200-té víťazstvo pre Rogera Penskeho!
Generálku v „Starej tehelni" vyhral skúsený Will Power (Penske). Karty miešal matador Scott Dixon (Ganassi), ktorý „prečúral" šťuky Wickensa, Bourdaisa i Rossiho.
Ak v F1 máme pred sebou vrchol v podobe GP Monte Carla, tak za oceánom sa v rovnakom termíne (27.mája) chystajú najstaršie preteky sveta - 500-míľovka na ovale v Indianapolis. Stáva sa tradíciou, že už tri týždne predtým sa do Indianapolis nasťahuje celý cirkus IndyCar a ešte pred dvojtýždňovým maratónom na ovale si zajazdí klasiku na trati, ktorú uprostred „najkrajšieho obdlžníka sveta" v Indy vybudovali na prelome tisícročia pre návrat F1 (premiéra v 2000 a do roku 2007 tu 5x vyhral MiSchumacher).
Piatykrát sa teda na okruhu Indianapolis jazdili preteky série IndyCar. Svoj tretí štart z pole position premenil na tretie víťazstvo skúsený Novozélanďan Will Power z tímu Rogera Penskeho, ktorý prakticky kontroloval celé preteky. Mimoriadne zaujímavé však je, že pre Penskeho tím to bolo nádherné dvojsté víťazstvo!!! „Je to úžasné," rozplýval sa šťastím Will Power, pre ktorého to je mimochodom už 33 víťazstvo. „Vyhrať dvesto pretekov len ukazuje, aký významný tím vybudoval Roger Penske. Pre mňa je to neskutočná česť, že môžem za takýto tím štartovať."
Aj preto my si skôr, ako sa vrátime krátko k priebehu pretekov musíme povedať, že Tím Penske debutoval 15.júna 1968 v kanadskom Mosporte s Markom Donohueom. Na prvé víťazstvo si musel počkať tri roky, keď Donohue vyhral preteky v Pocono. O rok neskôr, 27.mája 1972 vyhral Tím Penske prvýkrát 500-míľ v Indianapolis (tiež Donohue) a neskôr k tomu pridal ešte ďalších pätnásť víťazstiev, čo sa nikomu nepodarí dlho prekonať (naposledy 2015 s Montoyom). Americký Enzo Ferrari štartoval aj v F1, kde pôsobil v rokoch 1974 až 1976. Dnes má Roger Penske 81 rokov a po úspešnej päťdesiatročnej histórii jeho tímu túži aj po ďalších víťazstvách v Indy500. „Za náš tím jazdili najlepší piloti sveta. Nie je príhodnejšie miesto pre 200-té víťazstvo, ako Stará tehelňa. Pre tím je však teraz najdôležitejší víťazstvo s poradovým číslom 201," neskrýva hrdosť a zároveň hľadí do budúcnosti legendárny Roger Penske.
Ale vráťme sa k pretekom. Will Power kontroloval celý priebeh, keď na čele odjazdil 56 z 85 kôl pretekov. Na okruhu v Indianapolise nebývajú tak časté žlté fázy, ako v iných pretekoch série, a okrem havárie v úvode a incidente Newgardena v 56 kole sa všetko odohrávalo hlavne na trati. A ak si Power strážil čelo, tak za ním vynikol rovnako skúsený veterán Scott Dixon (Ganassi), ktorý nakombinoval správnu voľbu pneumatík a z osemnásteho miesta na štarte sa dokázal prebojovať na druhé miesto v cieli.
Spomínaný incident Josefa Newgardena (mimochodom lídra série a úradujúceho šampióna jazdiaceho tiež za Penskeho tím) privolal na trať safety car a zrazil celé pole do celku. Do posledných dvadsať kôl sa tak začalo odznova a všetci už obuli mäkšie červené gumy. Power si pozíciu ustrážil. Dixon predbehol prekvapeného Roberta Wickensa (Schmidt Peterson) a v predposlednom kole sa ešte aj Seb Bourdais (Dale Coyne) dokázal prepasírovať cez Alexa Rossiho (Andretti) na štvrté miesto. Newgarden získal aspoň body za jedenáste miesto a udržal si o dva body priebežné líderstvo pred Rossim.
Príjemné bolo vidieť na trati klasikov, akými sú Tony Kanaan (na ktorého sa prišiel pozrieť aj sám A. J. Foyt) a Helio CastroNeves (Penske). Obaja chlapíci už sériu nejazdia, ale v Indianapolise nemôžu chýbať. Uvidíme, ako si budú počínať o dva týždne na ovale. Teraz „pavúčí muž" z Brazílie skončil šiesty a Kanaan štrnásty.