Autosportfoto

Aj so slabšou technikou sa dá vyhrávať

Dvojica mladíkov, Daihatsu Charade s výkonom pod sto koní a víťazstvo v rámci Slovenského Rally Poháru v triede P1. Tomáš Vrábel s Pavlom Michalcom pritom ku rally súťažiam „pričuchli" iba pred štyrmi rokmi.

Jazdiť rally súťaže a pochádzať z obce neďaleko Piešťan nebýva na Slovensku až tak zvykom. Aspoň nie v posledných dvadsiatich rokoch, keď najväčšia rally základňa je na východe našej republiky. Tomáš Vrábel - Pavol Michalec začínali zbierať prvé skúsenosti v rámci podujatí Mini Rally Cup. Tu vydržali jednu sezónu a po nej ohlásili prestup do Slovenského Rally Pohára.

Nás samozrejme zaujímalo, ako sa vlastne mladá, sympatická dvojica k rally súťažiam dostala a tak sme tesne pre Vianocami vyspovedali jazdca, Tomáša Vrábela.

„ K motoršportu som mal vždy blízko, otec bol v minulosti úspešný jazdec na motokárach. S Paľom sme boli spolužiaci na gymnáziu a hovorili sme si, že by sme to v budúcnosti mohli skúsiť rally ako posádka. Zhodou okolností sa nám to podarilo, ale treba povedať, že to stálo veľa snahy, nie len nás dvoch. S odstupom času sa ukázalo, že to stálo zato."

Jedna vec je mesto odkiaľ rally posádka pochádza, druhá voľba súťažného vozidla. V prípade dvojice Tomáš Vrábel - Pavol Michalec padla voľba na Daihatsu Charade s objemom motora 1,3 litra a výkonom hlboko pod sto koní.

„Bola to v podstate náhoda. Chceli sme jazdiť, ale nemali sme na to žiadne peniaze, naozaj žiadne. Objavil som Daihatsu na predaj za veľmi nízku cenu, kúpil som ho z úspor a s otcom sme ho pol roka dávali do slušného stavu. Zdalo sa mi to zaujímavé auto, páčil sa mi pohon 4WD, vlastne vtedy sme plánovali zúčastniť sa iba nejakej zimnej súťaže. V SRP to ale už taká výhoda nebola, skôr naopak."

Predsa len by som sa ešte trochu vrátil k miestu odkiaľ obaja pochádzate. Predpokladám, že ste tu asi nemali veľa spriaznených duší, ktoré by vám vedeli poradiť kedy, čo a ako máte robiť, aby ste v rally súťažiach uspeli čo najlepšie.

„Je to tak, neradil nám nikto. Všetky rozhodnutia sme museli urobiť iba sami. Bola to komplikovaná cesta. Vzhľadom k výsledkom a najmä tohtoročnému titulu sa nakoniec ukázala ako správna."

Poďme trochu späť k začiatkom a prvým rally súťažiam. Tie, ako už vieme odštartoval Tomáš s Paľom v rámci Mini Rally cupu. Po roku prišiel posun do vyššieho levelu, čiže Slovenského Rally Pohára. Bol medzi týmito súťažami veľký rozdiel ?

„Bolo to niečo neporovnateľné. Naša prvá súťaž SRP boli dvojdňové Košice 2011, išlo sa tuším skoro 70 meraných km. Vtedy oba dni pršalo a my sme na suchých pneumatikách získali tretie miesto v triede, kde vtedy štartovalo cez 10 posádok. Bola to pre nás veľká motivácia a ubezpečili sme sa v tom, že to čo robíme má zmysel."

Samozrejme, s pribúdajúcimi „ostrými" kilometrami prichádzali aj skúsenosti. Stále však chýbal výkon vozidla, ktorý je až dodnes oproti konkurencii slabší o minimálne dvadsať konských síl.

„Keď sme začali jazdiť SRP, vždy sme si hovorili, že skúsenosti sú prioritou. Jazdili sme tak, aby sme z toho mali radosť, postupne sa dostavili aj výsledky. Aj napriek výkonovej nevýhode sme takmer vždy bojovali v TOP3 v triede, ktorá bývala veľmi dobre obsadená. Treba povedať, že veľkou výhodou nášho Daihatsu je spoľahlivosť, za 4 roky sa ani raz nepokazilo! Vďaka tomu sme odjazdili naozaj veľa ostrých kilometrov. Dnes by sme si už samozrejme prijali silnejšie auto, nie všetky súboje s veľkým výkonovým deficitom sa dajú vyhrať a človeku to časom začne trochu vadiť. :-)

V sezóne 2014 prišiel úspech v podobe víťazstva v triede P1 v rámci Slovenského Rally Poháru. Ako prebiehala sezóna ?

„Sezóna sa začala pomerne nevýrazne, ešte po prvých dvoch súťažiach to na takýto záver vôbec nevyzeralo. Zlom nastal na Rally Hustopeče. Súťaž sa konala týždeň pred Lubeníkom a ukázalo sa to ako skvelý tréning. V Lubeníku sme dokázali zvíťaziť v priamom súboji s rozdielom približne 3 sekundy. Zvyšok sezóny už bol super. Bojovali sme ako sa len dalo, ale treba uznať, že dopomohlo aj šťastie v podobe nespoľahlivosti techniky u konkurencie. Ale aj to patrí k rally. "

Ktorá zo súťaží bola pre mladú dvojicu najšťastnejšia a na druhej strane zase najnešťastnejšia.

„Najšťastnejšia bola rally Lubeník, neuveriteľne nás potešilo víťazstvo vo veľmi vyrovnanom priamom súboji. Veľmi sme si užili aj Rally Hustopeče, kde sme zvíťazili v pohári usporiadateľa. Prostredie južnej Moravy nás očarilo, je to asi najkrajšia súťaž akú sme až doposiaľ išli. Nešťastnou by som to nenazval, ale menej sa darilo v Miskolci, kde sme dostali defekt a v ďalšej RS sme na nejakej diere praskli disk."

Spomínali sme, že po roku v MRC prišiel prestup do SRP, kde chalani ukončili víťazne tretiu sezónu v tomto seriáli. Automaticky sa preto natíska otázka - príde teraz prestup do Majstrovstiev Slovenska v rally ?

„V súčasnosti robíme všetko preto, aby to tak bolo. Našou prioritou je teraz výmena auta za silnejšie a zároveň také, ktoré môže jazdiť MSR. Je to pre nás dosť veľký problém po finančnej stránke, ale všetko podriadime tomu, aby sa nám to podarilo. MSR pôjdeme hneď ako to bude len trochu možné. Máme nejaké plány, ale všetko záleží najmä od toho, ako úspešní budeme pri získavaní financií."

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa šťastia pri zháňaní financií, budovaní rally tímu, ale aj pri bojoch na samotných rally tratiach.

Miro Majláth