A je to tu...
Nezúfal som, vedel som, že ako mladý potenciálny otec syna mám ešte minimálne jeden pokus. Ups! Nepodarilo sa! Z pôrodnice som si aj druhý raz odnášal vreštadlo bez kohútika s výlučne ženským menom Lucia.
S absenciou syna som sa vyrovnal veľmi rýchlo, dievčatá boli pekné a hlavne zdravé a robili mi radosť. Čas sa ponáhľal ako blázon a z dievčatiek vyrástli mladé ženy, ktoré už bežne riadili naše autá, myslím tie moderné plechovky so vstrekovaním, posilňovačmi,ABS a elektrickým otváraním okien.
Sem - tam povozili na kapote motokára, ako Zuzana vo Viedni, alebo vinou susedov, ktorí si postavili autá tak nešikovne, že im zavadzali pri parkovaní, auto jemne narazili. Ako príklad uvediem situáciu, keď prišla Lucia domov a len tak mimochodom mi oznámila, že to prvé auto pred panelákom mohlo mať celé dvere a blatník, keby nestálo tak zle. Jej sa to trochu na snehu šmyklo a dobrzdila to síce na ňom, ale stromček za autom zachránila. No a tieto dve bosorky chceli šoférovať naše veterány. Ťažko na to čo i len pomyslieť.
S malou dušičkou som im to napokon povolil a dnes na Triumphoch behajú pomaly lepšie ako ja. Po čase nastala chvíľa, na ktorú sa teší a ktorej sa zároveň obáva každý rodič.
Mladšia Lucia si našla životného partnera a rozhodli sa pre samostatnú cestu životom. Tým nešťastníkom je Tomáš Kóňa - Kongo.
Kongo síce vie hrať futbal, veď je klubovým hráčom Sparty Praha v sučastnej dobe kope za FC Nitra, ale čo moje veterány? Kto vie, ako sa osvedčí ako pilot Triumpha?
Zatiaľ sa pretekov zúčastňoval výlučne ako Lulkin spolujazdec, za volant som ho pustil až na tohoročnej Babe. A dobre som urobil.
Tomášovi sa slušne darilo a celkovo skončili na 2. mieste. Porazili dokonca zelený veteránistický inventár - starého Žabiaka Ferka Frištáka. Z Ferkovej porážky sme sa nielen my úprimne tešili.
Musel som uznať, že sa chlapec osvedčil a mne nezostalo nič iné, ako súhlasiť s tým, že si odvedie moju Lulku na spoločnú cestu životom.
Dňa 12.12. 2009 túto cestu v Nitre spečatili manželským sľubom.
Želám im, aby boli spolu šťastní a cestu životom prekonávali bez zbytočných zákrut a zranení.
A mne, vážení, svitla nová nádej.
Keď sa nepodarilo vyrobiť chlapca mne, bude to musieť vykonať Kongo s Luciou.
Verím, že do rodiny pribudne človiečik s kohútikom, ktorého budem môcť učiť lyžovať a ktorý na sedadle spolujazdca konečne vymení moju ufrfľanú babku Beátku.
Marián