Autosportfoto

4×4 verzus známa tvár: Lucia Busquet

Po otcovi Francúzska. Srdcom aj dušou Slovenka. Žena, pre ktorú sú automobily jej osudom. Hobby i pracovný nástroj. Splnený detský sen, ktorému dávala prednosť pred bábikami. Žena, ktorá svojim, predovšetkým pracovným, zanietením úspešne vyvracia zaužívané vyjadrenie, že volant auta ženám do rúk nepatrí. Možno to niekoho prekvapí, ale v posledných rokoch kraľujú na vysokých postoch v slovenských automobilkách práve ženy. Rozhodujú o stratégii predaja značky, pripravujú autosalóny, šéfujú motoristickým magazínom, zúčastňujú sa aktívne pretekárskych rallye a v ničom za mužmi nezaostávajú. Jednou z nich je aj ING. LUCIA BUSQUET (30). „Každý sa pozastavuje nad tým, čo robí žena v automobilovom priemysle. Preto ak chce byť žena v tomto biznise úspešná, mala by mať viac než silný vzťah k autám," hovorí.

Príbeh úspešnej automobilovej manažérky a rodáčky z Bratislavy sa začal štúdiom medzinárodných vzťahov na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. Lenže už vtedy vedela, že jednou z jej hlavných ambícií je byť súčasťou stratégie predaja áut. Realizácia svojho dávneho sna, končiaca pri kreatívno-strategickej časti marketingu, vyžadujúca spoluprácu s ľuďmi, zamýšľaním sa nad pôsobením spoločnosti na danom trhu, jej imidžom a strategickými krokmi. „Ak chcete robiť marketing alebo Public Relations, musíte poznať produkt a jeho detaily, byť s ním zžitý. Musíte veriť v jeho úspech, aby ste ho mohli dobre odprezentovať," argumentuje. A pokiaľ ide o plnenie si snov, uvedie: „Nezvyknem len snívať. Jednoducho idem. Sme tu len raz, a preto by sme sa mali snažiť splniť si každý sen."

Vstupnou bránou do automobilového obchodu sa pre ňu stal importér francúzskej automobilky Renault Slovensko, v ktorej pôsobila ako produktová manažérka. Skúsenosti, ktoré tam nadobudla, neskôr zúročila u dovozcu švédskej značky Volvo, v spoločnosti T.O.P. AUTO Slovakia. Od novembra 2007 je vedúcou oddelenia Public Relations spoločnosti ŠKODA AUTO Slovensko. Okrem iného zodpovedá aj za externú komunikáciu firmy a šéfuje firemnému časopisu Škoda Magazín.

Predovšetkým predpokladám, že vo vašom hektickom spôsobe života auto nemôže chýbať. Na akom jazdíte?
- Vzhľadom na to, že musím poznať všetky naše vozidlá, často ich striedam. Momentálne jazdím na Fabii RS 1,4 TSI DSG, ktorá ma zvádza k dynamickejšej jazde. A užívam si na nej aj zvuk turba, ktorý je pre mňa osobne veľmi príjemný.

Na čom ste sa pôvodne naučili riadiť?
- Moje prvé šoférske skúsenosti som získavala po boku môjho otca na Renaulte Laguna.

Čo vás na cestách vie rozhnevať?
- Je toho viac. Napríklad zlá kvalita ciest, bezohľadnosť vodičov, ktorí svojou jazdou ohrozujú seba a aj ostatných. Ale tiež tí, ktorí spomaľujú jazdu v rýchlejšom pruhu a neberú ohľad na autá za nimi.

Skúšali ste šoférovať aj niečo iné, ako automobil? Napríklad skúter alebo motocykel?
- Od svojich štrnástich rokov jazdím na skútri a pred dvomi rokmi som si kúpila motocykel, Hondu 500 („naháča"). Ale ako náhle som ju dokázala zvládnuť, pochopila som, že je príliš nebezpečná a predala som ju.

Dá sa jazda automobilom nazvať súčasťou vášho relaxu?
- Určite áno. Mám rada dlhé cesty spojené s dobrou hudbou. Preto sa teším na každú služobnú cestu do Mladej Boleslavi, často navštevujem známych v zahraničí alebo sa len tak vyberiem na víkend napríklad do Záhrebu. Čo je mimochodom môj plán aj na najbližší víkend.

Máte za volantom aj nejaké neduhy (telefón, prepínanie skladieb na CD)?
- Mám. Telefonujem, ale používam hands free a vzhľadom na náš uponáhľaný životný štýl ma pokojne môžete vidieť ako za volantom obedujem alebo sa maľujem. Ale skúšam sa polepšiť (úsmev).

Dokázali by ste zhodnotiť svoje šoférske schopnosti?
- Mám veľa odjazdených kilometrov na rôznych autách, takže čo sa týka schopností a skúseností myslím, že ich mám dostatok. Môj štýl jazdy záleží od momentálnej nálady a tiež od vozidla, ktoré v danom čase šoférujem. Napríklad v Superbe 2,0 TDI CR s automatickou prevodkou si vychutnávam pohodlie a príjemnú jazdu, vtedy mám tendenciu jazdiť pokojnejšie. Keď však držím volant Fabie RS, je to úplne naopak. Ako náhle vyjdem z mesta, prepínam na športový režim a moju jazdu by som nazvala skôr dynamickejšou.

Znesiete, keď vám niekto rozpráva do šoférovania?
- Musela som si na to zvyknúť, pretože moja mama aj môj šéf to robia stále (úsmev). Je normálne, že každý máme svoj štýl jazdy a každý si myslí, že ten jeho je najlepší. Keď však niekoho veziem, snažím sa, aby sa cítil pohodlne a bezpečne.

Robíte často priestupky? Dostali ste už pokutu?
- Bolo by asi zvláštne, keby som za tie roky šoférovania a tisícky odjazdených kilometrov nedostala pokutu, všetci občas pochybíme. Ale nebolo ich veľa, možno desať za celý ten čas, čo je menej ako jedna ročne. To nie je zlé, čo poviete? (úsmev)

Dostali ste sa už do dopravnej kolízie?
- Raz sa mi stalo, že mi iné auto nedalo prednosť. Bolo to malé auto prichádzajúce z vedľajšej cesty, ja som bola vtedy na Škode Superb, tak som rýchlo stočila volant na opačnú stranu a narazila do múra. Zabránila som tak zrážke s tým druhým vozidlom a mne sa vďaka Superbu tiež nič nestalo. V takýchto chvíľach si človek uvedomí, aké je dôležité mať auto, na ktoré sa môžete spoľahnúť, pretože má všetky potrebné prvky aktívnej aj pasívnej bezpečnosti.

Čím vás - ako krásnu ženu - automobil zaujal?
- Keby som mala povedať len jednu vec, tak asi poviem rýchlosť resp. dynamika či adrenalín. Ale okrem toho, že mi robí radosť dynamickejšia jazda, auto pre mňa znamená - tak ako asi pre všetkých, čo ho používajú - komfort, nezávislosť, relax. Všetci ho máme v prvom rade na našu vlastnú prepravu, ale každý si v ňom nájde aj niečo iné, prečo ho má rád a má k nemu zvláštny vzťah.

Ženy si vraj vyberajú autá podľa farby. Patríte k nim?
- Ženy si už dávno nevyberajú auto podľa farby. To je len fáma, ktorú šíria muži, aby sa utvrdzovali v tom, že aspoň jednej oblasti sa rozumejú lepšie ako my ženy (smiech). Každý, kto si dnes kupuje vozidlo - či už žena alebo muž - vie, čo od auta očakáva. Určite sa všetci zaoberajú bezpečnosťou, spotrebou, komfortnosťou či vybavením. Ale dizajn auta je pre nás nepochybne dôležitý tiež. Musí nám jednoducho padnúť do oka.

Snažíte sa pri policajnej kontrole využiť svoj ženský šarm?
- Ak ma zastavia policajti a ja som si vedomá, že som pochybila, skôr prejavím ľútosť ako flirtovanie (úsmev). Ešte nikdy sa mi nepodarilo sa z pokuty úplne „vykecať". Samozrejme, jej výšku vždy chvíľu zjednávam a darí sa mi ju znížiť, ale nakoniec vždy niečo zaplatím.

Aké sú vaše kritériá pri výbere vozidla?
- Hodnotím auto veľmi komplexne. Musí mi vyhovovať kvalita spracovania, komfort jazdy, výkonnosť motora, výška podvozku, vzhľad interiéru. A tiež potrebujem všetky tie technické vymoženosti ako bluetooth spojenie, konektor na iPad či kvalitné audio. Takže moje osobné kritéria sú veľmi prísne (úsmev).

Máte nejaký nesplnený motoristický sen (iný automobil)?
- Viete, ako to je so snami - ako náhle si nejaký splníte, začnete snívať o ďalšom (úsmev). Takže tak ako si sny priebežne plním, tak si priebežne aj vytváram nové. Už dlhšie snívam o Bugatti Veyron - čiastočne som si tento sen splnila tým, že už som sa v ňom viezla, ale to nie je to isté, ako ho mať doma v garáži, však? (smiech)

Lákalo by vás zviesť sa v off-roade 4×4?
- Už som sa, samozrejme, viezla v našej Škode Yeti s pohonom 4×4. Ale plánujem sa zúčastniť „off road víkendu". Mám kamarátov, ktorí si ho spolu pravidelne organizujú. Vždy sa síce vrátia kompletne zablatení, ale zároveň oddýchnutí a vysmiati. Už sa teším, kedy sa mi podarí absolvovať to s nimi.

Čomu sa momentálne venujete pomimo témy o automobiloch?
- Tancu a tenisu. Len nedávno som začala chodiť do tanečnej školy. Milujem hudbu a tanec, tak som si konečne našla čas sa tomu venovať. Začiatky sú síce ťažké, zatiaľ mi to nejde tak, ako by som si predstavovala, ale bojujem (smiech). Je to pre mňa hlavne úžasný relax.

Ďakujem za rozhovor.

Foto: Archív Lucie Busquet a www.skoda-auto.sk