Autosportfoto

100 štartov Vlasta Majerčáka

Na začiatku bol len detský sen. Dnes má za sebou desiatky úspešných štartov nielen v domácom majstráku automobilových súťaží, ale aj niekoľko štartov v európskom i svetovom šampionáte.

Len krátko potom, ako Vlasto Majerčák premiérovo v Chorvátsku vyštartoval do svojej prvej súťaže v rámci majstrovstiev sveta, dosiahol ďalší významný míľnik kariéry jubilejným stým štartom v rely! Stalo sa tak na náročných tratiach u našich západných susedov v Hustopečiach. Dôvod na to, zastaviť sa na chvíľu a obzrieť sa späť. Spomeňme si spolu s Vlastom na niektoré míľniky jeho úvodnej súťažnej stovky.

„Je to zvláštny pocit,“ vraví s malým nádychom sentimentu 38-ročný Dobšinčan. „Keď si uvedomím, koľko je to súťaží, koľko kilometrov, koľko radostí a trápení, no predovšetkým koľko úžasných ľudí a partnerov, ktorí mi na mojej ceste za splnením si detského sna pomáhali. Tým musím poďakovať predovšetkým.“

Nuž teda, kde to začalo? „Síce nie som taký starý, ale čo ja si pamätám, tak u nás v Dobšinej sa vždy jazdili preteky. Tam som ako chlapec prvýkrát pričuchol vzrušujúcej atmosfére automobilových pretekov. V Dobšinej boli vtedy dve posádky. Jedna s Jožom Fuskom a druhá s Jankom Hudákom. Chodil som tam s otcom a očumoval. Neskôr som začal pomáhať, kde sa dalo. S Jankom Hudákom a Marcelom Kollárikom som chodil na súťaže a dokonca som robil aj mechanika. Keď robili zoznamovacie jazdy, tak som s nimi poväčšine sedel vzadu a učil som sa. Oni mali tu Felíciu na ktorej som neskôr začínal a kúpil ju od nich,“ spomína Vlasto, ktorý po nich prakticky prevzal pomyselnú štafetu dobšinského motoristického športu.

Prvý štart? Čistá radosť zo súťaženia! „Na prelome rokov 2003-2004 som si párkrát vyskúšal horúce sedadlo spolujazdca. S kamarátom Mirom Herčkom sme potom začiatkom júla 2004 prvýkrát vyštartovali do Rally Snina. To už som sedel za volantom. Všetko sme prevzali od Janka Hudáka. Ešte aj Marcel a mechanici boli so mnou ako doprovod. Kúpili sme štyri gumy, naložili do Furgona všetko, čo sme doma mali a hurá na preteky. Rád na to spomínam. Bolo to také radostné, začiatočnícke. Čistá radosť z pretekanie. Do cieľa sme došli bez väčších problémov,“ spomína na svoje začiatky s úsmevom rodák z Dobšinej, žijúci v Košiciach.

Až s „Myšiakom“ však začalo vážne pretekanie. „Učňovské roky sme si odbili na Felícii v sezónach 2004-2005. Potom však prišli školské povinnosti na výške v Košiciach a do toho sa sotva zmestilo zopár štartov na sedadle spolujazdca. Keď som sa konečne osamostatnil, tak som znova začal pokukovať po pretekoch. S Marcelom sme na Košiciach 2011 vyskúšali Mitsubishi a hneď ma to chytilo. Potom som šiel pozrieť s „Kukom“ (Tomáš Kukučka) na Autoshow, kde štartoval. Tam sme sa dali dokopy s chlapcami z KL Racing Teamu. Slovo dalo slovo a spoločne sme absolvovali niekoľko dôležitých sezón. Dôležitých pre mňa z pohľadu vývoja pretekára, lebo som sa s „Myšiakom“ veľa naučil a pozbieral cenné skúsenosti. To auto som mal naozaj veľmi rád. Sedelo mi.“

Ohnivý krst WRC-čka. „V závere sezóny 2014 sme uvažovali, že nasledujúci rok vyštartujeme s nádherným Subaru Impreza WRC. Pán Tomaštík mal dve autá. Jedno som mal jazdiť ja a druhé „Kuko“. Tesne pred štartom sezóny v maďarskom Egeri sme mali naplánované testovanie v Uhornej pri Krásnohorskom Podhradí. Najprv som urobil pár kilometrov s pánom Tomaštíkom, ktorý mi ukázal ako auto funguje a potom sme si to išli vyskúšať s Miškou (spolujazdkyňou, dnes už manželkou). Asi po dvoch kilometroch sme sa otočili na stopke a auto začalo nečakane horieť! Cez ventilátor chladenia diferenciálu ťahalo teplo do kabíny tak, že medzi nami šľahali plamene. Boli sme blízko mechanikov, ktorí vzápätí vystriekali do auta niekoľko „hasičákov“, no auto zhorelo. Bolo nepoužiteľne. Naša chystaná WRC sezóna sa týmto skončila skôr, než začala a sezónu 2015 sme znova odjazdili s mitsubishi.“

Najkrajší darček. Prvý štart s R5-kou. „Krásnu spomienku mám na prvý štart s Fordom Fiesta R5. Na „Valaške“ 2014 som oslavoval tridsať rokov a rodina i priatelia sa mi poskladali, ako darček, na rozdiel medzi „Myšiakom“ a R5-kou. Bolo to veľmi pekné a poriadne som si to užil. To auto ma chytilo. Ešte bolo cítiť novotou, a vlastne malo premiéru spolu so mnou. Ten rok som odjazdil s Fiestou R5 ešte Tatry a Slušovice. Toto malo zásadný vplyv na to, že som sa od sezóny 2016 rozhodol pre Fiestu R5. Myslím, že s ňou som vyjazdil doteraz moje najlepšie výsledky.“

Prvý štart na Európe (ERC). Barumka ikona automobilových súťaží. „Pre mňa bola Barumka v Zlíne už od malička veľkou súťažou, kam sme sa chodievali pozerať. Ikonou automobilových súťaží v regióne Strednej Európy! Prvýkrát som tam štartoval v roku 2014. Ako spolujazdec síce figuruje Marcel Kollárik, ale ten si krátko predtým zlomil nohu a na poslednú chvíľu za neho zaskakoval Paľo Kušnier. Nikdy nezabudnem na tú úžasnú atmosféru. Neskutočná divácka kulisa, množstvo fanúšikov, ktorí chceli podpisy, fotky, selfie. Úžasné! Bolo to zlomom aj v z pohľadu vývoja mojej súťažnej kariéry, pretože zrazu tu bola súťaž iného rozsahu, než sme boli zvyknutí z domáceho majstráku. Oveľa dlhšia, oveľa náročnejšia, jednoducho z iného sveta. Prvý výsledok na Fabii S2000 však nebol nejako oslnivý. Pamätám si, že sme vyleteli do poľa a chytili niekde elektrické lanko. Také, akým sa ohradzujú pasienky pre kravy. Nevšimli sme si to a ťahali sme to chvíľu za sebou. Našťastie sa nikomu nič nestalo,“ krúti hlavou nad úsmevným príbehom z histórie Vlasto Majerčák.

Vrcholný rok 2016. „Na Barumku som sa vrátil ešte dvakrát, a najlepší výsledok sme vyjazdili s Miškou v sezóne 2016. Bol to pre nás doteraz najúspešnejší rok. Štartovali sme už na Forde Fiesta R5, ktorý bol vtedy veľmi konkurencieschopným autom. Na hviezdami nabitej Barumke sme dokázali dôjsť na trinástom mieste absolútne v rámci Majstrovstiev Európy! Vyhral Kopecký a do cieľa nedošli ani Bouffier, Rosetti, Adielsson, Wagner, či Habaj. A Barumkou prakticky začala naša úspešná séria. Vtedy sme to brali nesmierne zodpovedne. S Miškou sme po súťaži vždy analyzovali preteky a korigovali rozpis. Tvrdo sme pracovali na príprave na každú súťaž, čo sa odrazilo aj na výsledkoch. Po Barumke sme štartovali na Rally Košice, ktorá sa išla v rámci Zóny Strednej Európy. Skončili sme ako najúspešnejšia slovenská posádka a zapísali sme prvé absolútne víťazstvo do MSR. Hneď nasledujúcou súťažou bola potom chorvátska rely, ktorá sa jazdila tiež ako CEZ, no zároveň sa uchádzala, ako kandidátska súťaž, o WRC. Štartovalo sa v historickom centre Poreča a domáci to pojali naozaj pompézne. Obrovská rampa pred kostolom v centre mesta, svetelná šou, „milión“ ľudí. Servis v okolí prístavu, nádherné scenérie. Naozaj som len otváral ústa úžasom. A v tejto atmosfére sa nám s Miškou podarilo absolútne víťazstvo! Neuveriteľné! Zážitok na celý život. Hodnotu tohto víťazstva sme si však uvedomili až keď sa v Chorvátsku začal jazdiť svetový šampionát WRC a my sme boli ako víťazi na titulnej strane bulletinu, na plagáte súťaže a v súpise víťazov sme uvedení hneď vedľa takých mien, ako Ogier! Chorvátska súťaž sa stala našou srdcovkou a vždy sa sem vraciame. Našli sme si tu veľa priateľov s ktorými sa stále radi vidíme.“

Keď zážitok, tak ten so šťastným koncom. „Súťaže v Chorvátsku, ale i Slovinsku sme si naozaj zamilovali. Nikdy nezabudneme na víťazstvo v slovinskom Železníku 2017, kde sme mali pred poslednou ereskou náskok asi dvadsať sekúnd. Prehoreli nám však výfukové zvody. Všetok ten teplý dym išiel do motorového priestoru a my sme sa báli, že nám to podpáli auto. Súperi o tom nevedeli a tak sme sa pokúsili prejsť poslednú eresku aspoň na prejazdový režim. Keď sme došli do cieľa, tak sme zistili, že sme vyhrali asi o 0,2 sekundy! Od stopky až do servisu sme v podstate auto už len tlačili. Doslova sme si to „odmakali“. Modlili sme sa, aby sme to stihli, a podarilo sa. Malo to naozaj šťastný koniec.“

Splnený sen. Štart vo svetovom šampionáte WRC? „Veľakrát som to videl v televízii, ale naživo je to úplne iné. Prekvapilo ma obrovské množstvo divákov, ale aj to, ako ten veľký kolotoč šampionátu WRC dobre funguje. Ako štartujúci sme sa mohli dostať aj tam, kam sa diváci nedostanú. Prešli sme sa po elitných tímoch a stretli sme sa s pretekármi. Bol to naozaj veľký zážitok. A iné to bolo aj v kokpite. Darmo, že mám za sebou sto štartov. Štart v MS je úplne niečo iné. Nepomerné množstvo odjazdených kilometrov. Prakticky celý týždeň sme sedeli v kokpite a dreli. Obrovská skúsenosť. Obrovská škola. Som nesmierne šťastný, že sme to absolvovali a došli do cieľa. Bol to môj 99 štart za súťažným volantom. Štart na ktorý nikdy nezabudnem.“

Jubilejnú stovku Vlasto Majerčák zaokrúhlil vzápätí v spomínaných Hustopečiach, na spoločnom podniku Majstrovstiev Slovenska a Českého majstráku. Vedľa neho, na sedadle spolujazdca, sedel ďalší nádejný Dobšinčan Jakub Slovák, pre ktorého to bol 49 štart. Obaja tak spolu stoja na prahu nových míľnikov. Vlasto už nasledujúcim štartom vykročí do svojej druhej stovky a Jakub zavŕši okrúhlu päťdesiatku v súťažnom kokpite. Zaželajme im preto veľa úspešných kilometrov, ktoré prinesú radosť nielen im, ale aj ich rodákom a fanúšikom.