Autosportfoto

Ako Slováci mrzli v Brne

Viete, kde sa stretáva najviac slovenských veteránistov? No predsa na burze v Brne.

Stretnete tu priateľov, s ktorými ste sa celý rok nevideli, na burzu však iste prídu, hoci až z ďalekých Košíc. K tomu pripočítajte všade prítomných poľských predávajúcich, kúpychtivých maďarských, nemeckých, slovinských, ruských a iných veteránistov, prosto, na Brnenskom výstavisku sa tradične zíde pestrá zmes zaujímavých ľudí s pozitívnym vzťahom k starým haraburdám.

Priestory Výstaviska sú na túto príležitosť ako stvorené. Nebolo tomu však vždy tak. Spočiatku sme sa schádzali na škvarovom štadióne na Lesnej, kde keď zapršalo, odniesli si to naše odevy i obuv. Neskôr sme niekoľko rokov mrzli od neustávajúceho studeného vetra na Letisku v Turanoch a až v posledných rokoch sa tešíme a mrzneme na Brnenskom výstavisku.

Brány výstaviska sa otvárajú o 6.30, kedy tí najnedočkavejší záujemcovia vyzbrojení baterkami húfne napadnú stánky predávajúcich.



To, čo niekto považuje za šrot, oni považujú za poklad a práve ten kúsok starého železa, čo držia v ruke, im chýba k spojazdneniu svojho veterána. Na ploche kúpite čokoľvek, počnúc starými súčiastkami, nájdenými na pôjde, cez novo vyrobené repliky.

Istý predávajúci z Bratislavy dotiahol dokonca prekrásnu štíhlu starú mahagónovú loď, stačí 200 hodín renovácie a som frajer na vode. Aj by som ju kúpil, neviem si však predstaviť, ako by som na nej absolvoval veteránske preteky na Pezinskej Babe



Ranný chlad, podporený snežením, zachádzal pod kabáty, ešte že niektorý predávajúci nezabudli na dobré mravy a ponúkajú svojim stálym zákazníkom grátis niečo na zahriate. V tomto smere sa najradšej zastavujem v stánku Čalúnictvo- Rekových, napriek tomu, že potom môžem šoférovať až popoludní. Ich teplý grog výborne zahreje.

Príjemne zohriaty sa bežím schovať pred dažďom do pavilónu, kde sú vystavené prekrásne veterány, autá i motorky. Pavilón je plný žandárov v starých dobových uniformách, ktorý tu prezentujú činnosť brnenského klubu zameraného na predvojnové ,,četnícto“. Najkrajšie na starých policajtoch boli ich spoločníčky, tá stará móda mala niečo do seba.



Brnenská burza s názvom Motor Techna- Brno má výborné meno, na parkovisku sa našlo dokonca niekoľko minibusov z okolitých susedných krajín.

Bolo zaujímavé sledovať vravu veteránistov v pestrej zmesi jazykov ako aj ich vzájomnú komunikáciu. Maďari si pomáhali zvyčajne rukami nohami, poľskí kšeftári vedia už pekne po česky a Fín, ktorý si prišiel zobrať k Rekovým čalúnenie na Felíciu, vedel pekne po anglicky. Nemcov bolo rozoznať podľa ruských baraníc s vojenskými odznakmi, ktoré si kúpili hneď ráno a nákupných vozíkov, ktoré ťahali za sebou.



Kúpychtiví míňali koruny alebo eurá a napĺňali svoje predstavy a dobrej kúpe. Môj spolucestujúci pritiahol do auta kus starého špinavého železa, údajne prevodovku z Jawy 500 Rumpál. ,,A to ti kto dal?“ spýtal som sa. ,,Marián Bartakovič,“ odpovedal s úsmevom. ,,Kúpil som ju výhodne, len za 18 000 Čk.“ Vtedy som takmer padol do kolien. Pred rokom sme totiž ťahali na Slovensko takú istú starú prevodovku, tá však údajne nemala dobrý druhý prevodový stupeň. ,,A táto má?“ opáčil som. ,,Neviem,“ odpovedal šťastný kupec.

Môj druhý spolucestujúci Miro skladá Jawu 350 Californian. Našiel som ho celého rozradosteného pri jednej znovu zreštaurovanej. A potom začali debaty odborníkov, napríklad: ,,A toto tak nebolo.“ ,,Ale bolo!“ ,,Toto nie je originál, ale niektoré vývozné tipy to mali.“, atď. Zlatým klincom bolo, keď sa náhodný okoloidúci pristavil a začal tvrdiť, že má doma originálny držiak zadného svetla. Mirkovi viac nebolo treba! Cestu domov sme si predĺžili o 40 km a boli sme kúpiť ten zázračný držiak svetla – kúsok zaprášeného starého hrdzavého železa. Koľko za ten zázrak Miro zaplatil, ani nemôžem napísať! Ale radosť mal ohromnú, až kým doma večer nezistil, že svetlo nepasuje.



Tak takéto radosti si spôsobujú dospelí chlapi v Brne. Okolo 12 hodiny som mal všetkého dosť. Premrznutý na kosť som si zakúril v aute a presunul sa pred východ výstaviska. Mal som úžasný výhľad na šťastných kupujúcich. Takmer každý vliekol domov nejakú haraburdu, nové ráfiky kolies nosili ako víťazné vence, torzá motoriek ťahali väčšinou dvaja, ale našiel sa aj šťastný kupec, ktorý sám vliekol kostru mopeda Štadión.



Burza úspešné skončila. Posledné české peniaze sme minuli na časopisy a klobásku. Premrzli sme, ale znova sa tešíme na jarnú Motor Technu - Brno.

Fotogaléria z podujatia