Autosportfoto

4×4 verzus známa tvár: Janka Dekánková

JANKA DEKÁNKOVÁ nie je iba atraktívna žena. A rovnako nie je iba výborná jazzová speváčka. Svojím spôsobom je netradičná aj na cestách, ktoré brázdi so svojim skútrom. Rodáčka z Bratislavy sa na hudobnú dráhu vydala už ako štvorročná, teda v roku 1986.

Za viac ako tri desaťročia si vyskúšala nielen množstvo hudobných žánrov - napríklad operný spev, francúzske piesne, argentínske tango, swing, blues či v neposlednom rade latino - a spolupracovala s množstvom vynikajúcich muzikantov (Juraj Bartoš, František Báleš, Pavol Bodnár, Raphael Giller, Gabriel Jonáš, Juraj Kalász, Klaudius Kováč, Vlado Máčaj, Róbert Ragan, Milan Ruček, Peter Solárik, Marián Ševčík, Andrej Urminský a. i.), ale prešla aj množstvom orchestrov, zborov, kvartet, bandov alebo ak chcete skupín - Serenaders Sisters (ako súčasť orchestra Bratislava Hot Serenaders), ECHO (pod vedením Ondreja Šaraya), Chorus, Jazz Pops Up, Porque Tango, La Jana & Her Cats, Nothing But Swing (ako hosť), Swing Society Orchestra, SwinGang, FATS JAZZ BAND... V poslednom menovanom swingovom orchestri využíva svoje dlhoročné skúsenosti so štýlovou interpretáciou hot jazzovej, ale najmä swingovej hudby - tvorí ho stabilná zostava deviatich špičkových hudobníkov, ktorí autenticky hrajú hudbu našich starých mám z 20-tych až 40-tych rokov minulého storočia.

Je o vás známe, že sa na jazzových, respektíve swingových koncertoch, obliekate do šiat symbolizujúcich éru dvadsiatych až štyridsiatych rokov 20. storočia. Keď hovoríme o automobiloch, pokiaľ by ste teoreticky mali možnosť existovať (žiť) v tej dobe, ktoré auto by sa vám páčilo? Alebo inak sa spýtam, ktorý z automobilov tej doby sa vám páči?
- Ak by som si mohla naozaj vybrať z hocijakého modelu, priklonila by som sa asi k autám z tridsiatych rokov, ktoré vo svojom dizajne nesú prvky art deco. Môj favorit by bol asi Mercedes-Benz 500K Roadster z roku 1935 alebo Alfa Romeo 8C 2900B z roku 1938. Obidva sú, samozrejme, kabriolety :-D. Tieto vozidlá je však veľmi náročné udržovať v dobrej kondícii, preto by som si v ideálnom svete, keby som mala neobmedzené možnosti, dala poskladať auto z dnešnými technickými vymoženosťami pod kapotou a vtedajšej „škrupiny", čiže vonkajšieho vzhľadu.

Vo vašom hektickom spôsobe života automobil nemôže chýbať...
- Áno, ako umelci často cestujeme, alebo prenášame nekonečné množstvo hudobných nástrojov, takže auto používame denno-denne. Ak sa presúvame s celým orchestrom, požičiavame si deväťmiestny van. Celkom vtipné sú pohľady ľudí, keď z auta vystúpi osem mužov a jediná žena vyskočí z miesta vodiča :-D. Veru áno, sem-tam zasadnem na miesto šoféra aj v takomto aute.

Na čom ste sa pôvodne naučili riadiť?
- Myslím, že to bol Renault Mégane. Bolo to otcove auto a pamätám si, že malo strašne lenivé brzdy.

Čo vás na cestách vie rozhnevať?
- Arogantní vodiči, ktorí si myslia, že všetci okolo nich vedia, kam chcú ísť a že smerovky sú v ich aute úplne zbytočné. Nehovoriac o ľuďoch, ktorí robia „myšičky" v meste a predbehnú asi tak jedno auto, kým zastanú na ďalšej červenej. Podľa mňa by mali všetkým v autoškole na prvej hodine vtĺcť do hlavy, že keď sadajú za volant, tak sadajú do zbrane, ktorá môže zabiť. Akoby si to ľudia neuvedomovali, že majú zodpovednosť nie len za seba, ale najmä za ostatných na ceste a okolo nej, ktorým môžu svojim nezodpovedným konaním ublížiť.

Skúšali ste šoférovať aj niečo iné, ako osobný automobil?
- Áno, ako som už vyššie spomenula, z času na čas šoférujem kapelový deväťmiestny van. Naposledy som ho šoférovala v Paríži a keďže nemá zadné snímače pri parkovaní, poriadne som sa zapotila, kým som ho zaparkovala vedľa chodníka. A akurát na blízku nebol nikto, kto by ma navigoval. Až neskôr sa naši chlapci z orchestra priznali, že stáli cez ulicu v bistre a s pobavením sa pozerali, ako to zvládnem :-D Zlatí, že?

Je o vás známe, že cesty brázdite i na skútri. Dá sa jazda na ňom nazvať súčasťou vášho relaxu?
- Rozhodne áno. Nie je nič krajšie ako ísť v lete po bočnej ceste a cítiť vôňu kvetov, stromov, polí, asfaltu. To z auta dnes už nepocítite, pretože máte zavreté okná a pustenú klímu.

Máte za volantom či riadidlami aj nejaké neduhy (telefón, prepínanie skladieb na CD)?
- Priznám sa, že veľa telefonátov vybavujem z auta, ale na skútri sa to naozaj nedá. A preto je pre mňa jazda na skútri relaxom, pretože popri nej už naozaj nemôžete robiť nič iné, iba sa venovať jednej činnosti a tou je riadenie. Väčšinu času totiž robím, ako každá žena, niekoľko činností naraz :-D Čo ale naozaj nemám rada je rádio v aute. Milujem ticho v aute. Potrebujem počuť zvuk motora, akosi ho potom lepšie vnímam. A navyše mne stále niečo hrá v hlave, takže rádio naozaj nepotrebujem.

Dokázali by ste zhodnotiť svoje šoférske schopnosti?
- Och, tak do toho by som sa radšej nepúšťala. To by museli za mňa povedať iní.

Znesiete, keď vám niekto rozpráva do šoférovania?
- Podľa toho kto a ako mi do toho rozpráva :-D Ale väčšinou zastávam teóriu, že šofér je od toho za volantom, aby toho druhého niekam odviezol a keď sa to spolujazdcovi nepáči, môže ma aj vymeniť. Po tomto návrhu už väčšina „brblačov" prestane :-D

Robíte často priestupky? Dostali ste už pokutu?
- Rozmýšľam, či poznám niekoho, kto nikdy nedostal pokutu :-D. Nerobím priestupky často, občas však prekročím rýchlosť. Najmä na cestách, ktoré nepoznám, v zahraničí...

Dostali ste sa už do dopravnej kolízie?
- Áno. A musím priznať, že to bolo z veľkej časti zapríčinené mojou únavou. Bolo to ale také ponaučenie, že odvtedy sa snažím unavená buď vôbec nešoférovať, alebo si dávam trikrát väčší pozor.

Čím si vás - ako krásnu ženu - skúter získal?
- Svojou slobodou. So skútrom máte oveľa väčšiu voľnosť ako s automobilom. Dostanete sa všade tam, kam s bicyklom a pritom sa nezapotíte :-D. Je krásna reklama na internete zo šesťdesiatych rokov na pesničku „Dva roky jezdím bez nehod". Tá úplne vystihuje prednosti skútra. A celkom sa zabávam na šokoch, ktoré spôsobujem iným vodičom tým, že zásadne jazdím na skútri vo vysokých opätkoch a sukniach. Mnohí sa čudujú, ale skúter nie je bicykel. Je stabilný a nie je žiadny problém naň nasadnúť a vysadnúť v opätkoch. Ale záhadne mám vtedy pred sebou aj za sebou na ceste aspoň štyri metre miesta. Asi sa ma všetci boja :-D

Ženy si vraj vyberajú autá podľa farby. Patríte k nim?
- Asi tým sklamem všetkých autofilov, ale radím sa skôr k praktickým ženám, ktoré sa nejako zvlášť nevyžívajú v náhonoch, koňoch a zrýchleniach. Pre mňa je auto skôr transportérom z bodu A do bodu B a keď má štyri kolesá a ide, tak je mi jedno akú má farbu či značku.

Aké sú vaše kritériá pri výbere vozidla?
- Aby ma spoľahlivo odviezlo do cieľa :-D

Máte nejaký nesplnený motoristický sen (iný automobil)?
- Môj sen je vlastniť krásny zrekonštruovaný veteránsky automobil. Ale k tomu sa s honorármi v oblasti umenia ani nikdy nedopracujem :-D

Čomu sa momentálne venujete pomimo témy o automobiloch?
- Momentálne sa venujem organizácii Bratislavského dobového pikniku, Swingového Majálesu s krstom nášho nového CD Večer pri Dunaji a organizovaniu tour po Slovensku s orchestrom Fats Jazz Band. K tomu práve končím cyklus prednášok Nová doba o móde 20-tych až 40-tych rokov v bratislavskom Pistoriho paláci a začínam už pomaly riešiť aj Golden Age Festival na jeseň. Ale už sa neviem dočkať jari, kedy vytiahnem svojho čierneho „Pepinka" (skúter Benelli, model Pepe) a budem opäť brázdiť ulice Bratislavy.

Ďakujem za rozhovor.