Autosportfoto

4×4 verzus známa tvár: Janka Kozáková

Sympatická Mgr. JANKA KOZÁKOVÁ (1982) nie je iba ostrieľanou speváčkou, hudobnou producentkou, skladateľkou a vydavateľkou. Na poli slovenskej hudobnej scény je meno tejto rodáčky z Banskej Bystrice, ktorá vyrastala v muzikantskej rodine (jej otec bol basgitarista a kapelník na Bystrických zvonoch), spájané predovšetkým s kapelou Mukatado, ktorej je líderkou. „Nikto sa na nikoho nehrá a nikto sa na nikoho nehnevá. Fungujeme na vzájomnej spolupráci a porozumení,“ hovorí – na margo mužskej skupiny, z ktorej pred mikrofónom a najbližšie k divákom stojí žena – Janka Kozáková. Vo svojich začiatkoch to táto 36-ročná atraktívna speváčka, ktorá sa hudbe venuje od svojich pätnástich rokov, skúšala s folkom a neskôr pôsobila aj v rockovej kapele. „Mňa najviac baví soul, ale to na Slovensku veľmi nefrčí,“ konštatuje. Páčia sa jej však aj ďalšie hudobné žánre – folklór, jazz, blues, funky a v neposlednom rade boogie-woogie.

Janka, autorka väčšiny textov a hudby, ktorá sa do povedomia verejnosti dostala najmä vďaka piesni „Do vody“, sa môže pochváliť aj spoluprácou – o. i. – s jazzovou legendou Petrom Lipom, s ktorým naspievala duet (respektíve hudobnú lahôdku s názvom „Vekový rozdiel“). „Zo spoločnej pesničky sa dodnes veľmi teším. A je pre mňa veľká česť, že som prvou speváčkou, ktorá s Peťom Lipom naspievala duet,“ neskrýva nadšenie zo spolupráce Janka Kozáková. Taktiež si cení spoluprácu s Robom Opatovským, Luciou Šoralovou, Lenkou Dusilovou či v neposlednom rade s anglickou skupinou Brothers Rasputin.

Skupinu Mukatado (tvoria ju Janka Kozáková – spev; Peter Dobrík – gitara, spev; Emanuel Görči – piano; Róbert Ragan – basová gitara; Róbert Tkáč – bicie) založila v roku 2001. Počas svojej niekoľkoročnej existencie kapela, hoci prešla viacerými personálnymi zmenami, odohrala stovky vystúpení na hudobných festivaloch a rôznych kultúrnych podujatiach. Taktiež odohrala množstvo klubových vystúpení. V roku 2009 sa Mukatado, banskobystricko-košická zostava, zúčastnila autorskej hudobnej súťaže Eurovision Song Contest 2009, kde bola mimoriadne úspešná – zaujala skladbou „Ja sa mám“ – a v súťaži sa ako neznáma skupina umiestnila na druhom mieste. Stala sa tak prvým náhradníkom za interpreta (palmu víťazstva si vtedy odniesli Nela Pocisková a Kamil Mikulčík), ktorý reprezentoval Slovenskú republiku na medzinárodnej Eurovízii v Moskve. Mimochodom, názov kapely vznikol kuriózne: „Náš basgitarista mal priateľku a jej dieťa na prechádzke zrazu povedalo: Mukatado letí… Bola to skomolenina slova lietadlo a nám sa tak zapáčila, že sme si ju prisvojili. Brali sme to však len ako zábavu a vôbec sme nepredpokladali, že toľko vydrží. Myslela som si, že po dvoch rokoch názov zmeníme,“ spomína Janka Kozáková.

Po úspechu v Eurovision Song Contest spred desiatich rokov podpísala kapela exkluzívnu zmluvu s vydavateľstvom Sony Music Bonton a 15. júna 2009 vydala debutové CD (alebo ak chcete singel) – „Vo výšinách“ (ďalšími dvoma albumami v ďalších rokoch boli „Iba láska“ a „Korene“). V ich repertoári možno nájsť bigbítové prvky, gitarové motívy, ale aj počítačové sample či modernejšie zvuky. V októbri toho istého roka Mukatado absolvovali najväčšie turné Richarda Müllera, ako jeho predkapela vystúpila v šestnástich mestách v Čechách a na Slovensku. Rovnako v tom čase (2009) Janka spoločne s Petrom Dobríkom založili PJ Sound studio – nahrávacie štúdio sídliace v historickej budove v centre Banskej Bystrice – a vydavateľstvo PJ Records, kde vydali vyše 20 titulov. Dnes, po desaťročí, obaja cestujú po Slovensku a okrem vlastnej tvorby pomáhajú aj mladým hudobníkom – vydávajú im cédečká, organizujú rôzne súťaže a skladajú hudbu pre iných interpretov.

Mal som možnosť kontaktovať sa s touto atraktívnou ženou a okrem muziky mi Janka Kozáková ochotne poskytla rozhovor týkajúci sa témy o autách, v našom seriáli na webe autosportfoto.sk zavedenej pod názvom „4×4 verzus známa tvár“.

Janka predpokladám, že vo vašom hektickom spôsobe života automobil nemôže chýbať. Na akom jazdíte?

- Momentálne vlastním viac automobilov, ale paradoxne jazdím najradšej na tom najšikovnejšom a najlacnejšom – KIA Ceed. Súčasne som však v rozpoložení, nakoľko by som potrebovala niečo na dlhšie cesty. Uvažujem nad SUV Mercedes-Benz GLC.

Spomeniete si ešte, na čom ste sa pôvodne naučili riadiť?

- Bolo to otcove auto Hyundai Matrix, na moje prekvapenie kórejská značka, drží však doteraz. Podotýkam, že rok výroby je 2001. Veľmi pohodlné a veľmi praktické, malo výborné vyššie sedenie. Mám ho po otcovi a je mi ľúto vzdať sa ho. Ale asi ho už niekomu darujem, nakoľko takmer dva roky stojí v garáži. Mám ho ako spomienku, talizman. (úsmev)

Čo vás na cestách, ako sa hovorí, vie vytočiť?

- Keď niekto nevie šoférovať... (smiech) Ale nie, keď si niekto nedáva pozor a ohrozuje druhých. Raz sa mi stalo, že som s vozidlom musela vybehnúť na chodník, aby som predišla zrážke. Našťastie tam nikto nestál, pretože inak by som ho zrazila. Vyskúšala som si síce svoj postreh – a musím povedať, že ho mám celkom dobrý (úsmev), ale jedna skúsenosť mi bohato stačila.

Skúšali ste šoférovať aj niečo iné, ako automobil? Napríklad skúter alebo motocykel?

- Áno, štvorkolku. Na nej som tak pridala plyn, že som hneď skočila na zadné kolesá a bolo po šoférovaní. (smiech) Pred dvoma rokmi som si kúpila skúter a ešte som sa na ňom nezviezla, ale tento rok sa už chystám. (úsmev)

Dá sa jazda automobilom nazvať súčasťou vášho relaxu?

- Ako kedy, ale väčšinou skôr asi nie, radšej sa nechávam voziť. To považujem za relax, keď sa môžem obzerať kde chcem. (smiech)

Máte za volantom aj nejaké neduhy – napríklad telefón, prepínanie skladieb na CD?

- Áno, často mením CD, púšťam si stále nové piesne. Vnímam to však ako súčasť svojej práce, pretože aj v aute si často pospevujem a najmä vymýšľam nové texty ku skladbám.

Dokázali by ste zhodnotiť svoje šoférske schopnosti?

- Asi vás nepoteším, som skôr mestský šofér. Diaľnica ma uspáva, takže sa na dlhšie cesty nechávam voziť.

Znesiete, keď vám niekto rozpráva do šoférovania?

- Už teraz ani nie. Môj problém je v tom, že som dosť tvrdohlavá. Takmer nič si nenechám vysvetliť, nakoľko zastávam názor, že všetko viem. (smiech)

Čím vás automobil zaujal?

- Rozmýšľala som nad slovenským výrobcom, aby som podporila domáci trh. Potrebovala som niečo praktické a pomerne rýchle. Som ten typ, ktorý nerád mení autá. Keď si na niečo zvyknem, rada to používam a nezaujíma ma, že je to ekonomicky nerentabilné. Na spôsob, že keby som ten automobil po troch rokoch predala, finančne by som ešte získala... (úsmev)

Aké sú vaše kritériá pri výbere vozidla?

- Výrobca, bezpečnosť, výkon, vybavenie, veľkosť, farba, praktickosť, komfort, modernosť. Poplatky za opravy a poistenie. Nemám rada pomalé autá, musia mať dobrý odpich. (úsmev)

Ženy si vraj vyberajú autá podľa farby. Patríte k nim?

- Áno, je to jedno z dôležitých kritérií. Aj keď neviem, či by som si ešte čiernu vybrala z pohľadu praktickosti, ale veľmi som ju chcela. Trendy sa však stále menia. (úsmev)

Snažíte sa pri policajnej kontrole využiť svoj ženský šarm?

- Niekedy áno. Najmä sa však snažím byť milá, aj keď to niekedy nejde! (úsmev)

Lákalo by vás zviesť sa v off-roade 4×4?

- Samozrejme, určite si chcem v dohľadnej dobre kúpiť automobil s pohonom 4×4, nakoľko rada chodím do prírody a chatu mám tiež v nie práve najprístupnejšom teréne. Takže určite sa zíde nielen v lete, ale najmä v zimných mesiacoch, keď prevažuje sneh a blato.

Otázka na záver pomimo témy o automobiloch. Čomu sa momentálne venujete?

- Spievam, skladám, vydávam CD, koncertujem, ale venujem sa aj marketingu a nakrúcaniu produktových videospotov a videklipov. Momentálne okrem Mukatada nahrávam nový projekt „Vlčie maky“, čo bude fúziou tradičného folklóru spojeného s jazzom. S Mukatadom sme minulý rok vydali CD „Korene“, ktoré sa predáva vo všetkých dobrých obchodoch a stretnúť sa s nami môžete 23. marca 2019 v klube Blue Note v Novom Meste nad Váhom. Všetci ste vítaní.

Ďakujem za rozhovor.

Foto: http://mukatado.sk/web/