Autosportfoto

A bolo odštartované...

Denník paddocku Formuly 1, takzvaný Red Bulletin, trefne vo svojom prvom tohtoročnom čísle poznamenal: „Nevadí, že ste potvrdenie o celoročnej akreditácii dostali už pred pár týždňami písomne, aj tak nervózne prešľapujete pri akreditačnom pulte, až kým tú akreditáciu nedržíte pevne v rukách.

Elektronický pit-pass, čiže akreditácia, je modlou všetkých novinárov a fotografov Formuly 1. Bez nej ste nikto, outsider, amatér a môžete trebárs aj komentovať televízne prenosy zo štúdia vašej lokálnej televízie. Aj preto každý novinár či fotograf čaká na prisľúbený pas ako na spasenie. Už na prvej veľkej cene v melbournskom paddocku sa opatrne pošuškávalo, že Medzinárodná automobilová federácia má v pláne tento aj budúci rok dramaticky znížiť počet akreditovaných novinárov a fotografov, najmä tých „celoročných“. Nepriamo som to pocítil aj na vlastnej koži, a preto som si na poslednú chvíľu radšej vybavil „celoročku“ od Bernieho Ecclestona, čiže od Manažmentu Formuly 1 (FOM).




Hor sa k protinožcom

Opisovať let do Austrálie je prakticky nezmysel, najmä pokiaľ sú tabletky na spanie a nie sú vzdušné turbulencie... Letel som už v utorok skoro ráno pred Veľkou cenou, aby som po medzipristátiach v Paríži a v Kuala Lumpur napokon vystúpil z lietadla nasledujúci deň o pol deviatej večer, na opačnom konci zemegule v najjužnejšom cípe Austrálie. Je fascinujúce, ako gigantická je celá Austrália – je to akoby ste leteli naprieč Európou, pričom by sa krajina pod vami takmer vôbec nemenila – žiadne pahorky, žiadne Alpy, nížiny, lesy či jazerá; tvorila by ju len jedna masívna červená step, prakticky bez kopcov či jazier. Tak či onak, v Melbourne bol už neskorý večer, kým sme rozchodili starú mašinu na platenie mestských poplatkov za auto, a kým sme našli naše ubytovanie na veľkej ulici St Kilda Road. Čo by som povedal o meste samotnom? Popravde – neviem; skôr viem povedať, že ak pracujete vo Formule 1, síce sa veľa nacestujete, ale veľa toho z turistickej stránky neuvidíte. Žiaľ, tentokrát to platilo úplne presne.



Vo štvrtok ráno sme si išli nervózne odstáť rad na akreditácie. Ortuť v teplomeri bola už ráno vysoko nad 30 stupňami Celzia. V Melbourne pomaly končilo leto, lenže asi im to nikto nepovedal. Teplotami prekonala Austrália aj peklo sezóny F1 – Malajziu. Tradičným rozbaľovaním, prebaľovaním, rozkladaním, prekladaním, zajednávaním odložných skriniek, miest vo photographers room a internetu, stratíte aspoň hodinu, kým sa vôbec dostanete do samotného paddocku. Okruh je situovaný neďaleko pláží v zelenom Albert Parku. Bežné mestské komunikácie upravili výbehovými zónami, bariérami a tribúnami na klasický okruh Grand Prix. Okruh patril k jedným z najkrajších na fotenie v celom kalendári, až kým z neho po roku 2001 nespravili jeden z najhorších... Vtedy tu pred brzdením do druhej zákruty narazil Jacques Villeneuve do Ralfa Schumachera a neubrzdený Kanaďan vyletel do vzduchu, roztrieskal auto o bočné bariéry a odtrhnuté koleso zabilo jedného z traťových maršálov. Paradoxne Villeneuvovi ani Schumacherovi sa vôbec nič nestalo. Paradoxne to bola na vlas rovnaká havária, ktorá zabila jeho legendárneho otca Gillesa Villeneuva. Paradoxne to koleso zabilo spomínaného pána po tom, čo vletelo nepravdepodobne do úzkej medzery, za ktorou stál. Vtedy sa FIA rozhodla, že nás všetkých zachráni a preto nám fotografom neostáva nič iné, len krčiť sa za malými, nedostatočnými dierami za ozrutnými plotmi. Takže chodíte okolo okruhu a neustále si hovoríte, že tu by bolo skvelé miesto na fotenie, keby tu nebol plot...



Keďže sme trošku ďalej od Európy, nemajú tu tímy mobilné motorhomy. Provizórne stany priamo za garážami dopĺňa príjemné prostredie lesnatého parku. Slnko rozpaľovalo asfalt aj mozgy viac, než na čo boli prezimení Európania zvyknutí. Mnohí sa tak radšej tlačili pod tieňmi stromov, keďže do motorhomov nikoho, okrem členov tímov vlastne ani nepúšťali. Staré dobré Ferrari potešilo hladnú novinársku obec každý deň umelohmotnou táckou talianských cestovín a vychladenou Coca Colou. Melbourne je tiež dobrý na fotenie portrétov. Atmosféra pred prvou Veľkou cenou je ešte stále uvoľnená, mnoho priateľov a známych sa tu stretáva prvýkrát od poslednej Veľkej ceny v Brazílii. Piloti aj manažéri tímov sa konečne neskrývajú v obytných palácoch a „darujú“ nám dlhé chvíle na fotenie. Spolu s kolegami beháme od tímu k tímu, kde ľudia od P.R. nosia na fotenie prilby svojich jazdcov. Samotní pretekári nahodia na seba overaly a na malej ploche za garážami pózujú postupne všetci znudeným fotografom. Neskutočné, že na takúto hlúposť si nechávajú jazdci dve hodiny, takže stojíte na jednom mieste a čakáte na niektorých aj 20 minút. Navyše večne netrpezlivý a neprispôsobivý majster sveta Kimi Räikkonen nedbal na naše pokriky a zmizol takmer hneď, ako vystúpil na provizórne fotopódium. Majster-nemajster – o pár hodín neskôr tam musel prísť povinne ešte raz.



V horúcom počasí sa človeku niekedy nechce do roboty, no tentokrát sme boli všetci pozitívne naladení na prácu pred nami. V piatok som už tradične strávil oba voľné tréningy v uličke boxov (pit-lane). Takto mám dostatok času na fotenie portrétov a akcie v boxoch. Popoludní nasleduje intenzívne spracovávanie fotografií na počítači, prípadne ešte niekoľko výjazdov za portrétmi do paddocku. Pred stanom pre fotografov stálo niekoľko úžasných exemplárov zaujímavých a hlavne drahých áut ako sen snov – 1001-koňový Bugatti Veyron. Milí austrálski organizátori nám nenažraným fotografom venovali tank s opaľovacím krémom a misku so štupľami do uší, ktoré sme si brali hádam pri každom prechode recepcie ako cukríky. Vzduch nasiakol slnkom natoľko, že sa pomaly nedalo dýchať. Z okruhu sme sa pravidelne vracali neskoro večer a boli sme radi, keď sa nám podarilo nezaspať v reštaurácii.



Aspoň v sobotu nebolo treba tak skoro vstávať, keďže sme bývali asi 2 km od okruhu a keďže posledný voľný tréning začínal až o jedenástej. Shuttle servis pre fotografov sa končí 35 minút pred začatím tréningu, keďže podľa pravidiel nesmie byť polhodinu pred akciou na trati už ani živá (nie ani mŕtva) myš. Keďže nás šofér pred kvalifikáciou okašľal, prešli sme sa s mojím učiteľom Paulom-Henrim Cahierom cez jazero na opačnú časť okruhu, k jednej z rýchlych lomených zákrut v lese. Po vyše 20 minútach intenzívnej chôdze na pálivom slnku (to slnko som už spomínal?) s ťažkým náradím vám na kreatívnom myslení zrovna nepridá. Ale parafrázou Cimrmana - „tam kde hynou soby, fotograf se přispúsobí“... Nešťastník Mark Webber to v spomínanej zákrute trošku prehnal a skončil v bariére z pneumatík. Keď kráčal preč, tak sme sa na seba len pozreli, obaja pokrčili plecami a bolo mi jasné, že jeho oficiálne vysvetlenie o pokazených brzdách bolo neskôr len zástierkou pre médiá. Lepšie nedopadol ani favorit Kimi Räikkonen, ktorému odišla palivová pumpa a späť do boxov ho museli dotlačiť jeho mechanici. V nedeľu tak štartoval až zo 16. miesta. Prvé miesto na štarte obsadil Lewis Hamilton, ktorý nemohol začať sezónu lepšie ako s Pole Position a následným víťazstvom. Druhý štartoval Poliak Robert Kubica. Vraj vo svojom poslednom kole zazmätkoval a prišiel tak o vysnívaný Pole Position (prišli sme o vopred naliňajkovaný titulok: Pole on Pole – Poliak na čele...). Mladému rodákovi z Krakova tohtoročný monopost BMW-Sauber očividne sedí a jeho agresívnemu štýlu neublížilo ani zrušenie trakčnej kontroly. Nováčik v tíme McLaren-Mercedes Fín Heikki Kovalainen potvrdil svojím tretím miestom na štarte skvelú formu McLarenu, aj jeho samotného. Tak ako Hamilton aj on začína vo Formule 1 len svoju druhú sezónu. Vlajku Ferrari napokon obhájil aspoň štvrtým miestom Felipe Massa. Dokonca aj večne slabá Toyota skončila s Jarnom Trullim a s nováčikom Timom Glockom v prvej desiatke a pozitívnym prekvapením bol aj desiaty Sebastian Vettel na slabučkom Toro Rosso.



V nedeľu pred pretekmi ešte piloti absolvujú počas tradičnej „Drivers Parade“ spoločnú fotku na štartovej rovinke. Takú istú (niekedy s miernymi zmenami v zostave) spravia piloti aj pred poslednou Grand Prix sezóny. Ináč títo ľudia sú príšerne nedisciplinovaní – nedokážu sa dívať rovno ani jednu sekundu...



Čas sa krátil. Mali sme zhruba 15 minút na to, aby sme nafotili atmosféru na štartovom rošte pred pretekmi. Asi 10 minút pred štartom som schmatol svoj 600 mm objektív a vyrazil veľmi rezkým krokom k prvej zákrute. Autá absolvovali zahrievacie kolo, na konci ktorého ich čakala nová sezóna majstrovstiev sveta Formuly 1. Sviniari inžinieri však opäť raz vymysleli niečo tajné proti pretáčaniu kolies, takže žiaden dym sa nekoná... Lewis Hamilton odštartoval po siedmykrát v kariére z prvého miesta. V tesnom závese za ním vošli do prvej zradnej zákruty aj Kubica a Kovalainen. Massa stratil kontrolu nad vozidlom a narazil zadkom do bariéry, za ktorou sme sa schovávali. Vettel kolidoval s Fisichellom, čo pre oboch znamenalo koniec účasti. Prvé kolo neprežil ani Jenson Button, Anthony Davidson a domáci matador Mark Webber. Počas pretekov vyšlo safety car na trať niekoľko krát. Novopečený majster sveta Kimi Räikkonen v teple zmätkoval jedna radosť a dvakrát vyletel, aby nakoniec nedokončil preteky pre technickú poruchu. Podobne dopadol aj jeho tímový kolega Massa. Vlastne nejako podobne dopadla väčšina štartového poľa a samotné preteky dokončilo šesť áut. Po diskvalifikácii Rubensa Barrichella napokon odišlo Ferrari z Austrálie aspoň s dvomi bodmi pre Räikkonena, ktorý ani nevidel šachovnicovú vlajku. Znamenalo to, že nováčik v Toro Rosso Francúz Sebastian Bourdais takto získal aspoň prvý bod (aj keď tiež preteky pre poruchu nedokončil). V neskorom popoludňajšom slnku sa okrem kvapiek šampanského leskla aj šťastná tvár víťaza Lewisa Hamiltona, s ktorým sa olieval na pódiu aj druhý Nick Heidfeld a Hamiltonov parťák z čias motokár – tretí Nico Rosberg.



Nasledovala hektická práca na počítači a posielanie fotiek, krátka sprcha a masívne prebaľovanie a skladanie vecí v kufroch. O desiatej večer sme už boli na letisku. Tak ako v mnohých iných civilizovaných krajinách, aj tu pracovali v službách a hlavne teda vo fastfoodoch Indi a Pakistanci. Nasledoval dlhý nočný let do Malajzie.





Už by ju mohli aj zrušiť...

V krajine nad rovníkom pomáhala slnku likvidovať nás najmä neskutočná vlhkosť vzduchu. S kolegom sme si spravili krátku dovolenku v meste Kuantan na východnom pobreží Malajzie, čiže pri Juhočínskom mori. Stačila polhodinka na ostrom slnku a ešte dnes, dva týždne potom, píšem tento článok s bolestivým, spáleným pupkom. Človek sa učí aj na vlastných blbých chybách. Samotná Malajzia je z najväčšej časti len veľkou džungľou paliem, zväčša umelo vysadených. Slúžia na výrobu a následný export palmového oleja, z ktorého sa vyrábajú napríklad mydlá. Malajci sú v stave trvalého prechodu na kapitalistický systém, lenže väčšina ľudí trpí krátkou pamäťou a strašnou lenivosťou. Iste, podnebie im veľmi nepomáha, ale ak si chcete povedzme niečo objednať v reštaurácii, a je to viac ako jedna položka – opakujte to čašníkovi aspoň 10-krát. Možno, ale opakujem – možno, to zaberie. Po nedávnom víťazstve moslimov vo voľbách to bude mať Malajzia asi ešte horšie.



Tri dni na Veľkej cene Malajzie som strávil v katastrofálnych bolestiach so spáleninami. Nosenie ťažkého 600 mm objektívu na pleci bola doslova krížová cesta. Napokon moje „opálenie“ milo okomentoval počas Drivers Parade aj Lewis Hamilton, ktorý sa na mňa chvíľu díval a vyriekol „máš dobrú farbu, kámo“. Chcel som mu povedať, že ešte dva dni a či ho môžem volať „bratu“... Necelých 30 stupňov Celzia by sa ako-tak dalo rozdýchať, lenže vysoká vlhkosť vzduchu a slnko priamo nad hlavou vás po krátkej chvíli vyšťavili aj o posledný mililiter tekutín. Nikde inde nezažijete, aby ste sa po hodine fotenia vrátili do klimatizovaného photographers room s kompletne mokrou košeľou a vlastne s každým kúskom látky, čo na sebe máte. Musím však podotknúť, že ten víkend v Malajzii patril medzi najmiernejšie za posledných 10 rokov. Večer čo večer prišla búrka a lejak nevýdaných rozmerov. Dokonca v piatok počas voľného tréningu prehrmela hneď za okruhom silná búrka, pričom na samotnom okruhu nepadla ani kvapka. Za daných podmienok ste v paddocku pilotov prakticky ani nevideli. V sobotu sa kvalifikácia konala už pod mrakom a nedalo sa povedať, že by nám bolo dvakrát horúco (ani zima). Samotný okruh zvládli najlepšie piloti Ferrari. Víťaz predchádzajúcich pretekov Lewis Hamilton nedokázal celý víkend nájsť správny set-up a dokonca jeho tímový kolega odjazdil kvalifikáciu o miesto lepšie než favorizovaný Lewis. Nick Heidfeld však po kvalifikácii podal na pilotov McLarenu sťažnosť, že ho blokovali pri jeho poslednom meranom pokuse, keď sa oni pomaly vracali späť do boxov. Kovalainen sa tak z tretieho miesta na štarte posunul na ôsmu priečku, Hamilton ostal za ním.



V nedeľu na štartový rošt dotlačili na Pole Position Felipeho Massu, po jeho pravici o pár metrov za ním stál Kimi Räikkonen a na tretiu priečku sa posunul Jarno Trulli na Toyote. Robert Kubica opäť zajazdil lepšiu kvalifikáciu než jeho kolega Heidfeld a preteky štartoval na modro-bielom BMW-Sauber z piateho miesta. Aby som nezabudol na dvojnásobného majstra sveta Fernanda Alonsa, tento pilot Renaultu dokončil kvalifikáciu na siedmom mieste. Po pretekoch v Austrálii, kde sa dopracoval na nečakanú štvrtú priečku, ho čakali ďalšie preteky na slabom monoposte, ktorý napokon dokočíroval na posledné bodované ôsme miesto.



Z prvej rýchlej pravotočivej zákruty sme tak sledovali, ako Felipe Massa bojuje po štarte o vedenie s Kimim Räikkonenom. Poradie za nimi sa trošku zamiešalo a tak ich v druhom kole prenasledoval Robert Kubica s Markom Webberom a piatym Lewisom Hamiltonom. Zvyšok ste vlastne videli v televízii a popravde ste toho videli viac než hociktorý fotograf pri trati. Räikkonen odjazdil pomerne suverénne preteky a do cieľa došiel s dostatočným náskokom pred Robertom Kubicom a tretím Heikkim Kovalainenom. Kimi tak zaknihoval svoje 16. víťazstvo a prvé v tejto sezóne. Pre Kubicu to bol najlepší kariérny výsledok a na pódiu sa ocitol vlastne len druhýkrát v kariére, podobne ako Kovalainen. Chudák Jarno Trulli ledva vyšiel z auta sám, a chvíľu mu trvalo, kým dokázal nazbierať sily. V 60-stupňovom kokpite strávili pretekári 1,5 hodiny a všetci traja na pódiu pôsobili maximálne vyčerpane. Najmä Kimi Räikkonen, ktorý dostal do očí priamu dávku „pikantného“ šampanského, čo ho skoro dohnalo k plaču.




Ide to rýchlejšie, než som si myslel...

Ani sme sa nenazdali a už máme za sebou prvé dve podujatia šampionátu. Každý fotograf F1 pozná ten pocit po pretekoch, keď zrazu nemusíte nič plánovať a nečakajú vás žiadne fotografické povinnosti a veci s tým súvisiace. Jednoducho konečne uvoľnenie, pokoj a kľud. Tesne pred odchodom na letisko sa roztrhlo nebo a spustil sa monzúnový lejak. Takže ani nevieme ako sme sa dostali na letisko, keďže viditeľnosť bola prakticky nulová. Množstvo letov museli ten večer posunúť, no našťastie ten náš polnočný odletel len s hodinovým meškaním. Človek sa nenazdá, a pomaly si začína baliť kufre do Bahrajnu. Hor sa do teplých krajov.