Autosportfoto

Ako som prežil a konečne vyhral Zlínsku Classic Tour

Určite nie som jediný, ktorý sa na tieto preteky teší celý rok, veď nie každému sa podarí zajazdiť si na tratiach slávnej európskej rallye. Tohoročná Barum Rallye bola zaradená ako súčasť prestížneho svetového seriálu Intercontinental Rally Challenge (IRC) s výraznou mediálnou podporou promotéra šampionátu, satelitnej stanice Eurosport. 

Z Nitry vyrazili na štart klasicky dve posádky. Ja, Marián Bazala, na Triumphe TR 3 A a Štefan Vaško na Triumphe Spitfrire 1500.

Pretože moja dcéra Lucia žije momentálne v Zlíne a je o 5 kg ľahšia ako môja dlhoročná navigátorka, manželka Beata, o spolujazdcovi bolo rozhodnuté.

Vaškovi vylepšovala estetický profil, diktovala rozpis, povzbudzovala a nadávala mu manželka Božka. Okrem spomínaných účastníkov sa mi na štart tejto adrenalínovej akcie podarilo zo Slovenska nalákať tiež Žilinského P. Skalu na Porsche 928 a Bratislavčana K. Pavlu na BMW 1800.

Barum Rallye začínala už v piatok nočnou rýchlostnou skúškou –okruhom po uliciach Zlína. Zúčastnili sme sa jej ako diváci. Bolo pôžitkom vidieť európsku jazdeckú špičku preháňať sa na strojoch skupiny S 2000 medzi obrubníkmi vozoviek. Predjazdcom bol Ján Kopecký na absolútnej novinke, Škode S 2000. Najprv naše uši počuli len zavíjanie motora, neskôr prudké brzdenie, potom nám oči oslepili reflektory áut.

Po prejazde zákruty sme obdivovali perfektné preraďovanie rýchlostí nahor. Pastvou pre oči zostali napokon len oranžové rozhorúčené brzdové kotúče a roj iskier od podvozkov. Záver nezabudnuteľného večera korunoval veľkolepý ohňostroj, pri pohľade na ktorý sme si už predstavovali, ako to na druhý deň rozbalíme aj my. 

Usporiadatelia sú známi tým, že pripravia každý rok prekvapenie, ktorým zdvihnú latku náročnosti. Princípom Zlínskej Classic Tour je dosiahnuť čo najmenší časový rozdiel v dvoch prejazdoch RS. V tomto ročníku nahradili slušovickú RS náročnejšou RS Zádveřice v dĺžke 12,8 km.

Už pred štartom sa vynorilo niekoľko potenciálnych víťazov. Na zlato si brúsili okrem mňa zuby Skálovci, Vaškovci aj Matulovci. V štartovnom poli sa to hemžilo zaujímavými veteránmi,

stáli na ňom 2 Ople GT, 2 Triumphy, BMW 1800, Škoda 1100 GT UMVV, Fiat 124 Spider, 850, 500 , X1/9, Saab 99, Ranault 8 a hlavne pekná Renault Alpinka A 110. Do tejto modrej krásavice sa zamiloval Vaško a hneď si ju chcel kúpiť. Keď sa však dozvedel, že táto laminátová krásavica má motor podobný jeho prvému autu, Dacii, z kúpy nebolo nič. 

Prví vyštartovali z rampy jazdci európskej rallye na strojoch ako Fiat Abarth S 2000, Peugeot 307 S 2000, Mitsubishi Evo IX. Po týchto esách sme nasledovali na veteránoch my. Pred nami bolo asi 60 km spojovacích etáp, neskôr dva náročné, 12,8 km dlhé merané prejazdy RS a 60 km späť na cieľovú rampu. Pred štartom sa Skála a Pavlu snažili ladiť BMW systémom hrdinov rozprávky ,,A je to!“,

čo sa im napokon podarilo, auto to radšej vzdalo a naštartovalo. Keďže som skončil v minulom roku druhý, štartoval som hneď za minuloročným víťazom. Usporiadatelia nám tento raz nepredpísali priemernú rýchlosť, a tak sme mohli prevetrať svoje kone pod kapotami. Štartovali sme v minútových intervaloch, minuloročného víťaza som predbehol po prvom kilometri a razom som sa stal rozháňačom divákov na trati. 

Samotná trať bola neporovnateľne náročnejšia ako stará Slušoviská, ktorú sme mali rokmi natrénovanú. Spolujazdkyňa Lucia doposiaľ nezažila v historickom aute takú streľbu a nestačila sa diviť, prečo tie krásne autá tak ničíme po cestách a hlavne necestách.

Na niektorých miestach sme chytili spodok, ale najnáročnejšie a najriskantnejšie bolo to, že sme netušili, čo nás čaká za horizontom. Táto skutočnosť nám spôsobila najväčší šok - asi po piatich km sme vyleteli cez horizont. Lulu zrevala: ,,Kde je cesta?!“ Skočil som na brzdy, prudko zatočil doprava a kríza bola za nami. Mali sme šťastie, ale posádka Novosadových na Renaulte R 8 nie. Prehnala rýchlosť do prudkej ľavej zákruty a Renault začal ísť postupne na dvoch kolesách, prevrátil sa na strechu, šmykol do jarku, kde sa prekotúľal znova na strechu a zostal ležať hore kolesami.

Posádka mala obrovské šťastie, počas druhého premetu odstredivá sila vymrštila vodiča z vozidla a, na veľké šťastie, ho pri následnom kotrmelci Renault nerozpučil. Mladý Novosad mal viac šťastia ako rozumu. Jedinými zraneniami boli ruky porezané od skla.

Krízová situácia ma mierne uzemnila, trochu som zvoľnil, veď nešlo o život. Vaško na manželkinom Triumphe Spitfaer ma dohonil a užíval si výhod toho,že som mu ako prvý ukazoval trať

12.8 km bolo rýchlo za nami, nasledovala obrátka a rýchly presun po spojovacej etape späť na štart RS. Počas prvého prejazdu sme si stanovili čas na prejazd a v druhom kole sme mali tento čas čo najpresnejšie dodržať, pričom sa meralo stotiny sekundy. 

Druhá jazda bola spočiatku jednoduchšia

trať sme už trochu poznali, Lucia toľko nepišťala od hrôzy, pekne diktovala rozpis, kým nás zaskočili záchranári pri zničenom Renaulte.

Usporiadatelia potrebovali urýchliť náš pretek, a preto nás, na rozdiel od prvého kola, púšťali na trať v 30 sekundových intervaloch. A práve toto urýchlenie spôsobilo posádkam nejednu ťažkú chvíľu, pretože trasa záverečných 600 metrov prechádza úzkou úžľabinou, v ktorej nebolo možné predchádzať.

Tak sa stalo, že niektoré posádky brzdili tie za nimi. Nikto nevedel, v akom poradí máme prichádzať do cieľa, štartovali sme v 30 sekundových intervaloch a dosiahnuté časy súperov sme nepoznali.

Ja som napríklad brzdil Vaška, ktorý mi síce zúrivo mával, lenže ja som si myslel, že mi ukazuje, tak ako zvyčajne, svoje nové hodinky. Až keď trúbenie a rozhadzovanie rukami nahradil šťavnatými nadávkami, som pochopil, že sa do našej komunikácie vlúdila chybička. V prvom kole mal čas o 30 sekúnd rýchlejší ako ja, do cieľa sme mali teda prichádzať súčasne. Ale keďže som ho nepustil, mal smolu a nachytal 204 trestných bodov. Po prejazde cieľom sme zastavili na prvom voľnom priestranstve, ja som vysvetľoval, Vaško útočil, ja v defenzíve, Vaško v ofenzíve. Fyzickému kontaktu zabránila tesne pred stretom pästí rozzúrená Matulová.

Ešte ani nevystúpila z Fiatky 500 a my sme už počuli: ,,Ten debil na Felícii ma nepustil pred seba, ten ...“ Keď sa k nám pripojili dvaja jazdci na Oploch GT a išli si svoj dojazd do cieľa vybavovať zvýšeným hlasom, všetci sme pochopili, kde sa stala chyba. Prosto, prejsť cieľom naraz dvom autám sťažené podmienky v cieľovej rokline neumožňovali, preto mali jedni šťastie a iní smolu. 

Bazalovci mali šťastie a pri svojej 6. účasti na Barumke konečne vyhrali.

Vaškovci boli 22. a Matulová 16. Skala 14. a Pavlu klasicky posledný, 27. To bolo v cieli rečí a podpichovania! V mojej mysli však navždy zostane skvelý pocit z toho, že sme celí a zdraví úspešne prežili atmosféru veľkej svetovej ralllye.

Výsledky: 1. Bazala Marian, Bazalová Lucia, Triumph TR 3
                2. Nostálek Pavol, Nostálek Pavol st., Škoda Octavia
                3. Skutka Miroslav, Mrlina Milan, Škoda Felicia