovorí - mladí a blbí. Poviem vám príhodu, dnes už môžem o tom hovoriť. Podmienka z fabriky bola, že auto musí byť poistené a poistili sme vozík. Sfalšovali poistku, len aby sme jazdili. Béďo bol veľmi dobrý jazdec. Škoda nehody, ktorú mal. Mali sme jazdiť za Stylex, ale bol taký dolámaný, že z toho nič nebolo. Potom som mal jazdiť s Bertonem, ale rozhodli sa pre Michala Kočího.

Nasledovala spolupráca s Januszom Kuligom a váš doposiaľ najväčší úspech, titul zónových majstrovstiev Európy. Ako ste sa dostali k Januszovi?
Zavolal som Jarovi Baranovi, ktorý vtedy jazdil s Januszom Kuligom, či by som s Januszom nemohol odjazdiť dve - tri súťaže. Jaro súhlasil a tak som s ním na skúšku odjazdil Gemer a ešte ďalšiu súťaž. Sadli sme si a odvtedy sme pretekali spolu až do Kuligovej smrti v roku 2004. Vtedy na železničnom priecestí nedal prednosť prichádzajúcemu vlaku. Na priecestí neboli spustené závory, ktoré sa vtedy spúšťali ručne.

Najväčší úspech, titul v zóne strednej Európy v roku 1999 s Kuligom na Toyote Celica GT Four ...
Úspech je každá dokončená súťaž. A najväčší úspech ma ešte len čaká. Víťazstvo na Rallye Tatry (smiech).

Najspoľahlivejšie autá?
Moje? Škodovka Kit Car a Toyota WRC. Teraz jazdíme na „N- kovom" Mitsubishi. Auto je fajn, ale v rely aute má všetko búchať, trieskať. Momentálne na slovenských tratiach hrajú prím Fiesty R5 a staré WRC.

V aktuálnom ročníku slovenských majstrovstiev ste sa postavili na štart na Mitsubishi s Petrom Gavlákom. Aké sú vaše plány a ciele v sezóne 2016?
S Petrom by sme chceli odjazdiť celú sezónu, ale to záleží najmä od toho, koľko peňazí manažéri zoženú. Z maďarskej súťaže sme odchádzali veľmi sklamaní, aj keď som tam oslávil päťdesiatku. V prvý deň sme boli vo svojej triede druhí a v druhý súťažný deň sme nedošli do cieľa. Auto nám nefungovalo podľa našich predstáv, ale fanúšikovia boli v Maďarsku perfektní. Prajem každému slovenskému fanúšikovi rely, aby raz zašiel do Maďarska alebo Poľska a zažil atmosféru, ktorá tam sprevádza rely súťaže.

V programe MSR je aj súťaž Rally Hustopeče, na ktorú sa veľa slovenských posádok nechystá. Je to aj váš prípad?
Určite nie. Na Hustopeče sa veľmi tešíme a budeme tam štartovať. Škoda zrušených pretekov v Prešove, žiaľ taká je realita. A verím, že sa predstavíme aj v Poprade na 43. ročníku Rallye Tatry.

Slavomír Petrus
tlačové stredisko