Autosportfoto

40. ročník Rallye Dakar 2018 Lima – La Paz – Córdoba (2. polovica pretekov)

Do ďalších kilometrov sa vydali účastníci 40. ročníka Rallye Dakar 2018. Podľa oficiálneho webu usporiadateľov pokračovalo v súťaži 73 % tých, ktorí odštartovali 6. januára v peruánskej Lime. Presnejšie 234 strojov všetkých kategórií - 110 motocyklov, 41 štvorkoliek, 61 automobilov a 22 kamiónov.

7. ETAPA: LA PAZ - UYUNI, 13. JANUÁR 2018
Po dni voľna vo vysokohorskom bolívijskom meste La Paz čakala v sobotu na účastníkov Rallye Dakar 2018 siedma etapa do Uyuni, celkom 727 kilometrov so 426 km meraného úseku. Išlo o prvú maratónsku etapu, teda s bivakom pretekárov bez zázemia tímov a asistentských kamiónov. Súťažiaci potom museli dbať na fakt, že technika musí vydržať dva dni a sú odkázaní iba sami na seba. Začiatok „erzety" bol hodne piesočnatý (kolesá áut, motocyklov, štvorkoliek a kamiónov sa zahrabávali, bolo teda nutné jazdiť na prvý prevodový stupeň), potom prišli pláne s obávanou „ťavou trávou" a bahnité vysokohorské pasáže.

Slovenský motocyklista Štefan Svitko (KTM) skončil v sobotňajšej siedmej etape na siedmom mieste (-09:30 min). Tridsaťpäťročný Žaškovčan - pre ktorého to bolo tretie umiestnenie v Top 10; predtým bol piaty a tiež rovnako siedmy - sa na 423 km dlhom meranom úseku z La Paz do Uyuni priebežne pohyboval aj na tretej priečke, s blížiacim sa cieľom sa pomaly prepadával. Z víťazstva sa radoval Španiel Joan Barreda Bort, španielsky jazdec na Honde si pripísal na konto tretie etapové prvenstvo v tohtoročnom „vydaní" a 21. celkovo. V cieli bol o necelé tri minúty (-02:51 min) skôr než druhý Francúz Adrien van Beveren (Yamaha), tretiu pozíciu obsadil Argentínčan Kevin Benavides (Honda) s viac než osemminútovým mankom (-08:02 min). Víťazstvo pre Barredu nemalo najsladšiu príchuť, pretože si počas dňa zranil koleno. „Do etapy som šiel naplno a všetko išlo dobre, ale niekde na 300. kilometri som mal veľmi škaredý pád. Odvtedy ma spomaľovala bolesť. Mám zničené koleno, určite tam je niečo zlomené, nemôžem ani položiť nohu na zem," uviedol Španiel.

Novým lídrom klasifikácie motocyklistov bol Van Beveren, pred Benavidesom - ktorý bol na čele priebežného poradia v predchádzajúcej etape - viedol o viac ako tri minúty (-03:14 min). Barreda bol už tretí, na Van Beverena strácal 285 sekúnd. Člen Slovnaft Rally Teamu Svitko zostal na 10. priečke (-33:53 min). Na deviateho Španiela Gerarda Farrésa Guella (KTM), ktorý ho ako jediný zdolal na minuloročnom podujatí Hellas Raid Rally v Grécku, mal odstup dvadsaťšesť sekúnd. „Vytiekol mi pravý tlmič. Našťastie dôležitý ľavý, pri brzdovom kotúči, je v pohode. Vymenil som vzduchový filter a vyčistil som chladič," priblížil Svitko po tejto etape pre spravodajstvo RTVS.

V kategórii štvorkoliek dominoval Francúz Alex Dutrie o bezmála päť minút (-04:50 min) pred Brazílčanom Marcelom Medeirosom a Chiľanom Ignaciom Casalem (-08:58 min), ktorý si výrazne upevnil vedenie - od celkovo druhého Peruánca Alexisa Hernandeza ho delil už viac ako hodinový náskok (-01:01:09). Doposiaľ tretieho Pabla Copettiho z Argentíny, ktorý zo súťaže odstúpil, nahradil na tejto pozícii jeho krajan Jeremias Gonzales Ferioli (-01:28:13).

Novým lídrom automobilovej kategórie sa stal továrenský jazdec tímu Peugeot Carlos Sainz. „El Matadore" kraľoval v druhej etape v rade - tentoraz pred dvojicou automobilov Toyota riadených Juhoafričanom Ginielom De Villiersom (-12:05 min) a Katarčanom Nasserom Al-Attiyahom (-14:19 min). Päťdesiatpäťročný Španiel štartoval na Rallye Dakar už po jedenásty krát a v roku 2010 ho dokonca vyhral. Predchádzajúcich päť ročníkov však nedokončil. Dvojnásobný majster sveta v automobilových súťažiach (rallye) z rokov 1990 a 1992 tak mal veľkú motiváciu. „Je to vyčerpávajúce. So spolujazdcom Lucasom Cruzom jazdíme v režime prežiť každú etapu. Nebolo príjemné vidieť Stéphana, ale tak to bohužiaľ chodí," uviedol Sainz. Mimochodom, jeho syn je jazdcom stajne Renault Formuly 1 a patrí k najväčším talentom.

Španielovi „ponúkol" pozíciu jeho už spomínaný tímový kolega a trinásťnásobný víťaz súťaže Stéphane Peterhansel, ktorý viedol od tretej „erzety" aj tohtoročný Dakar. Na trati s cieľom v Uyuni však musel na 129. kilometri opravovať zavesenie ľavého zadného kolesa a výfuk, stratil množstvo času - v cieli sa objavil na 20. priečke so stratou 108 minút - a klesol v celkovom poradí na 3. miesto (-01:20:46). Z jeho problémov profitoval Al-Attiyah, dvojnásobný víťaz Dakaru (2011, 2015), ktorý poskočil na 2. pozíciu (-01:11:29).

Príjemným prekvapením tejto kategórie bola piata priečka automobilu Ford českej posádky Martin Prokop/Jan Tománek, ktorí za víťazným Sainzom zaostali o bezmála dvadsaťštyri minút. V priebežnom poradí im aj naďalej patrila výborná 7. pozícia (-02:22:39), pričom od šiesteho v poradí - ktorým bol Poliak Jakub Przygonski s autom Mini - ich delili necelé štyri minúty. V prípade ustráženia si tohto umiestnenia by Prokop a Tománek v cieli jubilejného Dakaru 2018 v argentínskej Cordobe vyrovnali deväť rokov starý rekord svojich krajanov Miroslava Zapletala a Tomáša Ouředníčka, ktorí skončili na Dakare 2009 (s automobilom Mitsubishi) rovnako na 7. mieste.

Medzi kamiónmi sa v popredí opäť objavili Tatra (Martin Kolomý) a LIAZ (Martin Macík), ktoré - po 368 kilometroch rýchlostnej skúšky delilo 22 sekúnd - sa zoradili na štvrtom a piatom mieste. Etape kraľoval Holanďan Ton Van Genugten s truckom Iveco, druhý v cieli skončil Argentínčan Federico Villagra s kamiónom rovnakej značky (-02:01 min). Za dvojicu vozidiel Iveco sa (pred české kamióny) vklinil vedúci muž tejto kategórie, Rus Eduard Nikolajev s Kamazom (-04:54 min).

Pilot Kamazu viedol o bezmála päťdesiat minút (-49:47 min) pred Villagrom, tretí bol stále Bielorus Sergej Viazovič s truckom MAZ (-02:49:08). Macík sa udržal na priebežnej 4. priečke a svoj odstup na tretieho Viazoviča znížil o viac ako tri minúty. V tejto fáze súťaže za ním zaostával o dvadsaťšesť minút. „Jazdil som voľnejšie, žiadna jazda na doraz. Čakala nás údržba bez mechanikov, takže nemalo význam Frantu (Liazku) ničiť. Nehovoriac o tom, že základná údržba Liazky nebude kvôli množstvu blata jednoduchá. Navyše, v aktuálnej nadmorskej výške mal motor menší výkon," uviedol v cieli Macík. Kolomý figuroval s viac ako osem a pol hodinovým mankom (-08:35:58) mimo elitnej desiatky (14. miesto).

8. ETAPA: UYUNI - TUPIZA, 14. JANUÁR 2018
V nedeľňajšej ôsmej „erzete", ktorá bola tzv. dokončením maratónskej etapy späť ku svojim doprovodom a zázemiu, sa pretekári vydali v rámci Bolívie z Uyuni do Tupizy. Na programe bol vôbec najdlhší meraný úsek celého 40. ročníka Rallye Dakar 2018 a v krajine zvierat lama, soľného jazera či v neposlednom rade rozpraskanej zeme sa pretekalo v nadmorskej výške nad 3500 metrov.

Slovenský motocyklista Štefan Svitko (KTM) obsadil v tejto etape výborné piate miesto (-06:46 min). Tridsaťpäťročný člen Slovnaft Rally Teamu si udržiaval konštantnú pozíciu, vôbec najdlhší meraný úsek (498 km) medzi Uyuni a Tupizou v Bolívii zvládol za päť a pol hodiny (05:30:47). Rodák zo Žaškova dosiahol štvrté umiestnenie v Top 10, piaty bol aj v 4. etape, na konte mal aj dve siedme priečky. Celkovo na Dakare - to jest od svojej premiérovej účasti v roku 2010 - skončil Svitko v Top 5 etapy už dvadsaťtrikrát. V priebežnom poradí si výrazne polepšil, keď sa z desiatej pozície prepracoval už na siedmu (-31:55 min).

Víťazstvo si vybojoval Francúz Antoine Méo (KTM), ktorý mal v cieli náskok minúty a ôsmich sekúnd pred druhým Američanom Rickym Brabecom (Honda). Na tretej priečke klasifikovali Austrálčana Tobyho Pricea (KTM) s odstupom dva a trištvrte minúty, štvrtý bol Argentínčan Kevin Benavides s motocyklom Honda (-05:52 min). Pozoruhodný výkon v tejto etape podala katalánska motocyklistka Eulalia „Laia" Sanzová-Pla Giribertová (KTM), ktorej patrila desiata priečka (-14:15 min). Priebežným lídrom zostal Francúz Adrien Van Beveren (Yamaha), no pred Benavidesom mal k dobru len dvadsaťdva sekúnd. Tretí Rakúšan Matthias Walkner (KTM) strácal šesť a pol minúty (-06:34 min). Pred Štefanom Svitkom figurovali štvrtý Austrálčan Toby Price (KTM), piaty Španiel Joan Barreda Bort (Honda) a šiesty Francúz Méo; ôsmy Brabec však bol za ním iba o zanedbateľné tri sekundy. Sanzovej-Pla Giribertovej priniesol úspech v „erzete" posun z 18. na 14. miesto (-01:31:25).

Francúzsky motocyklista Xavier de Soultrait (Yamaha), doposiaľ evidovaný na šiestej priečke, mal na 171. kilometri meraného úseku ťažký pád a vrtuľníkom ho previezli do nemocnice. Smolu mal aj doposiaľ ôsmy Chiľan Pablo Quintanilla (Husqvarna), ktorý tiež vo vysokej rýchlosti spadol. V pretekoch síce pokračoval, ale postupne nabral viac ako hodinové manko (-01:13:20) a štyridsiata pozícia v etape pre neho znamenala pokles na priebežnú 12. pozíciu (-01:25:23).

Medzi štvorkolkármi dominoval vôbec premiérovo Francúz Simon Vitse, ktorý bol v cieli o bezmála tri a pol minúty (-03:27 min) skôr než Brazílčan Marcelo Medeiros. Chiľan Ignacio Casale si aj napriek tretej pozícii - so zanedbateľným mankom 05:20 min - ustrážil svoje vedúce postavenie, jeho náskok pred priebežne druhým Argentínčanom Jeremiasom Gonzálezom Feriolim činil už jeden a trištvrte hodiny (-01:45:20). Celkovo tretí bol ďalší argentínsky jazdec Nicolás Cavigliasso, ktorý však na svojho krajana strácal iba štyri minúty (-01:49:19). Suany Martinezová z Bolívie, doposiaľ vedúca žena tejto kategórie, bola po tejto „erzete" nútená z pretekov odstúpiť (patrilo jej priebežné 28. miesto); jej pozíciu teda prevzala Češka Olga Roučková, figurujúca na priebežnej 31. priečke (-34:14:29).

V hodnotení automobilov zvíťazil továrenský jazdec stajne Peugeot Stéphane Peterhansel. Francúzsky rekordman v počte víťazstiev si po sobotňajšej veľkej strate trochu „spravil chuť" druhým etapovým prvenstvom v jubilejnom ročníku. Úspech francúzskej automobilky s levom v znaku korunoval druhou priečkou jeho krajan - tiež niekoľkonásobný víťaz Dakaru - Cyril Despres, ktorý za Peterhanselom zaostal o 49 sekúnd. „Minulú noc sme toho spolu s Jeanom-Paulom (Cottretom) veľa neurobili, pretože prípravu vozidla za nás prevzali Cyril (Despres), David (Castera) a posádka nášho pretekárskeho kamióna. Dnes sme absolvovali dlhú etapu vo vysokej nadmorskej výške a nebolo ľahké udržať koncentráciu. Vyhrali sme etapu, ale iba o dve minúty, zatiaľ čo v celkovom poradí máme viac než hodinovú stratu," uviedol Peterhansel, ktorý okrem rekordných trinástich víťazných Dakarov (moto - 1991, 1992, 1993, 1995, 1997, 1998; auto - 2004, 2005, 2007, 2012, 2013, 2016 a 2017), dvoch druhých priečok (2000, 2014) a jedného bronzu (2003) oslavoval 14. januára 2018 jubilejné štyridsiate etapové víťazstvo v kategórii automobilov, pričom spoločne s tými z éry jeho jazdenia v motocyklovej triede ich mal na konte už 73! Zostával už iba jeden rekord, ktorý mal možnosť v tomto ročníku prekonať - najviac (etapových) víťazstiev v jednej kategórii. Francúz sa o tento triumf momentálne delil s Rusom Vladimírom Čaginom, ktorý sedemkrát zvíťazil v triede kamiónov. Tretia a štvrtá pozícia patrila automobilom japonského výrobcu Toyota - 3. Katarčan Nasser Al-Attiyah (-02:12 min), 4. Holanďan Bernhard Ten Brinke (-05:00 min); piaty skončil ďalší Peugeot, ktorý riadil Španiel Carlos Sainz (-07:04 min).

Práve „El Matadore" Sainz stál aj naďalej na čele celkového poradia, Al-Attiyah na druhej pozícii na neho strácal už viac ako hodinu (-01:06:37). „Keď sme s Lucasom Cruzom zvážili, aký máme v celkovom poradí náskok, a že vyrážame do etapy ako prví, zobrali sme to s pokojom. Vyraziť a hnať sa po trati ako prvý nebolo jednoduché, predovšetkým na začiatku, kde sa jazdilo hodne v teréne. Bolo tam hodne tzv. ťavej trávy a niekoľko miest, ktorých prekonanie nebolo ľahké. Druhá časť bola oveľa jednoduchšia s lepšie viditeľnou trasou. Peugeot nesklamal, išiel veľmi dobre," uviedol v cieli „El Matadore" Sainz. Peterhansel napriek výhre v „erzete" zostal na 3. mieste (-01:13:42), pričom od štvrtého Ten Brinkeho ho delilo necelých desať minút (-01:23:00). Despres po havárii vo štvrtej etape stratil akékoľvek šance na solídny výsledok, momentálne figuroval na 39. pozícii s astronomickou stratou (-44:46:05).

Medzi tými, kto sa v priebehu tejto etapy musel vzdať, bola aj česká dvojica Boris Vaculík a Martin Plechatý. Automobilová posádka tímu Barth Racing mala nehodu, po ktorej sa nedostala včas do bivaku. V siedmej „erzete" držal Vaculík, nováčik súťaže, 26. miesto (-13:18:43), do cieľa ôsmej etapy sa však nedostal. „Pätnásť kilometrov po štarte nedeľňajšieho dňa sme v prachu dobehli pomaly jazdiaci automobil, ktorého vodič dlho nereagoval na zvukové znamenie. V prostriedku cesty šliapol na brzdu takým spôsobom, že sme ho zozadu torpédovali. Tým sme si poškodili chladič a nemohli pokračovať ďalej," popisoval Vaculík rozhodujúci incident. Vozidlo si vyžadovalo opravu. „Tá sa nám podarila po viac než dvanástich hodinách. Okolo desiatej večer sme vyrazili na trať s tým, že sa pokúsime stihnúť raňajší štart. Etapa už bola hodne rozbitá a náročná."

Od usporiadateľov však vzápätí dostali zlú správu - do provizórneho bivaku v Tupize sa museli dostať do ôsmej hodiny ráno. „To by sme však nestihli, ani keby sme sa rozkrájali. Rozhodli sme sa preto po zrelej úvahe ukončiť účinkovanie v Rallye Dakar. Zastavili sme a pokračovali až po východe slnka," vysvetľoval Vaculík, ktorý neskrýval evidentné sklamanie. „Veľmi ma to mrzí. Po najhorších etapách v Peru, ktoré sme prežili, nás vyradí jeden idiot. Žiaľ, nič s tým už nenarobíme."

V triede kamiónov dominovali tentoraz ruské Kamazy. Zvíťazil - vôbec premiérovo v tomto ročníku - Dmitryj Sotnikov, tretí bol Airat Mardejev a štvrtý obhajca prvenstva Eduard Nikolajev, medzi ktorých sa na druhú priečku prebojoval Argentínčan Federico Villagra s kamiónom Iveco. Český jazdec kamióna LIAZ Martin Macík skončil - za piatym Martinom Kolomým (Tatra) a šiestym Ton Van Genugtenom (Iveco) - siedmy a celkovo sa posunul na 3. miesto (-03:29:25)! Aj naďalej viedol Nikolajev pred Villagrom (-46:25 min), doposiaľ tretí Sergej Viazovič s bieloruským kamiónom MAZ stratil na trati viac ako hodinu a štvrť (v cieli figuroval na 14. priečke) a klesol za Macíka na 4. miesto (-03:59:35).

9. ETAPA: TUPIZA - SALTA, 15. JANUÁR 2018
V pondelok 15. januára 2018 sa pretekári mali presunúť do Argentíny, na programe mal byť 242 km dlhý meraný úsek do Salty. Podľa portálu motorsport.com však organizátori etapu zrušili pre záplavové dažde a jazdci sa spolu s tímami presunuli do Salty po bezpečných komunikáciách. „Bivak v Tupize sa nachádza v zlých podmienkach. Bolo by možné zajtra odštartovať etapu, ale nechceme riskovať a všetkých pošleme do Argentíny po asfaltovej ceste," povedal športový riaditeľ Rallye Dakar Marc Coma, päťnásobný víťaz pretekov na motocykli. „V noci vytopilo bivak, všetky asistentské vozidlá stoja na ceste a tvoria asi desaťkilometrovú kolónu," informoval Marek Marušiak z RTVS priamo z dejiska.

10. ETAPA: SALTA - BELÉN, 16. JANUÁR 2018
Po zrušenej pondelňajšej etape mohli účastníci jubilejného ročníka znovu začať pretekať. Priestorom k tomu bola „erzeta" zo Salty do Belénu čítajúca celkom 797 kilometrov, z toho 373 km súťažných po úvodnom presune na štart špeciálky. Pretekári sa dostali z hôr do nižšej nadmorskej výšky, keď z výšky 2200 metrov nad morom prekonali ešte výškovú hranicu 3000 m.n.m., aby došli do výšky 373 m.n.m. Etapu tvoril zo 78 % piesočnatý povrch, zostatok bola vegetácia, šotolina a bežná pôda. V predchádzajúcich ročníkoch Rallye Dakar viedli trasy takmer všetkými miestami tohto regiónu. Viac-menej duny, ktoré v úvodnej časti tejto „erzety" pretekári museli zvládnuť, boli novinkou. O výsledkoch mohlo rozhodnúť aj brodenie sa v riečkach na konci špeciálky. Etapa bola náročná predovšetkým na navigáciu, s ktorou mali najväčšie problémy jazdci na motocykloch.

Slovenský motocyklista Štefan Svitko (KTM) obsadil v tento pomerne chaotický deň napokon 25. miesto (-59:48 min), hoci pôvodne figuroval najskôr na 19. a neskôr na 21. pozícii. Tridsaťpäťročný Žaškovčan to mal na 373 km dlhom meranom úseku zo Salty do Belénu v Argentíne dobre rozbehnuté, po prvej časti špeciálky mu patrila priebežná siedma pozícia, no na začiatku druhého úseku najskôr spolu s niekoľkými poprednými jazdcami zablúdil a potom mal ťažký pád, čo zachytila aj kamera z vrtuľníka. „Po dvadsiatich kilometroch prvej časti špeciálky som mal strašný pád," povedal v cieli pre RTVS počas vyšetrenia lekárom jazdec Slovnaft Rally Teamu. „Vykoplo ma to z motocykla. Preletel som ponad riadidlá a nasledoval nepríjemný pád. V roadbooku bolo namiesto dvoch nebezpečných miest zapísané iba jedno. Vyznačili iba jeden výkričník namiesto dvoch. Bavili sme sa o tom neskôr s Francúzom Van Bevernom i Rakúšanom Walknerom, ktorí sa chytali za hlavu, keď to videli. Dostali ‚kopanec‛ na rovnakom mieste, ale mali šťastie a na rozdiel odo mňa nespadli. Som poriadne doudieraný, veľmi ma bolí rameno. Po páde som bol dezorientovaný a otrasený. Zle som videl. Počas tankovania som si asi pätnásť minút oddýchol a pokračoval som ďalej. Po odjazde som však spravil chybu v navigácii a blúdil som. Napokon som však došiel do cieľa."

Následný röntgen odhalil viac. „Našťastie, nepotvrdil žiadnu zlomeninu. Bolo podozrenie, že je zlomená kľúčna kosť, ale tá je len poriadne narazená. Veľmi ma to bolí, nespal som celú noc. Počas celej súťaže som veľa padal. Mal som v jej priebehu azda tridsať pádov, čo sa mi nestane ani za celú sezónu. Mrzí ma, že som sklamal a nedokončil preteky," dodal Svitko, ktorému po tejto „erzete" patrila priebežná ôsma pozícia (-01:25:09). Držiteľ striebornej medaily z Rallye Dakar 2016 nedokončil svoju tretiu Rallye Dakar. Po prvý raz mu to v roku 2011 znemožnila pokazená ojnica, preto nedokončil 8. etapu. Druhý nezdar ho postihol o dva roky neskôr. V 11. etape (bola streda, 16. januára 2013) vo vysokej rýchlosti preletel cez riadidlá a rozbil chladič na svojom motocykli KTM. Poruchu sa mu na trase síce podarilo opraviť (olej získal od okoloidúceho jazdca) a dôjsť aj do cieľa, tam sa však zo zdravotných dôvodov rozhodol svoje pôsobenie na 35. ročníku Rallye Dakar ukončiť.

Vedúcemu jazdcovi motocyklovej kategórie Adrienovi Van Beverenovi (Yamaha) sa zanedbateľné tri kilometre pred cieľom meraného úseku nevyhol ťažký pád. Francúzskeho pretekára dopravil do lekárskeho centra vrtuľník a vyšetrenie odhalilo, že má zlomenú kľúčnu kosť, poranený hrudník a chrbticu. Táto „erzeta" sa stala pohromou aj pre ďalších jazdcov. Navigačných chýb sa dopustili bývalí lídri Joan Barreda Bort zo Španielska a Kevin Benavides z Argentíny, obaja na strojoch značky Honda. Po štarte druhej časti rýchlostnej skúšky zvolili spolu s ďalšími súpermi - spomeňme napríklad Austrálčana Toybho Pricea či Francúza Antoine Méa (obaja KTM) - zlú cestu a odchýlili sa od trasy až o desať kilometrov. Museli sa potom vracať a stratili množstvo času.

Zaváhania súperov využil rakúsky motocyklista Matthias Walkner (KTM), ktorý sa do cieľa prirútil s náskokom jedenásť a pol minúty (-11:35 min) pred Chiľanom Pablom Quintanillom (Husqvarna), tretie miesto ukoristil Španiel Gerard Farrés Guell so strojom značky KTM (-16:21 min). V priebežnom celkovom hodnotení sa na čelo vyhupol Walkner, prenasledovaný Barredom Bortom (-39:42 min) a Benavidesom (-41:23 min).

Český motocyklista Ondřej Klymčiw, ktorý sa vážne zranil v tretej etape, už komunikoval s okolím. V peruánskej Lime podstúpil v sobotu 13. januára 2018 operáciu zlomených stavcov, podľa lekárov sa jeho zdravotný stav stále zlepšoval. „Nechcem nič zakríknuť, ale sme na dobrej ceste. Dýcha sám a začína sa prebúdzať, komunikuje. Ešte nie je úplne hore, ale reaguje," uviedla podľa serveru idnes.cz manželka Tereza, ktorá za Klymčiwom priletela minulý týždeň. Lekári plánovali českého reprezentanta prebudiť v stredu 17. januára, anestetiká mu začali uberať už v pondelok. Klymčiw si pri nehode v úvode podujatia zlomil dva stavce a pomliaždil pľúca, na ktorých sa mu vytvoril opuch. Lekári museli niekoľkokrát posunúť pripravovanú operáciu. Odhodlali sa k nej v sobotu, bola bez komplikácií a po nej udržovali českého pretekára v umelom spánku.

V kategórii štvorkoliek dominovali domáci pretekári. Zvíťazil Nicolas Cavigliasso pred Jeremiasom Gonzalesom Feriolim (-02:06 min), tretí skončil Chiľan Ignacio Casale (-06:23 min). Naposledy menovaný mal v celkovom poradí pred Feriolim výrazný, bezmála jeden a trištvrte hodinový, náskok (-01:41:03); tretí Cavigliasso zaostával za Casalem o 01:42:56.

V triede automobilov sa z prvenstva radovala francúzska posádka Stéphane Peterhansel/Jean-Paul Cottret, ktorí spoločne s víťazným Peugeotom vykazovali v cieli čas 04:43:46. „Odviedli sme to najlepšie, čo sme mohli. Samozrejme sme skôr v útočnom než udržiavacom režime. Išiel som čo najrýchlejšie, pretože som vedel, že do etapy vyrážame ako prví. Bola to náročná etapa s množstvom malých kameňov v riečnych brodoch, rovnako ako s množstvom ťavej trávy, ktorá spôsobovala, že sa rozsvecovala výstražná kontrolka tlmičov. Z hľadiska navigácie to bolo dosť ťažké, ale neurobili sme žiadnu veľkú chybu. Domnievam sa, že lepšie sme to dokázať nemohli," uviedol v cieli Stéphane Peterhansel. O takmer deväť minút (-08:46 min) za nimi dorazila do cieľa Toyota juhoafricko-nemeckej dvojice Giniel De Villiers/Dirk Von Zitzewitz; tretiu pozíciu získali Španieli Carlos Sainz a Lucas Cruz s druhou „tritisícosmičkou" (Peugeot 3008 DKR), ktorí za stajňovými kolegami Peterhanselom a Cottretom zaostali o viac než trinásť minút (-13:07 min).

V celkovom poradí síce aj naďalej viedol Sainz, avšak za ním sa poradie menilo. Doposiaľ druhí - Katarčan Nasser Al-Attiyah a jeho francúzsky navigátor Matthieu Baumel s autom Toyota - sa v cieli objavili až na 10. pozícii s takmer polhodinovým mankom na Peterhansela a v celkovom poradí si s ním zamenili druhú priečku za tretiu (-01:12:46), pričom ich navzájom delilo dvadsaťdva minút.

Mimochodom, Carlos Sainz dostal ešte pred štartom etapy dodatočnú desaťminútovú penalizáciu za údajnú kolíziu s holandským jazdcom na štvorkolke Keesom Koolenom (Barren Racer) v sobotňajšej siedmej „erzete". Incident sa podľa Koolena stal v bolívijskom úseku medzi mestami La Paz a Uyuni. „El Matadore" Sainz vraj po kontakte nezastavil a nepomohol Holanďanovi, ktorý sa so sťažnosťou obrátil na organizátorov. „Nezasiahol som žiadnu štvorkolku. Videl som, ako ma zbadal a zišiel z cesty. Pridal som a on stratil kontrolu, pretože tam bolo veľa blata. Potom sa vrátil na cestu a ja som sa mu zázračne vyhol. Bolo to veľmi tesné, ale nedotkol som sa ho," citoval portál autosport.com Carlosa Sainza, ktorý sa však napriek tomu nevyhol penalizácii za „potenciálne nebezpečné konanie". Peugeot Sport následne avizoval odvolanie sa proti verdiktu. „Keď každý povie, že sa s niekým takmer zrazil, všetci dostaneme desaťminútovú penalizáciu. Je to naozaj nepochopiteľné rozhodnutie," vyhlásil šéf tímu Bruno Famin.

Veľká smola postihla doposiaľ veľmi dobre jazdiace české duo Martin Prokop/Jan Tománek, ktorých na trati pred tretím waypointom (kontrolným bodom) zastavili na takmer sto minút problémy s elektrikou na ich automobile Ford. Dvadsiata tretia priečka v etape znamenala pokles v celkovom poradí zo 7. na 8. miesto (-04:18:21).

V triede „ťažkej väzby" dominovali kamióny Iveco, keď zvíťazil - na Dakare 2018 už po druhýkrát - Holanďan Ton Van Genugten o 33 sekúnd pred Argentínčanom Federicom Villagrom; tretí skončil Bielorus Sergej Viazovič s truckom MAZ (-11:09 min). V celkovom poradí aj naďalej viedol Rus Eduard Nikolajev na Kamaze, druhý Villagra za ním zaostával o takmer dvadsaťpäť minút (-24:44 min). Na pomyslený bronzový stupienok sa (po technických problémoch Liazky českého jazdca Martina Macíka) vrátil Viazovič, ktorého od Nikolajeva delili už takmer štyri hodiny (-03:48:30).

Macíkovo zaváhanie ho stálo miesto na stupňoch víťazov. Štrnásta priečka v etape s mankom takmer dve a pol hodiny (-02:23:14) znamenala prepad na 6. pozíciu (-05:30:25). „Už na 10. kilometri sa mi vzpriečil volant a oprava trvala tridsaťosem minút. Na spojovací úsek sme prišli ako osemnásty kamión. V druhej polovici etapy nám to išlo krásne, ale asi 30 km pred cieľom chladičom preletela nejaká vetva, urobila v ňom dieru a roztrhla vrtuľu. Takže sa opätovne opravovalo. Tentoraz jeden a pol hodiny. Ale všetko sa zvládlo dať do poriadku, domorodci nám priniesli vodu a pokračovalo sa. A naraz tri kilometre pred cieľom v jednom z korýt horel motocykel. Pokúšali sme sa ho uhasiť a následne obísť. Pri tomto manévri sme zapadli a navyše prerazili dve pneumatiky. Ďalšiu hodinu a pol trvalo vyhrabať kamión, ktorý stál po nápravy v bahne, a následne vymeniť aj pneumatiky," popisoval strastiplnú etapu Martin Macík.

11. ETAPA: BELÉN - FIAMBALA, 17. JANUÁR 2018
Aj ďalšia etapa tohtoročného jubilejného ročníka Rallye Dakar dokázala, že si usporiadatelia na čele s traťovým riaditeľom Marcom Comom dali záležať, aby urobili preteky náročnými. Od prvých kilometrov odpadávali pretekári ako pomyslené zrelé hrušky a to ako nováčikovia, tak favoriti. Stredajšia jedenásta „erzeta" z Belénu do Fiambaly čítala 280 „ostrých" kilometrov po 205 km príjazde na štart z posledného bivaku. Trasa postavená na 75 % opäť na piesku sa v priebehu dňa rozdelila pre kategóriu motocyklov a štvorkoliek, ktoré mali bivak bez asistencie v prvej polovici maratónskej etapy, zatiaľ čo automobily a kamióny pokračovali ďalej. Ako sa ukázalo neskôr, pre triedu motocyklov a štvorkoliek bola druhá polovica maratónskeho úseku (12. etapa) pre svoju náročnosť v pekle dunových presypov obávanej oblasti zrušená.

Víťazom stredajšej jedenástej etapy sa v kategórii motocyklistov stal Austrálčan Toby Price (KTM), dovedna 280 km meraných úsekov z Belénu do bivaku vo Fiambala zvládol za štyri hodiny (04:01:33). O deväťdesiatosem sekúnd za ním zaostal Argentínčan Kevin Benavides (Honda), tretí Francúz Antoine Méo (KTM) dosiahol o šesť a pol minúty (-06:31 min) horší čas. Víťaz utorkovej desiatej etapy Matthias Walkner (KTM) z Rakúska obsadil v stredu piatu priečku s mankom 11:01 min na víťaza. Vedenie si udržal Walkner pred Benavidesom (-32:00 min), ktorý na tejto pozícii vystriedal doposiaľ druhého Španiela Joana Barredu Borta na Honde (ten po tejto „erzete" v pretekoch nepokračoval). Na tretiu pozíciu poskočil Price (-39:17 min).

Veľkú smolu mala jedna z dvojice Češiek na štarte. Deväťdesiat kilometrov pred cieľom spadla na motocykli jazdiaca Gabriela Novotná a zlomila si kľúčnu kosť. Etapu v ťažkom teréne aj napriek nepriazni osudu úspešne dokončila. „Asi deväťdesiat kilometrov pred cieľom som nevidela kameň, ktorý bol v riečisku zahrabaný v piesku, a nabehla som na neho," opisovala nehodu Novotná. „Bohužiaľ som do neho narazila najskôr predným a potom aj zadným kolesom, takže som chvíľu išla iba po prednom kolese. Balans motocykla som však neustála a spadla som na rameno. Bolelo to, avšak ja som v tej chvíli nevedela, ako veľmi je to vážne. V zostávajúcej časti etapy som štyrikrát spadla, pretože ruka ma bolela a motocykel sa nedal udržať. Štyrikrát sa mi ho podarilo zodvihnúť, aj keď sa mi točila hlava a musela som sa vydýchať a napiť, aby som mohla pokračovať ďalej. Keď som spadla po piatykrát, už mi bolo zle a nemala som silu. Po nejakej dobe prišla skupina ľudí na štvorkolkách a medzi nimi i Olina Roučková. Pomohla mi mašinu postaviť a hovorí: ,Môžem ísť s tebou? Mám rozbitý roadbook.ʽ Tak sme ,daliʽ do cieľa dámsku jazdu," uviedla 29-ročná česká reprezentantka, ktorá následne riešila návrat do Prahy, kde sa potom podrobila operácii. Ako nováčik a žena za riadidlami motocykla - pripomeňme, že na štarte sa za riadidlami motocykla objavili iba štyri ženy: Španielky Laia Sanzová, Rosa Romero Fontová (obidve KTM), Holanďanka Mirjam Polová a Gabriela Novotná (obidve Husqvarna) - podávala Gabriela Novotná skvelé výkony. S každou etapou sa zlepšovala a postupne sa (zo 101. pozície po 3. etape) prepracovala až na 74. miesto na konci 10. etapy. Dodajme, že súčasne odstúpila z výbornej 2. priečky v dámskej kategórii.

Jej stajňový kolega z Klymčiw Racing Teamu Ondřej Klymčiw, ktorý utrpel v tretej etape vážny pád, sa v nemocnici v Lime stále zotavoval po operácii dvoch zlomených stavcov. Jeho stav sa každým dňom zlepšoval aj vďaka návštevám manželky Terezy, ktorá k jeho aktuálnemu stavu uviedla: „Ondrov stav sa aj naďalej zlepšuje, bude však musieť absolvovať ďalší chirurgický zákrok, pri ktorom mu zavedú drén do pľúc. Pri vyšetrení totiž odhalili v pľúcach tekutinu, ktorú je treba odsať. Podľa doktora mohlo dôjsť k poraneniu pľúc v priebehu operácie. Dúfala som, že už ho preložia na normálnu izbu, to sa však zatiaľ odkladá. Musíme byť trpezliví."

Medzi odstupujúcimi jazdcami tohto dňa oficiálna webová stránka súťaže uvádzala ďalšieho českého pretekára Milana Engela (KTM), ktorý bol celkovým 24. mestom najlepším českým motocyklovým jazdcom v súťaži. „Na trať nás usporiadatelia púšťali po automobiloch a kamiónoch, takže bola dosť rozbitá. K nehode došlo na kamenitom úseku, keď ma motocykel nakopol a po prelete na zem ešte spadol na mňa. Nejakú dobu som tam ležal, než priletela helikoptéra. Previezli ma najskôr do Fiambaly a odtiaľ do nemocnice v San Juane. Tu všetky vyšetrenia ukázali, že našťastie nemám nič zlomené. Som však dobitý a nemôžem sa poriadne ani hnúť," uviedol Engel, jazdiaci vo farbách Moto Racing Group.

V triede štvorkoliek dominoval aj tentoraz Argentínčan Nicolas Cavigliasso o štvrťhodinu (-15:14 min) pred Chiľanom Ignaciom Casalem a o bezmála tridsaťpäť minút (-34:49 min) pred Kazachom Dmitryjom Shilovom, všetci sedlajúci stroje značky Yamaha. V celkovom poradí aj naďalej viedol Casale, Cavigliasso sa víťazstvom „erzety" posunul na 2. priečku (-01:34:13) a odsunul tak svojho krajana Jeremiasa Gonzalesa Ferioliho na bronzovú pozíciu (-02:09:15).

Na rozdiel od Gabriely Novotnej, šťastena sa priklonila k jej krajanke Olge Roučkovej. Zástupkyňa českého tímu Moto Racing Group mala pred štartom do tejto etapy obavu, že nebude môcť nastúpiť do ďalších bojov, pretože čakala na konečný ortieľ komisie za oneskorený príjazd z predchádzajúceho dňa. Akokoľvek s penalizáciou, odišla napokon šťastná, že môže v pretekoch pokračovať - s takmer štyridsaťpäťhodinovou stratou na Casaleho (-44:57:44), figurovala na 27. priečke.

V kategórii automobilov sa v tejto etape pikantným stal súboj trojice továrenských peugeotov, ktoré sa v poradí Francúz Despres, Španiel Sainz a Francúz Peterhansel prirútili do cieľa na druhom až štvrtom mieste v rozpätí zanedbateľných pätnástich sekúnd. V „erzete" síce kraľoval Holanďan Bernhard Ten Brinke s automobilom Toyota, ten však v priebežnej klasifikácii figuroval až ako štvrtý (-01:27:35) - za „El Matadorom" Carlosom Sainzom (ktorému športoví komisári za údajné zavinenie kolízie v sobotňajšej etape s holandským jazdcom na štvorkolke Keesom Koolenom a po následnom proteste tímu Peugeot zrušili desaťminútovú penalizáciu), Stéphanom Peterhanselom (-01:00:45) a stajňovým kolegom Nasserom Al-Attiyahom z Kataru (-01:24:02).

V triede nákladných automobilov sa vôbec premiérovo v tomto ročníku z etapového triumfu radoval Sergej Viazovič, ktorý tak pre bieloruskú značku MAZ po prvýkrát v histórii za jej sedemročnej účasti na Dakare - teda od roku 2012 - získal víťazstvo v „erzete". Druhým kamiónom v cieli bolo Iveco Argentínčana Federica Villagru, ktorý za Bielorusom zaostal o osemdesiatštyri sekúnd; tretí cieľom prešiel Kamaz Rusa Dmitryja Sotnikova, hoci už s bezmála polhodinovou stratou (-28:51 min). Dobre zajazdil aj český reprezentant Martin Kolomý, ktorý bol s tatrovkou štvrtý (-30:24 min), ďalší český zástupca Martin Macík s Liazkou skončil jedenásty (-01:45:56).

V celkovom poradí nastala zmena. Na vedúcu pozíciu sa vyhupol Villagra a odsunul tak obhajcu vlaňajšieho triumfu Rusa Eduarda Nikolajeva s truckom Kamaz - ktorý na Argentínčana v tejto špeciálke stratil bezmála trištvrte hodinu - na druhé miesto, hoci iba so zanedbateľným mankom 67 sekúnd. Tretiu priečku si aj naďalej strážil Viazovič (-03:07:22). Macíkova Liazka ostala na 6. mieste (-05:30:13), od siedmeho Holanďana Ton Van Genugtena (Iveco) ju však delilo iba 55 sekúnd. Kolomého Tatra poskočila na 12. pozíciu (-08:58:29). O tom, či sa prebojuje do prvej desiatky, mali rozhodnúť výsledky jeho súperov (najmä Holanďanov Gerta Huzinka na Renaulte a Maurika van den Heuvela so Scaniou), a tiež prípadné penalizácie.

S pretekmi sa po tejto etape rozlúčila česká trojica Pavel Vrňák, Petr Lesák a Filip Škrobánek s ďalším kamiónom Tatra. Stajňa Adria, v ktorej farbách spomínaní pretekári jazdili, si pre svoju premiérovú účasť na Rallye Dakar vybrala ten najnevhodnejší čas, ktorý mohla. Usporiadatelia, ako vidieť, vypočuli sťažnosti niektorých pretekárov na náročnosť a vytvorili po niekoľkoročnej pauze opätovne extrémne preteky. Vyslovené galeje. Zástupcovia tímu Adria sami zvažovali, že z dôvodu spomínanej náročnosti po desiatej „erzete" odstúpia. Keď sa potom v noci zo 16. na 17. január vyskytla nepredvídateľná situácia, neváhali a obetovali sa. Čo sa stalo? „V noci za nami prišiel Martin Kolomý s otázkou, či by sme mu na jeho Tatru neposkytli nápravu z nášho kamióna," približoval situáciu navigátor posádky Petr Lesák, ktorý sa tak vzdal svojho sna o pokorení najťažšej rallye na svete iba tri etapy pred koncom. „Vôbec sme však neváhali a radi vyhoveli. Myslím si, že je to aj tak veľký úspech, že sme sa dostali až sem, do Beléna. Zvlášť keď zoberiem do úvahy, koľko kamiónov už odstúpilo."

„Hovoril som s technickým riaditeľom pre kategóriu kamiónov a podľa neho je to tohto roku skutočné pohrebisko techniky. Nápravy na svojich ‚špeciáloch‛ už menili takmer všetky tímy - Kamaz, Iveco a Renault - a vraj môžeme byť radi, že ešte pokračujeme. Nie je to o tom, že by technika nebola pripravená, ale o tom, že tohto roku je to skutočne extrémne. V podstate také, aké by to malo byť. Namiesto pretekov je to skôr boj o prežitie. Iba dokončiť súťaž bude mať tohto roku úplne iný význam než inokedy," poznamenal manažér tímu Buggyra Racing Jan Kalivoda.

12. ETAPA: FIAMBALA - CHILECITO - SAN JUAN, 18. JANUÁR 2018
Organizátori Rallye Dakar pre nepriaznivú predpoveď počasia zrušili 12. etapu pre motocykle a štvorkolky. Automobily a kamióny však v Argentíne súťažili podľa plánu. Všetkých účastníkov jubilejného 40. ročníka slávnych vytrvalostných motoristických pretekov malo vo štvrtok 18. januára 2018 čakať 723 km z Chilecita do San Juanu, na ktorých malo byť 375 meraných kilometrov. „V oblasti mesta Fiambala predpovedajú nepriaznivé počasie, ktoré neumožní vzlietnuť vrtuľníkom a zabezpečiť tak bezpečný štart etapy pre motocyklistov a štvorkolky," uviedli organizátori vo svojom stanovisku.

Kategóriu automobilov ovládol - po úvodnej a tretej etape po tretíkrát - Katarčan Nasser Al-Attiyah (Toyota), ktorý 523 km dlhý meraný úsek z Chilecita do San Juanu v Argentíne prešiel za necelých šesť hodín (-05:49:57). Pred druhým v poradí, ktorým bol Francúz Stéphane Peterhansel s automobilom Peugeot, mal v cieli dvojminútový náskok (-02:03 min). Na treťom mieste finišovala ďalšia Toyota s Juhoafričanom Ginielom De Villiersom za volantom (-04:33 min). Lídrom priebežného poradia zostal Španiel Carlos Sainz, ktorý jazdil na istotu (v cieli bol deviaty) a na víťaza mal odstup osemnásť minút (-18:07 min).

„El Matadore" Sainz, päťdesiatpäťročný víťaz Dakaru z roku 2010, viedol pred Peterhanselom o takmer trištvrte hodinu (-44:41 min), tretí Al-Attiyah zaostával už o viac než hodinu (-01:05:55). Do konca pretekov zostávalo 489 meraných kilometrov. Za dvojicou peugeotov a trojicou vozidiel Toyota (4. Holanďan Bernhard Ten Brinke, 5. Juhoafričan Giniel De Villiers) sa aj naďalej držal Poliak Jakub Przygonski s automobilom Mini, ktorý na Sainza strácal takmer tri hodiny (-02:51:02). V Top 10 sa aj naďalej držali Česi Martin Prokop a Jan Tománek, ktorí si (napriek devätnástemu miestu v etape a jeden a pol hodinovej strate) strážili - za siedmym Sheikhom Khalidom Al Quassimim s Peugeotom 3008 DKR - ôsmu pozíciu (-07:04:26). V prvej desiatke figurovali aj Holanďan Peter Van Merksteijn na deviatom a Argentínčan Sebastian Halpern na desiatom mieste (obaja s automobilmi značky Toyota).

Neuveriteľný súboj sa odohrával v kategórii kamiónov. Z prvenstva sa radoval Holanďan Ton Van Genugten (Iveco) pred Čechom Martinom Kolomým na Tatre (-04:11 min) a Rusom Eduardom Nikolajevom na Kamaze (-06:21 min), ktorý sa po tejto „erzete" opätovne vrátil na čelo celkového hodnotenia. Doposiaľ vedúci Argentínčan Federico Villagra s truckom Iveco, v cieli figurujúci na 4. pozícii, na ruského pretekára stratil 68 sekúnd a v celkovom poradí ich delila jedna sekunda!!! Na 3. mieste sa aj naďalej, hoci už s obrovským mankom (-03:26:14), držal Bielorus Sergej Viazovič (MAZ).

Kolomému dobré etapové umiestnenie dopomohlo k posunu na priebežnú 11. priečku (-08:55:12), druhá tatrovka stajne Tatra Buggyra Racing s posádkou Martin Šoltýs, Josef Kalina a Tomáš Šikola bola celkovo trinásta (-20:47:04).

Najlepším českým jazdcom na poli kamiónov bol stále Martin Macík s Liazkou, ktorému aj naďalej patrila priebežná 7. pozícia (-07:10:21). Tak ako jemu, i ďalším dvom členom posádky štartujúcej vo farbách Big Shock Racing Teamu Františkovi Tomášekovi a Michalovi Mrkvovi stálo aj tentoraz v ceste toľko smolných náhod, že by to stálo vydať aj knižne. Po skvele rozbehnutej prvej časti etapy, v ktorej sa posádka žltej Liazky držala okolo tretieho miesta, sa jej aj tentoraz lepila na pneumatiky smola. „Bola to krásna etapa, hodne technická. Také máme radi a sme v nich rýchli. Všetko fungovalo, prechádzali sme riečiska ako vystrelení z praku. Potom sme prišli do hôr a kamión sa začal trochu ‚variť‛. Začala nám unikať voda z chladiča, ktorý sa v náročnom teréne prerazil. Diera bola taká veľká, že ani v priebehu neutralizačnej zóny medzi časťami etapy sme neboli schopní ju opraviť. Takže každých desať až dvadsať kilometrov sme museli zastavovať a vodu dopĺňať. Bolo jej obrovské množstvo, takže sme si ju museli brať od miestnych. Mali sme plnú kabínu bandasiek a päť fliaš, lietali po celej kabíne. A tak sme došli až do cieľa," vykresľoval situáciu navigátor František Tomášek.

LIAZ so štartovým číslom 510 tak stratil cenný čas, ale aj napriek komplikáciám s chladičom dokončil „erzetu" na dobrom 14. mieste (-01:47:36). Liazka - prezývaná „Franta" - i traja chlapi v nej napriek technickým problémom a smolným okamihom v druhom „polčase" pretekov nestratili elán a chuť bojovať ďalej. „Je to najšialenejší a najnáročnejší Dakar zo všetkých, ktoré sme doposiaľ zažili. Sme už hodne unavení, prehriati, nevyspatí. Za posledné dni sme zavreli oči sotva na pár hodín. Hlavne mechanik Michal Mrkva má brutálny spánkový deficit. Je to tu drsné fyzicky aj psychicky. Ale do cieľa Frantu dotlačíme, aj keby sekery padali," odkazoval Martin Macík a pre dokreslenie situácie dodal: „Kto to nezažil, nedokáže si to vôbec predstaviť. Dnes som zaspal, keď sme stáli na štarte do druhej časti etapy. Chlapi ma zobudili, ja som podišiel ďalšie tri metre a zaspal znova. V Liazke trávime v desnej horúčave napchatí v kombinézach celý deň. Zima, horúčava, kašeľ, dehydratácia, skutočne drsné. Niekedy by som to chcel sledovať z tej druhej strany od vás. Pripadáme si ako komiksové postavičky, ktoré zdolávajú jednu nemožnú úlohu za druhou."

13. ETAPA: SAN JUAN - CORDOBA, 19. JANUÁR 2018
Predposledná 13. etapa Rallye Dakar 2018 bola pre pretekárov a ich tímy veľmi dlhá. Posádky museli zdolať 927 kilometrov zo San Juan do posledného bivaku v Cordobe a cestou si zmerať sily s 368 kilometrami dlhej rýchlostnej skúšky. Množstvo účastníkov končilo „erzetu" za tmy a napríklad český jazdec Martin Macík dochádzal špeciálku bez predného skla svojej Liazky.

„Erzetu" z argentínskeho San Juanu do Cordoby vyhral medzi motocyklistami austrálsky pretekár Toby Price (KTM). V cieli bol o viac ako dve minúty (-02:03 min) rýchlejší než Argentínčan Kevin Benavides (Honda), tretia priečka patrila Francúzovi Antoine Méovi (KTM), ktorý za Priceom zaostal o dve a trištvrte minúty. Priebežné vedenie si udržal Matthias Walkner (KTM), ktorý mal iba krok k tomu stať sa prvým rakúskym víťazom prestížnych motoristických pretekov v tejto kategórii. Tridsaťjedenročný Walkner išiel 424 km dlhú rýchlostnú skúšku na istotu a skončil na 4. mieste (-11:32 min), pred záverečnou etapou mal pred Benavidesom náskok 22:31 minúty. Tretia priečka aj naďalej patrila Priceovi (-27:45 min).

V triede štvorkoliek vyhral Argentínčan Jeremias Gonzales Ferioli na Yamahe už svoju druhú etapu v tomto ročníku, tentoraz o viac ako tri minúty (-03:18 min) pred Paraguajcom Nelsonom Augustom Sanabriom Galeanom (tiež na Yamahe) a Chiľanom Ignaciom Casalem, ktorý na Ferioliho stratil štyri minúty (-04:03 min). V celkovom poradí sa nič nezmenilo - viedol Casale pred Argentínčanom Nicolasom Cavigliassom (-01:37:16) a Feriolim (-02:05:12).

V kategórii automobilov sa z etapového triumfu radovala značka Toyota, ktorá obsadila všetky stupne víťazov. Dominovala katarsko-francúzska posádka Nasser Al-Attiyah/Matthieu Baumel pred argentínsko-juhoafrickou dvojicou Lucio Alvarez/Robert Howie (-11:16 min) a juhoafricko-nemeckým duom Giniel De Villiers/Dirk Won Zitzewitz (-13:06 min); priebežnému lídrovi súťaže Španielovi Carlosovi Sainzovi (Peugeot) patrila - za dvojicou automobilov Mini stajne X-Raid (4. Poliak Jakub Przygonski, 5. Fín Mikko Hirvonen) - šiesta priečka (-19:37 min).

V celkovej klasifikácii viedol aj naďalej „El Matadore" Sainz, za ním sa však na 2. a 3. priečku prebojovali Toyoty - Katarčan Al-Attiyah na neho strácal viac ako trištvrte hodinu (-46:18 min), Juhoafričan De Villiers viac ako hodinu a štvrť (-01:20:00). Španieli ráno vyrážali s viac než hodinovým náskokom pred konkurenciou, mali súťaž plne pod kontrolou a zvládli rad nástrah predposlednej etapy. Aj napriek malej chybe v úvodnej časti stratili iba pár minút v prospech svojich prenasledovateľov. „Prvá časť etapy bola skutočne náročná. Neviem, čo sa prihodilo konkurentom, ktorí zostali za mnou, som si však istý, že mali množstvo problémov. Druhá časť sa viacej podobala etape WRC a bola menej zložitá, akokoľvek tam boli úseky, ktoré boli pre náš automobil veľmi úzke," poznamenal v cieli Sainz.

Pre Francúza Stéphana Peterhansela sa stala táto etapa nočnou morou. Na 78. kilometri prvého úseku dňa sa ľavé predné koleso jeho peugeota stretlo so stromom a pritom došlo k poškodeniu riadiacej tyče a posilňovača. Obhajca prvenstva sa so spolujazdcom Jeanom-Paulom Cottretom pustili do opravy a onedlho sa objavila aj pomoc v podobe rýchlej asistencie, ktorú tvorili ich krajania Cyril Despres a David Castera s ďalším „špeciálom" Peugeot 3008 DKR. V cieli sa Peterhansel s Cottretom objavili s viac ako hodinovým mankom (-01:03:04) až na dvadsiatej pozícii a v celkovom poradí klesli na 4. miesto, so stratou necelých ôsmich minút na tretieho De Villiersa. „Pustili sme sa z kopca a nedokázali sme sa vyhnúť kontaktu so stromom, ktorý poškodil ľavú prednú časť nášho automobilu. Začali sme to opravovať a Cyril s Davidom zastavili, aby nám pomohli. Po strate viac než hodiny sme konečne mohli s opraveným autom odísť. To bohužiaľ zmarilo šancu na dosiahnutie umiestnenia na prvom a druhom mieste, v ktoré sme dúfali. Sme veľmi sklamaní," uviedol v cieli nešťastný Peterhansel.

Poradie na popredných priečkach sa miešalo aj medzi kamiónmi. Najrýchlejší čas zajazdil obhajca minuloročného prvenstva Rus Eduard Nikolajev na Kamaze, ktorý o päťdesiat sekúnd predstihol krajana a tímového kolegu Airata Mardejeva s druhým kamiónom Kamaz. Po druhýkrát za sebou a štvrtýkrát celkovo skončil na Dakare 2018 medzi trojicou najlepších Čech Martin Kolomý s Tatrou, ktorý na Nikolajeva stratil šesť minút. Zato štvrtý v poradí, ktorým bol Bielorus Sergej Viazovič s truckom MAZ, zaostával za víťazom „erzety" o bezmála pol hodinu (-27:45 min). Darilo sa aj ďalším českým kamiónom, obidve zostávajúce posádky figurovali v prvej desiatke - Martin Macík s Liazkou bol siedmy (-52:30 min) a Martin Šoltýs s tatrovkou ôsmy (-57:50 min).

Ak po dvanástej etape viedol Nikolajevov Kamaz o neuveriteľnú sekundu pred Argentínčanom Federicom Villagrom (Iveco), tak po tejto „erzete" to už neplatilo. Argentínčan totiž odstúpil v druhej časti tejto etapy, pravdepodobnou príčinou bola nefunkčná prevodovka jeho Iveca. Na pomyslený strieborný stupienok sa tak posunul Viazovičov MAZ (-03:53:59), pre bronzový vavrín mal v poslednej etape namierené Mardejevov Kamaz (-05:21:05). Z odstúpenia Villagru profitoval aj Macíkov LIAZ (ktorý poskočil na 6. pozíciu), Kolomého skvelý výkon jazdcovi i Tatre vyniesol posun do Top 10 - z 11. na 7. priečku (-09:01:18)!

14. ETAPA: CORDOBA - CORDOBA, 20. JANUÁR 2018
Sobota bola posledným pretekárskym dňom 40. ročníka Rallye Dakar 2018. Posádky sa rozlúčili s Argentínou krátkou, 284 kilometrov dlhou etapou so 119 meranými kilometrami okolo Cordoby. A hoci išlo o posledný deň, nebola to prechádzka ružovou záhradou. Tímy museli opätovne preukázať enormnú schopnosť sústredenia, pokiaľ chceli vyjsť na slávnostné cieľové pódium a tým úspešne dokončiť dakarské dobrodružstvo.

Sobotňajšiu záverečnú 14. etapu vyhral medzi motocyklistami Argentínčan Kevin Benavides (Honda) o 54 sekúnd pred Austrálčanom Toby Priceom (KTM), tretí bol Francúz Antoine Méo (tiež s motocyklom zn. KTM) so stratou takmer troch minút (-02:49 min). Celkovým víťazom 40. ročníka Rallye Dakar 2018 sa stal Rakúšan Matthias Walkner, ktorý v tejto špeciálke jazdil tak, aby „odyseu" dokončil (v cieli ho klasifikovali na ôsmej pozícii s mankom 05:38 min). Jazdec na motocykli KTM 450 Rally Replica prešiel naprieč Peru, Bolíviou a Argentínou za 43:06:01 hod., v konečnom zúčtovaní zvíťazil s viac než štvrťhodinovým náskokom (-16:53 min) pred jazdcom Monster Energy Honda Teamu Benavidesom. Na treťom mieste skončil víťaz spred dvoch rokov Toby Price, Austrálčan zaostal za Walknerom - stajňovým kolegom z Red Bull KTM Factory Teamu - o dvadsaťtri minút (-23:01 min).

Pripomeňme, že 31-ročný Matthias Walkner, rodák z mestečka Kuchl, na ceste za svojim prvým celkovým víťazstvom na Rallye Dakar ovládol jednu etapu (bola ňou utorková desiata, ktorá viedla zo Salty do Belénu). Okrem toho si pripísal na konto jednu druhú priečku a dve tretie miesta. „Je to úžasné, nikdy som si nepomyslel, že by som mohol Dakar vyhrať. Cieľ bol udržať sa na pódiu, tento rok to však bolo tesné, kľúčová bola desiata etapa. Možno pri mne tentoraz stálo aj šťastie, na Dakare ho človek potrebuje, no niekedy ho nemá. Bol to šialený Dakar," vyznal sa Walkner na oficiálnej stránke podujatia. Po krajanoch Johannovi Reifovi a Johannovi Deinhoferovi - ktorí zvíťazili na Rallye Dakar v kategórii kamiónov v roku 1997 - sa stal tretím Rakúšanom, ktorý si z „Dakaru" odniesol najcennejší kov. Rakúsky výrobca KTM však medzi motocyklami víťazí nepretržite už od roku 2001.

Kráľovnou motocyklovej kategórie sa už po ôsmykrát (!) stala katalánska motocyklistka Eulalia „Laia" Sanzová-Pla Giribertová (KTM), ktorej patrilo konečné 12. miesto (-02:56:02), pričom k umiestneniu v desiatke najlepších jej chýbalo necelých pätnásť minúť! Druhá priečka dámskej kategórie jednej stopy patrila Holanďanke Mirjam Polovej (Husqvarna), ktorá obsadila konečnú 75. pozíciu (-38:39:38). Ďalšie dve pretekárky, Španielka Rosa Romero Fontová (KTM) a Češka Gabriela Novotná (Husqvarna), boli nútené odstúpiť v priebehu desiatej „erzety" súťaže - Fontová zo 68. a Novotná zo 75. miesta.

V kategórii štvorkoliek dominoval v poslednej „erzete" Ignacio Casale (Yamaha). Tridsaťročný Chiľan bol v cieli o minútu a tridsaťšesť sekúnd skôr než Argentínčan Nicolas Cavigliasso rovnako na Yamahe, tretí v etape skončil Francúz Alex Dutrie (-01:43 min). V celkovom poradí kraľoval Casale suverénnym spôsobom (pripísal si päť etapových prvenstiev a viedol od samotného začiatku pretekov), keď pred argentínskym nováčikom Cavigliassom na druhej priečke mal viac ako jeden a pol hodinový náskok (-01:38:52). Stupne víťazov doplnil ďalší argentínsky jazdec Jeremias Gonzales Ferioli (-02:08:14). Casale ovládol Rallye Dakar po druhý raz v kariére, predtým vyhral tieto púštne preteky v roku 2014.

Historicky prvou Češkou, ktorá dokončila slávnu Rallye Dakar v jej štyridsaťročnej histórii, sa stala jazdkyňa štvorkolky Olga „Ollie" Roučková. Tridsaťtriročná rodáčka zo severočeského Děčína obsadila so svojim strojom Yamaha QDY 700 L - so štyridsaťsedem a pol hodinovou stratou (-47:31:12) - konečnú 26. priečku. Pripomeňme, že jej jediná súperka, Bolívijčanka Suany Martinezová (CAN-AM), sa vzdala v priebehu ôsmej etapy.

Kategóriu automobilov si druhýkrát v kariére podmanil aj Carlos Sainz s Peugeotom. Skúsený 55-ročný španielsky matador triumfoval na Dakare po ôsmich rokoch, pred druhým Katarčanom Nasserom Al-Attiyahom (Toyota) zvíťazil s takmer trištvrte hodinovým náskokom (-43:40 min). Tretiu priečku obsadil Juhoafričan Giniel De Villiers (Toyota) s odstupom hodiny a štvrť (-01:16:41), ktorý vyhral sobotňajšiu derniéru. „El Matadore" Sainz - dvojnásobný majster sveta v rallye (1990 a 1992), ktorý zvíťazil v dvoch špeciálkach a súťaž svojej kategórie viedol od 7. etapy - dokončil „Dakar" po piatich rokoch a hneď z toho bolo celkové prvenstvo. V roku 2012 sa na pretekoch nezúčastnil, v sezóne 2011 bol tretí. „Som veľmi, veľmi šťastný. Za štyri roky, počas ktorých sme s Lucasom Cruzom spojili sily s Peugeotom, sa nám podarilo zdokonaliť víťazný automobil. Peugeot vyhral už dva razy predtým, ale myslím si, že sme si zaslúžili vyhrať, dali sme do toho obrovské množstvo práce. Mali sme vzostupy aj pády, vždy sme sa však snažili odviesť maximum. Na začiatku som hovoril, aby sme boli opatrní, ale z Peugeotu tvrdili, aby sme išli do toho naplno. Preteky boli napokon o nerobení chýb. Neviem, či sa vrátim o rok," poznamenal Sainz.

Legendárny Francúz a trinásťnásobný víťaz Rallye Dakar Stéphane Peterhansel sa musel uspokojiť so štvrtým miestom, za svojim tímovým kolegom zo stajne Peugeot Total Sainzom zaostal o takmer hodinu a pol (-01:25:29). Francúzsky tím Peugeot zažil vydarenú derniéru, s Dakarom sa lúčil po troch úspechoch za sebou.

„Peugeot zavŕšil svoj dakarský program tým najlepším možným spôsobom vďaka fantastickému víťazstvu Carlosa Sainza a Lucasa Cruza i vozidlu Peugeot 3008 DKR Maxi v Rallye Dakar, ktorá sa zapíše do histórie. Dosiahnuť tri víťazstvá v rade v tak náročnom podniku je výnimočný úspech, za ktorý vďačíme rovnakou mierou našej veľmi vysokej technickej úrovni aj nezdolateľnému tímovému duchu. Víťazstvo Carlosa a Lucasa nás obzvlášť teší, pretože išli jednoznačne úžasné preteky a prekonali všetky prekážky. Carlos do nášho dakarského projektu od počiatku vložil tak veľa, že je fantastické, že môže byť takto odmenený. V cieli najťažšej súťaže celého desaťročia sú tri z našich štyroch vozidiel a Peugeot 3008 DKR Maxi preukázal svoju technickú prevahu bez akýchkoľvek zlyhaní. Je to veľké zadosťučinenie pre celý tím a veľký zdroj hrdosti pre Peugeot," uviedol k triumfu francúzskej automobilky s levom v znaku riaditeľ Peugeot Sport Bruno Famin.

Český pretekár Martin Prokop (jazdiaci vo farbách stajne MP Sports) obsadil s vozidlom Ford Raptor F150 EVO celkovú 7. priečku (-07:20:49). Vyrovnal tak najlepší výsledok českej posádky na Rallye Dakar, ktorý v roku 2009, kedy sa „Dakar" v Južnej Amerike konal premiérovo, dosiahli Miroslav Zapletal s Miloslavom Janáčkom. Tridsaťpäťročný Prokop v tomto ročníku pokračoval vo vylepšovaní svojich výsledkov na Dakare. Pri svojom debute v roku 2016 skončil štrnásty, vlani jedenásty a teraz po prvýkrát prenikol do elitnej desiatky.

Najúspešnejšou ženou za volantom automobilu sa stala 26-ročná Španielka Cristina Gutiérrez Herrerová (Mitsubishi), ktorej v konečnom poradí patrila celková 38. priečka (-89:50:22). Druhou ženou v cieli tejto kategórie bola Švajčiarka Eugenie Decreová, ktorá navigovala francúzskeho veterána Jerôma Pelicheta. Spoločne súťaž absolvovali v aute Toyota a patrilo im konečné 16. miesto (-14:59:43). Argentínčanky Maria Del Huerto Mattar Smithová (Nissan) a Alicia Reina (Toyota), rovnako ako Peruánka Fernanda Kannoová (Toyota) však preteky nedokončili - odstúpili v priebehu druhej, tretej, respektíve jedenástej „erzety".

Kategóriu SxS (švorkolesové dvojmiestne vozidlá s maximálnym objemom valcov 1000 ccm, pozn. autora), ktorá sa samostatne konala druhýkrát, dokončilo iba šesť posádok. Najlepší čas dosiahol Brazílčan Reinaldo Varela (CAN-AM), ktorý vyhral s takmer hodinovým náskokom (-57:37 min) pred Francúzom Patriceom Garroustem (Polaris). Tretiu pozíciu obsadil ďalší francúzsky reprezentant Claude Fournier (Polaris) s mankom viac ako desať hodín (-10:09:25).

V záverečnej etape sa medzi kamiónmi radoval Holanďan Ton Van Genugten (Iveco), ktorý na Dakare 2018 vyhral už svoju štvrtú etapu. O zanedbateľných jedenásť sekúnd skončil na druhej priečke Čech Martin Macík (LIAZ), ako tretí kamión v cieli odmávli Kamaz ruského jazdca Dmitryja Sotnikova (-03:35 min). Celkovým víťazom kategórie „ťažkej väzby" sa však stal v tejto „erzete" štvrtý Eduard Nikolajev (-04:17 min), ktorý bol v tomto ročníku na meraných úsekoch trikrát najrýchlejší a svoju kategóriu viedol od druhej etapy s výnimkou hodnotenia po jedenástej „erzete". Tridsaťtriročný ruský reprezentant stajne Kamaz triumfoval s obrovským náskokom takmer štyroch hodín (-03:57:17) pred Bielorusom Sergejom Viazovičom s kamiónom MAZ, tretí skončil ďalší Kamaz riadený Rusom Airatom Mardejevom (-05:22:34). Nikolajev dosiahol štvrté celkové víťazstvo na Rallye Dakar, okrem vlaňajška sa tešil aj v roku 2013 a v roku 2010 bol členom víťaznej posádky legendárneho Vladimira Čagina. Pripomeňme, že Nikolajev mal na konte aj tri druhé miesta (2007, 2009 a 2015) a dvakrát bol na tretej priečke (2011 a 2014).

Z českých kamiónov bol jednoznačne najlepší LIAZ riadený Martinom Macíkom, ktorý sa svojim výkonom v tejto etape dokázal v celkovej klasifikácii posunúť pred Japonca Teruhita Sugawaru (Hino) na konečné 5. miesto (-07:58:45). Na Rallye Dakar štartoval dvadsaťosemročný jazdec po šiestykrát, pričom po štvrtýkrát ako vodič a jeho aktuálny výsledok bol jeho najlepším na tejto súťaži (v rokoch 2013 a 2014 štartoval ako navigátor Vlastimila Vildmana, Dakar 2015 nedokončil, o rok neskôr skončil devätnásty a vlani desiaty). Na svojej ceste pretekmi dokázal so spolujazdcami Františkom Tomášekom a Michalom Mrkvom operatívne riešiť všetky problémy a poruchy, ktoré ich „špeciál" LIAZ (prezývaný Franta) na drsnej trati utrpel. Nevzdali sa ani v na prvý pohľad stratených situáciách a preteky zdolali svojím nasadením a pozitívnym myslením. Chýbalo skutočne málo k tomu, aby Martin Macík mladší nielen zopakoval celkové umiestnenie svojho otca (Martin Macík starší skončil na Rallye Dakar 2010 na 4. mieste), ale ho aj vylepšil - veď posádka štartujúca vo farbách Big Shock Racing Teamu figurovala po ôsmej etape na 3. priečke (1. Kamaz, 2. MAZ, 3. LIAZ).

Fantastické výkony podával aj ďalší český pretekár Martin Kolomý, ktorý sa osemkrát v etape dostal do Top 5, z toho štyrikrát na pódium. A nebyť technického problému v podobe utrhnutého kardanu v poslednej štrnástej etape (tatrovku tímu Tatra Buggyra Racing v cieli, s takmer štyri a pol hodinovou stratou - navyše „okorenenou" ďalšou dvojhodinovou penalizáciou - odmávli až na poslednej 19. priečke), patrila by mu namiesto jedenástej (-13:20:46) konečná 7. pozícia. Druhá Tatra bruntálskej stajne s trojicou Martin Šoltýs, Josef Kalina, Tomáš Šikola skončila za Kolomým dvanásta (-21:57:39).