4×4 verzus známa tvár: Martina Ostatníková

Home » Iné

4×4 verzus známa tvár: Martina Ostatníková

Friday, 12. 03. 2010 - 15:11, Andrej Haverda

Na počiatku svojej speváckej kariéry bodovala v slovenských TV hitparádach DEKA a Triangel. V období rokov 1995 - 2001 pôsobila v dancefloorovej skupine LOBBY, aby sa po uzavretí tejto kapitoly a krátkom odmlčaní vrátila ako „frontwomanka" revivalovej zostavy Starmania. Spievala aj v skupine Heaven's Shore, v roku 2005 vydala sólový album „Martina" a prostredníctvom STV si vyskúšala aj úlohu moderátorky hudobnej relácie „Hitmánia". MARTINA OSTATNÍKOVÁ (31).

Ako táto šarmantná žena prezrádza, dnes svoje priority popri hudbe delí medzi prácu hovorkyne Spoločnej zdravotnej poisťovne a starostlivosť o svojho polročného synčeka Martina.

Predovšetkým predpokladám, že vo vašom hektickom spôsobe života auto nemôže chýbať. Na akom jazdíte?

- Život bez auta si skutočne už neviem predstaviť. Študentské roky, kedy som mrzla na autobusovej zastávke, sú už našťastie za mnou. Momentálne som vo fáze výmeny auta. Ešte stále mám Ford KA, ktorý je veľmi praktický do mesta, zaparkovať sa ním dá takmer všade a jednoducho. Rodinné povinnosti ma však prinútili porozmýšľať nad rodinným autom, do ktorého sa viac zmestí a pohodlnejšie sa pracuje s dieťaťom. Som už veľmi blízko kúpe Hondy Accord.

Na čom ste sa pôvodne naučili riadiť?

- V autoškole na Fabii, v autách kamarátov na Hyundai Accent, Octavii. Snažili sa ma presvedčiť, že najlepšou školou je stará škodovka „stodvadsiatka", ale prešla som v nej cez Bratislavu a rozhodla som sa, že to už skúšať nebudem. Dôvod? Katastrofálny stav vozidla. Aj keď som točila volantom, nebola som si istá, či skutočne trafí do ulice. (smiech)

Čo vás na cestách vie rozhnevať?

- Pretekári a neohľaduplní vodiči. Ja sa vždy snažím dodržiavať zipsový prístup k zaraďovaniu sa v zápche, ale niektorí vodiči ešte asi nevedia, čo to znamená. Ale musím povedať, že je už veľa takých, ktorí jazdia skvele a rozumne. Od takých sa rada učím.

Skúšali ste šoférovať aj niečo iné, ako automobil? Napríklad skúter alebo motocykel?

- Motocyklov sa bojím. Zviezla som sa na jednom s kamarátom, ale to už asi skúšať nebudem. Skúsila som motokáry, to bolo super.

Dá sa jazda automobilom nazvať súčasťou vášho relaxu?

- Jednoznačne áno. Nečakala som, že ma šoférovanie bude až takto baviť. Mám rada aj cestovanie, keď nešoférujem ja, ale za volantom je to oveľa lepšie. V tehotenstve a počas dojčenia nesmiem piť alkohol, čiže som vhodný šofér na spiatočné cesty z akcií, na ktorých sa pije. Dobré vínko by som si síce rada dala, ale šoférovanie mi ako motivácia stačí. V aute sa aj najradšej učím pesničky.

Máte za volantom aj nejaké neduhy (telefón, prepínanie skladieb na CD)?

- Prepínanie skladieb určite. (úsmev) Aj rádiových staníc. A telefón sa mi tiež občas prihodí. Počas tehotenstva som za volantom často jedla a pila. Ale myslím, že to bolo aj v záujme ostatných účastníkov cestnej premávky, lebo bolo o pokojnejšiu vodičku viac. (smiech)

Dokázali by ste zhodnotiť svoje šoférske schopnosti?

- Myslím, že som zodpovedný šofér, aj keď nemám skúsenosti s krízovými situáciami. Závažnejší šmyk som ešte nemusela riešiť, tak neviem, či by som na to v rýchlosti šla správne. A, ako asi typická žena, s parkovaním auta sa občas potrápim. (úsmev)

Znesiete, keď vám niekto rozpráva do šoférovania?

- Ako kedy a ako kto. Keď som v pohode a aj ten, kto mi do toho rozpráva, dá sa to. Nemám rada, keď mi do šoférovania hovorí nešofér, napríklad moja mama. (úsmev) Dobrá rada od človeka, ktorý je dobrým šoférom je u mňa vždy vítaná.

Robíte často priestupky? Dostali ste už pokutu?

- Snažím sa šoférovať podľa predpisov. Dodržiavam predpísanú rýchlosť. Nebaví ma vyzerať policajtov a dupať na brzdu, keď sú blízko. Podarilo sa mi už dostať pokutu za červenú. Tesne mi to nevyšlo na oranžovú, keďže auto predo mnou nečakane pribrzdilo. A raz za zákaz vjazdu, ktorý som si nevšimla.

Dostali ste sa už do dopravnej kolízie?

- Len ako spolujazdec a nebolo to pre ľudí našťastie nič vážne. Len auto zostalo s troma defektmi a poškodenou nápravou v servise.

Čím vás - ako krásnu ženu - automobil zaujal?

- Automobil pre mňa znamená slobodu pohybu. Kedykoľvek môžem ísť kamkoľvek, nezávisle od iných, nezávisle od organizovanej dopravy.

Ženy si vraj vyberajú autá podľa farby. Patríte k nim?

- Farba je asi posledná vec, čo ma zaujíma. Vždy si skôr stanovujem, čo auto musí mať a podľa toho vyberám. Môj Ford KA je výborný do mesta, tam je žihadlo, na parkovanie, nemá vysokú spotrebu a môj mechanik ho pozná. Honda Accord, ktorú chcem, je zasa priestranná, dozadu sa mi medzi dve autosedačky zmestí na kratšie vzdialenosti ešte jedna osoba a do kufra kočík. A Japonci sú vraj spoľahliví a nekazia sa. (úsmev) Akú farbu by som chcela? O tom som ani nerozmýšľala. A teším sa na väčší výkon motora, je to bezpečnejšie pri predbiehaní a, samozrejme, silné auto je aj radosť.

Snažíte sa pri policajnej kontrole využiť svoj ženský šarm?

- Júj, keď som šla na tú červenú, rozplakala som sa. A preto mi nevzali „vodičák". (úsmev) Ale z toho čo sa stalo, som mala veľké nervy, takže ten plač bol aj tak na krajíčku. Neviem ho spustiť len tak. (smiech)

Aké sú vaše kritériá pri výbere vozidla?

- Vždy podľa mojej životnej situácie. Ale to podstatné som myslím už spomenula.

Máte nejaký nesplnený motoristický sen (iný automobil)?

- Budete možno prekvapený, ale WRC-čko. Šoférovať asi nie, ale zviezť sa v ňom s niekým, kto to vie a bezpečne. To je moja predstava príjemného adrenalínu.